Od začiatku vojny Rusko bezočivo útočí aj na bežných ukrajinských obyvateľov. Režim Vladimira Putina sa rozhodol vziať Ukrajincom to najcennejšie – deti. Rusi ich umiestňujú do takzvaných rekreačných centier, sirotincov, alebo si ich adoptujú pestúnske rodiny na území Ruska či v oblastiach, ktoré Rusko ovláda.
Agentúra Associated Press (AP) informovala o tisíckach pokusoch, keď sa Rusi snažili odviesť deti z Ukrajiny. Agentúra zistila, že ruskí úradníci deportovali tieto deti bez akéhokoľvek súhlasu rodičov či krajiny. Klamali im, že ich vlastní rodičia už nechcú a zneužívali ich na svoju propagandu.
Pred ruským obyvateľstvom úradníci vyhlasujú, že deti len „zachraňujú pred vojnou“. Následne im prideľujú ruské občianstvo. Vladimir Putin v máji podpísal dekrét, ktorý proces udeľovania občianstva ukrajinským deťom značne zjednodušil.
Veľká časť detí poslaných do Ruska pritom pochádzala z detských domovov. Boli medzi nimi nielen siroty, ale aj také deti, ktoré v detských domovoch bývali preto, že rodičia sa o nich už nedokázali postarať. To pre Rusko predstavovalo príležitosť odviesť deti preč na svoje územie, vychovávať ich ako svoje vlastné, a zároveň hovoriť o ich záchrane.
Ďalšie deti previezli do Ruska po tom, čo ich na kontrolných stanovištiach násilne oddelili od rodiny.
Ukrajinci riskujú životy, aby deti zachránili
Keď sa zamestnanci nemocnice v Chersone dozvedeli o deportáciách, začali uvažovať o tom, ako deti pred ruskou agresiou uchrániť. Sfalšovali zdravotné záznamy, aby to vyzeralo, že sú na odchod z nemocnice príliš choré.
„Zámerne sme zapisovali nepravdivé informácie, že deti sú choré a nemôžu byť prevezené,“ povedala doktorka Olga Pilyarská, primárka intenzívnej starostlivosti. „Báli sme sa, že to Rusi zistia, ale rozhodli sme sa, že deti zachránime za každú cenu.“
Nemocnica takto zachránila 11 detí, ktoré by inak odviezli do sirotinca. Tam by im pridelili prípad sa odohral aj na predmestí Chersonu v obci Stepanivka. Riaditeľ centra sociálnej a psychologickej rehabilitácie Volodymyr Sahaidak tiež falšoval dokumenty, aby ukryl a zachránil 52 detí. 61-ročný muž pridelil niekoľko detí do starostlivosti svojim zamestnancom, iné odviedli k vzdialeným príbuzným. Staršie deti zostali bývať s ním.
Nie všetky deti však mali také šťastie. Údaje hovoria o najmenej tisícke detí, ktoré boli počas okupácie unesené zo škôl a sirotincov v Chersonskej oblasti. Miestne úrady tvrdia, že nemajú žiadne informácie o tom, kde sa teraz nachádzajú.
Podľa ruskej propagandy sú deti z Ukrajiny „zachraňované pred vojnou“
Rusko neprestajne tvrdí, že odvážanie ukrajinských detí má jediný pozitívny cieľ – ochrániť najmenších pred hrôzami vojny. Ruské ministerstvo zahraničia poprelo tvrdenie, že by ich z Ukrajiny násilne unášali. Zdôraznilo, že ruské úrady robia všetko preto, aby našli príbuzných detí a mohli ich poslať späť domov.
Maria Ľvová-Belová, detská ombudsmanka v Rusku, osobne dohliadala na proces adopcie detí z ukrajinských území, ktoré sú pod kontrolou Ruska. Podľa jej slov niekoľkým deťom ponúkli možnosť vrátiť sa späť na Ukrajinu. Tie však údajne návrat odmietli. Vyhlásenie ombudsmanky nie je možné overiť.
Pred pár mesiacmi ombudsmanka uviedla, že ona sama si adoptovala jedného dospievajúceho chlapca z Mariupolu. „Patrí ku mne,“ vyjadrila sa pre dokumentárny film štátnej televízie. Cítila to vraj od prvého momentu, ako sa s chlapcom stretla.
Ruská štátna televízia a ruské médiá začali zverejňovať videá veselých ukrajinských detí pri tom, ako vystupujú z lietadiel v Moskve. Ich nové ruské rodiny ich vítali s množstvom balónov v ruke.
Podľa Aagje Ievenovej, generálnej tajomníčky pre projekt Stratené deti Európy, ruské správanie vyzerá ako premyslená stratégia na odvedenie detí z územia Ukrajiny s cieľom odobrať im národnosť a identitu. To, čo sa deje, opisuje ako „nútené vysídlenie“.
Ukrajina hovorí o znakoch genocídy
Ukrajinská generálna prokurátorka Iryna Venediktová, ktorá dohliada na vyšetrovanie viacerých vojnových zločinov, tvrdí, že od prvého dňa vojny sledujeme znaky páchania genocídy.
Ruské správanie, ktoré sledujeme aj dnes, je súčasťou dlhodobých imperiálnych snáh o podmanenie Ukrajiny. Vyvražďovanie bežných obyvateľov či deportácia detí sú jedným z nástrojov na dosiahnutie tohto ruského cieľa. Podľa Dohovoru o genocíde, ktorý prijalo Valné zhromaždenie OSN krátko po nacistickom holokauste, je násilné prevážanie detí jedným z piatich definovaných zločinov proti ľudskosti.
Venediktová vysvetlila, že uprostred hrôz, ktoré sú s vojnou spojené, je najlepší spôsob, ako zabezpečiť dôkazy potrebné na splnenie prísnej právnej definície genocídy, zamerať sa na svedectvá unášania ukrajinských detí.
Generálna prokurátorka ozrejmila, že vyšetrovanie genocídy sa tiahne od územia severnej Ukrajiny až po Mykolajiv a Cherson na južnom pobreží. Vojna však zbieranie dôkazov komplikuje. „Do dnešného dňa nemáme prístup na niektoré územia. Nemáme prístup k ľuďom, ktorých sa môžeme opýtať, s ktorými môžeme viesť rozhovory,“ vysvetlila. „Čakáme, kým bude toto územie získané späť pod kontrolu Ukrajiny.“
V týchto dňoch Ukrajina hovorí o viac ako 13-tisíc deťoch, ktoré boli od začiatku vojny odvedené do Ruska.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
