Denacifikácia Ukrajiny je podľa Kremľa nevyhnutná. Nacistov však ruská propaganda vidí aj na Západe

Denacifikácia Ukrajiny v súčasnosti patrí medzi hlavné naratívy prokremeľskej propagandy. Rusko tvrdeniami o ukrajinských nacistoch či fašistoch usiluje o démonizáciu štátu, ktorý údajne potláča práva ruskojazyčného obyvateľstva na svojom území.

Ruský prezident Vladimír Putin dlhodobo pracuje s rétorikou sebaobrany Ruskej federácie a jej ochrany pred ukrajinskými neonacistami. V prejave z 24. februára, v ktorom oznámil „špeciálnu vojenskú operáciu“ na Ukrajine, hovoril o údajnej nutnosti obrany Donbasu a tiež o ochrane samotného Ruska pred Ukrajinou.

Neskôr, v polovici marca, už ruský líder otvorene používal pojem neonacisti. Tí mali údajne pôsobiť na Ukrajine a plánovať chemický útok, vyvíjať biologické zbrane, používať antrax, či dokonca pripravovať jadrové zbrane na útok proti Donbasu a Rusku.

Oba prejavy pritom zahŕňali vytýčený cieľ, ktorá má byť denacifikácia Ukrajiny. Jej potrebu mala podčiarkovať orientácia vlády, ktorá je údajne čiastočne alebo úplne zložená z nacistov. Nejde však o prvý moment, kedy ruskí predstavitelia hovorili o ukrajinských nacistoch na najvyšších politických priečkach.

Premyslená stratégia

Ruské médiá a politickí predstavitelia používajú pojem denacifikácia pre očierňovanie a démonizáciu Ukrajiny a jej vlády dlhodobo. Fašistické sily, ktoré údajne na Ukrajine vedú štátny teror, mali mať podľa tohto naratívu na svedomí revolúciu v roku 2014.

Podľa týchto tvrdení je každá ukrajinská vláda od roku 2014 naklonená nacistickej a fašistickej ideológii. To údajne dokazuje odhaľovanie pamätníkov fašistickým osobnostiam či usporiadavanie pietnych akcií pre nacistických kolaborantov. Do tohto naratívu spadá aj úloha Západu, ktorý má toto správanie ukrajinských elít odmeňovať investíciami a dodávkami zbraní.

Falošná dilema: Ruský svet vs. rusofóbny Západ

Mýtus o nacistickej Ukrajine Rusko aktívne buduje v súvislosti so snahou Kyjeva posunúť sa k euro-atlantickej orientácii. V súlade s tým prokremeľské médiá označujú za nacistu alebo sympatizanta s nacizmom každého, kto neprejavuje vôľu kooperovať pri budovaní geopolitického projektu zjednotenia ruskojazyčného sveta (Russkiy Mir, prekl. Ruský svet). Ochrana Ruského sveta pritom predstavovala jeden z argumentov k nelegálnej anexii Krymu v roku 2014.

Od začiatku agresie na Ukrajine sa Kremeľ posunul od označovania konkrétnych štátov ako nepriateľských k všeobecnejšej definícii nacistického Západu. Za nacistický totiž prokremeľské médiá aj politickí predstavitelia označujú celý proti-ruský či rusofóbny Západ.

Odkláňanie pozornosti

Označenie za nacistov spolu s ďalšími termínmi ako bábky alebo nacionalistickí narkomani používa aj samotný Putin a minister zahraničia Sergej Lavrov. Pri jednom z pokusov očierniť Ukrajinu a jej predstaviteľov Lavrov vyhlásil, že aj „Hitler mal židovskú krv“ a že „najfanatickejšímí antisemitmi bývajú Židia“. Zároveň obvinil Izrael z podpory „neonacistického režimu v Kyjeve“. Takáto rétorika smeruje k posilňovaniu antisemitizmu a konšpiračných teórií a bagatelizuje význam holokaustu.

Cieľom poukazovania na nacistické chovanie iných je podľa všetkého snahou odkloniť pozornosť od vlastných slabých miest. Zároveň môže ísť o taktiku pre zjednotenie domáceho publika proti vonkajšiemu nepriateľovi, ktorý je preto úmyselne dehonestovaný až démonizovaný. Záverečným stavom by mala byť vôľa domáceho obyvateľstva bojovať proti tomuto nepriateľovi.

Jedným z hlavných nástrojov na zabezpečenie takéhoto stavu je pritom propagandistické využívanie odkazu druhej svetovej vojny a víťazstva nad fašizmom. Tie sú kľúčovým prvkom pompéznych vojenských prehliadok a iniciatív slúžiacich na vštepovanie vlasteneckého citu mladým generáciám.

Prebudenie národnej hrdosti

Snaha o prezentovanie Ukrajincov ako nacistov, ktorých je potrebné denacifikovať, naráža na zásadný problém. Ním je prebudenie silnej národnej hrdosti, ktorá Ukrajincom pomáha udržiavať morálku v boji, ale aj prezentovať svoje počínanie navonok, smerom k medzinárodnému prostrediu.

V takýchto podmienkach je pre Kremeľ čoraz ťažšie udržiavať svoju vojnovú rétoriku v nastolenom kurze. Potrebné je tiež dodať, že denacifikácia je pojem využívaný ako eufemizmus pre odstránenie ukrajinských politických predstaviteľov z funkcií a ich nahradenie prokremeľsky orientovanými osobami. Napokon, tento naratív Kremeľ využíva aj voči vlastnému obyvateľstvu, keď tvrdí, že musí vo vlastných radoch zlikvidovať nepriateľov a kolaborantov – tzv. Piatu kolónu.

CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/

Vyštudovala politológiu na Katedre politológie Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, kde získala titul PhD. Zároveň je výskumníčkou pre Adapt Institute. Pôsobila ako editorka obsahu v rámci newsletteru o dezinformáciách Digital Infospace Security Initiative a ako analytička pre Strategic Policy Institute. Absolvovala krátkodobú stáž v Kancelárii prezidenta Slovenskej republiky. Kontakt: michaela.ruzickova@infosecurity.sk