Od začiatku ruskej agresie na Ukrajine ubehol už rok. Jednotlivé mesiace boli vždy plné kremeľských dezinformačných naratívov, odkláňania pozornosti a prenášania viny v snahe legitimizovať agresiu.
Šíritelia týchto naratívov nadviazali aj na príbehy objavujúce sa dávno pred 24. februárom 2022. Ruská propagandistická a dezinformačná mašinéria totiž pracovala na plné obrátky niekoľko rokov, aby prispela k vytváraniu informačného chaosu a podkopala legitimitu ukrajinskej štátnosti.
Prokremeľské kanály využívajú nalinkované stratégie
Kremeľské dezinformácie a manipulácie sú dlhodobo šírené na základe modelu „štyroch D“ (z angl. dismiss, distort, distract, dismay). Stratégia stojí na snahe naštrbiť dôveru konzumentov informácií z tradičných a mainstreamových médií, ako aj zo strany štátnych inštitúcií. Pre tento cieľ prokremeľské informačné zdroje využívajú taktiku založenú na štyroch prvkoch:
- Odmietnutie (dismiss) – Cieľom je zdiskreditovať pravdivé informácie prostredníctvom útoku na ich zdroj. Prokremeľskí aktéri preto zväčša siahajú po urážlivých výrazoch, aby tak vo verejnosti zasiali nedôveru v relevantné zdroje.
- Skreslenie (distort) – Ak realita nekorešponduje s obrazom, ktorý chcú prokremeľskí aktéri vyvolať, doplnia ho vymyslenými príbehmi a vlastnými „faktami“.
- Odvedenie pozornosti (distract) – Ide o snahu odviesť pozornosť verejnosti alebo konzumentov informácií zmenou témy. Pre tento účel môžu aktéri využívať techniku „ačohentizmus“ a odkazovať na podobné udalosti alebo činy, ktorých sa dopustil niekto iný.
- Odradenie (dismay) – Spočíva v snahe odradiť verejnosť od istého konania (napríklad od solidarity a podpory Ukrajiny) poukazovaním na hrozivé dôsledky, ku ktorým môže viesť. Tie sú však často prezentované klamlivo, dochádza k ich zveličovaniu využívaním hyperbolizácie či argumentu šikmou plochou.
Portál EUvsDisinfo, ktorý pravidelne monitoruje dezinformačné naratívy a taktiky na ospravedlnenie ruskej agresie na Ukrajine, poukazuje aj na časté využívanie tzv. SWAMPED modelu. Najčastejšie šírené prokremeľské dezinformačné a propagandistické naratívy totiž operujú s manipulačnými technikami:
- S (strawman): slamený panák – spočíva v útokoch na vyfabulovanú hrozbu alebo tvrdenie, ktoré v skutočnosti napadnutý aktér nikdy nepovedal;
- W (whataboutism): ačohentizmus/whataboutizmus – vytvára falošnú paralelu na podobný, ale nesúvisiaci jav či situáciu;
- A (attack): útok – zakladá sa na používaní agresívnej rétoriky voči kritikom;
- M (mockery): zosmiešnenie – stojí na sarkazme alebo otvorenom zosmiešňovaní iných aktérov s cieľom vykresliť ich ako slabých a nedôveryhodných;
- P (provocations): provokácie – prokremeľskí aktéri často siahajú po provokatívnych otázkach, typicky s cieľom poukázať na údajné výhody iných („Kto z toho profituje?“);
- E (exhaust): vyčerpanie – taktika sa zameriava na zahltenie oponenta veľkým množstvom nie vždy overiteľných informácií, čo sťažuje jeho následnú reakciu;
- D (denial): popretie – odmietanie predostrených dôkazov.
Veľké množstvo dezinformácií, s ktorými ruská propagandistická mašinéria počas roku 2022 pracovala, bolo profilovaných a šírených na základe týchto stratégií.
Základná výbava prokremeľských propagandistov
Mediálne centrum Ukraine Crisis publikovalo s blížiacim sa výročím začiatku invázie zhrnutie piatich skupín prokremeľských dezinformačných naratívov šírených počas uplynulého roka. Každá z identifikovaných skupín obsahovala väčšie množstvo subnaratívov usilujúcich o rôzne ciele.
Prvou zo skupín boli naratívy snažiace sa zasievať neistotu. Naratívy v tejto skupine sa dotýkali primárne Západu – západných sankcií uvalených na Rusko, podpory Ukrajiny alebo prijímania ukrajinských utečencov.
Dochádzalo napríklad k spochybňovaniu účinku sankcií, ktoré mali podľa dezinformátorov škodiť viac Západu či EÚ ako Rusku. Okrem toho prokremeľskí aktéri útočili na ukrajinských utečencov, ktorých vykresľovali ako záťaž pre ekonomiku prijímajúcich štátov. Navyše boli očierňované aj dobrovoľnícke a humanitárne organizácie, ktoré mali údajne okrádať ľudí prispievajúcich na pomoc obetiam vojny.
Druhá skupina naratívov predstavuje tvrdenia smerované na podkopanie vzťahov Ukrajiny s inými strategicky dôležitými štátmi. Ukraine Crisis do tejto kategórie zaraďuje útoky na susedné štáty, najmä Poľsko a Maďarsko.
V prípade Poľska bolo virálnym najmä falošné tvrdenie o úmysle tohto štátu okupovať západnú časť Ukrajiny, prípadne klamlivé vykresľovanie Poliakov ako naklonených nacistickému režimu na Ukrajine. Maďarsko sa ocitlo v podobnej situácii, keďže sa šírili dezinformácie o tom, že plánuje získať územie Zakarpatia.
Priebeh bojov na Ukrajine cez prizmu vojenskej propagandy
Typická bola tiež snaha dezinformačných aktérov prenášať vinu za dianie na Ukrajine na Západ, USA alebo samotných Ukrajincov. V tomto kontexte dominovali nielen naratívy o nafingovaných útokoch západnými bezpečnostnými službami (napríklad v prípade masakra v Buči), ale aj obviňovanie Ukrajiny z provokácií a vyhrážania sa použitím chemických, biologických či nukleárnych zbraní.
Okrem toho sa často hovorilo o vývoji situácie na fronte. Prokremeľské médiá aj aktéri na sociálnych sieťach však mnohokrát skresľovali reálne udalosti v snahe prezentovať jednoznačnú ruskú prevahu. V rovnakom čase prebiehala kampaň na diskreditáciu ukrajinskej armády a jej úspechov.
V diskurze o vývoji konfliktu bola častá najmä zosmiešňujúca rétorika vykresľujúca armádu ako slabú, neschopnú a nekompetentnú. Nešikovní Ukrajinci mali mať podľa kremeľskej propagandy na svedomí napríklad útok na Dnipro zo 14. januára 2023. Prenášaním zodpovednosti chceli dezinformátori odkloniť pozornosť od skutočnosti, že pri ruskom útoku zomrelo viac ako 40 ukrajinských civilistov.
Rovnako sa v tejto kategórii objavovali klamstvá o NATO. Virálne naratívy často obsahovali tvrdenia o tom, že Aliancia vysiela na Ukrajinu svojich vojakov alebo že ide o vojnu medzi Ruskom a USA. V oboch prípadoch ide o lož.
Naratívy o údajnom ukrajinskom fašizme pretrvali počas celého roka
V neposlednom rade mnohé prokremeľské naratívy boli postavené na démonizácii Ukrajiny a Ukrajincov. Tá sa opierala predovšetkým o údajnú militarizáciu a fašizmus, ktorý mal byť na Ukrajine rozšírený natoľko, že prenikol do armády aj rozhodovacích procesov v štáte.
Myšlienka údajnej glorifikácie krajne pravicových ideológií ukrajinským obyvateľstvom aj politickými elitami pritom predstavovala jeden z hlavných argumentov na ospravedlnenie ruskej agresie voči Ukrajine, ktorú chcel vraj Kremeľ „denacifikovať“ a „demilitarizovať“.
Efekt démonizácie Ukrajiny sa snažili prokremeľské kanály posilňovať aj poukazovaním na údajne rozšírený satanizmus či praktizovanie čiernej mágie ukrajinskými vojakmi. Silnej dezinformačnej kampani čelili taktiež ukrajinskí politici a hlavne samotný prezident Volodymyr Zelenskyj.
Virálnym sa stalo napríklad zmanipulované video z apríla minulého roka údajne dokazujúce prezidentovu drogovú závislosť. Rovnako znepokojivý bol deepfake z mája 2020, v ktorom mal Zelenskyj nabádať ukrajinských vojakov k zloženiu zbraní.
Samozrejme, takéto tvrdenia neboli pravdivé a spolu s vyššie popísanými skupinami rozšírených naratívov slúžili jedinému cieľu – odkloniť pozornosť od ruských vojenských zločinov, mučenia, masakrovania ukrajinských civilistov, deportácií, ničenia ukrajinskej kultúry a pamiatok, prekresľovania histórie a ďalších zákerných praktík, ktoré už rok vykonávajú na Ukrajine práve ruskí agresori.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
