Na začiatku novembra 2024 sa Ahú Daryaeiová, študentka teheránskej univerzity Ázád, dostala do konfliktu s členmi paramilitárnej organizácie Basidž, ktorá je pod velením Islamských revolučných gárd. Ahú sa mala po kampuse pohybovať s nesprávne nasadeným hidžábom – pokrývkou hlavy, ktorá je podľa aktuálne platného zákona cudnosti v Iráne povinná.
Podľa telegramového príspevku študentského časopisu univerzity Amirkabir jej mali členovia univerzitnej ochranky hidžáb strhnúť, na čo sa Ahú na protest sama vyzliekla do polonaha a prechádzala sa po kampuse univerzity. Pri následnom zatýkaní ju mali členovia Basidž zbiť. Iránska vládna novinárska agentúra Fars incident vykresľuje ako pokojné vyzvanie na dodržiavanie pravidiel obliekania a akékoľvek správy o agresívnom postupe zložiek odmieta.
Incident bol okamžite medializovaný, no verejne dostupné videozáznamy dokumentujú len to, ako sa už vyzlečená prechádza po kampuse, resp. moment po samotnom strete Ahú s bezpečnostnými zložkami. Situáciu je pre obmedzenú slobodu médií a strach v spoločnosti zložité dokresliť pomocou výpovedí svedkov. V súvislosti s incidentom tiež neprebehli žiadne nezávislé vyšetrovania a presné okolnosti zostávajú nejasné.
Verejnosť dlho nevedela, kto video natočil, kam ženu odviezli a aký bol jej zdravotný stav. Stala sa však symbolom odboja proti krutým reštrikciám, politizácii hidžábu a štátnej represii voči ženám. Za študentku sa postavili medzinárodné humanitárne organizácie ako Amnesty International a situáciu sleduje aj Organizácia Spojených národov (OSN).
Pozadie represií na ženách v Iráne
Pravidlo zahaľovania vlasov a dekoltu platí v Iráne od nastolenia teokratického režimu po revolúcii v roku 1979. Nosenie hidžábu na verejnosti je pre ženy povinné podľa prísnej iránskej interpretácie islamského práva šaría. To na uliciach presadzuje špeciálna zložka pod vedením ministerstva vnútra – tzv. mravnostná polícia (Moral Police).
Pôvodne bol hidžáb vnímaný ako prejav viery a Iránky ho nosili dobrovoľne. Po roku 1979 však prišli o slobodu voľby a zahaľovanie sa stratilo svoj pôvodný náboženský význam. Hidžáb sa stal nástrojom režimu pre legitimizáciu svojej moci a čoraz prísnejšie tresty – od pokuty a väzenia až po trest smrti – zásadne obmedzili postavenie žien v iránskej spoločnosti.
V decembri 2024 parlament schválil zákon, ktorý by umožňoval ženám, ktoré si nesplnia povinnosť zahaliť si hlavu, uložiť vysoké pokuty alebo im odoprieť poskytovanie služieb zo strany štátu. Zákon vetoval iránsky prezident Masúd Pezeškiján.
Vyslovila sa proti nemu aj OSN, ktorá inštitucionalizovanie hidžábu vníma ako rodovo motivovanú diskrimináciu. Podľa expertov Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) je spomínaný zákon v rozpore so Všeobecnou deklaráciou ľudských práv a Medzinárodným paktom o občianskych a politických právach.
Súčasné hnutie odporu v Iráne je výsledkom dlhodobej politizácie hidžábu a pokusu o systémový útlak voči ženám. Iránky pravidlá o zahaľovaní odmietajú a od roku 2022 proti nim vedú akýsi tichý protest – hidžáb nemajú upravený podľa predpisov, alebo ho nenosia vôbec.
Verejných hnutí sa zároveň zúčastňujú aj muži a občania všetkých vekových kategórií a spoločenských vrstiev. Politické vynucovanie pravidiel zahaľovania tak stráca všeobecnú podporu spoločnosti. Súčasný iránsky režim totiž tému ženského hidžábu zneužíva na zakrytie vážnejších problémov krajiny, ako sú ekonomické problémy, sankcie a medzinárodná izolácia.
Aj napriek tomu, že spoločnosť občiansku neposlušnosť žien podporuje, žiadne aktívne protesty sa zo strachu z väzenia, smrti alebo iných typov represie v súčasnosti nevedú. O to viac je preto cítiť spoločenskú súdržnosť v prípadoch, ako bol ten v priestoroch teheránskej univerzity. Podobné incidenty nie sú len prejavom individuálneho odporu, ale súčasťou širšieho hnutia žien, ktoré sa snažia zmeniť spoločenské normy v krajine.
Protesty voči noseniu hidžábu v minulosti
Medzi prvými prejavmi nespokojnosti s represívnymi pravidlami zahaľovania sa boli demonštratívne snahy už v roku 2017. Sériu pokojných symbolických aktov, dnes známych ako Dievčatá na ulici revolúcie (Girls of Revolution Street), začala žena, ktorá si na teheránskej ulici zložila šatku a mávala ňou ako vlajkou na drevenej palici. Jej príklad vzápätí nasledovali viaceré ženy a muži v krajine. O uväznení niektorých z nich následne informovala humanitárna právnička Nasrin Sotoudehová.
Najväčšie protesty v tomto kontexte zažil Irán v roku 2022 po smrti 22-ročnej Mahsy Amíníovej. Pre jej „nedostatočne“ zahaľujúce oblečenie bola odvezená do detenčného centra, kde ju príslušníci bezpečnostných zložiek zbili a znásilnili. Po troch dňoch v nemocnici zomrela.
V nadväznosti na túto správu sa v Iráne začali rozsiahle protesty proti režimu a aktuálne platným represívnym zákonom voči ženám. Kvôli obavám z rastúcej podpory protestov Irán zaviedol internetové obmedzenia a na nejaký čas zablokoval platformy ako Instagram a Whatsapp.
Čiastočne tak znemožnil šírenie videí a správ priamo z miesta protestov, čím získal kontrolu nad informáciami, ktoré sa o nich následne zverejňovali. Na námestiach sa pod heslom „ženy, život, sloboda“ zhromaždili desiatky tisíc ľudí a ženy si na protest strhávali hidžáby a strihali vlasy.
Následný násilný zásah iránskeho režimu viedol k uväzneniu viac ako 30-tisíc ľudí a zabil približne 550 z nich vrátane 49 žien a 68 detí. Odvtedy je „nesprávne“ nosenie hidžábu – forma pokojnej občianskej neposlušnosti – jediným nástrojom odboja iránskej spoločnosti.
Pokračovanie represií a snahy režimu o kontrolu
Tak ako iránsky režim brutálne zareagoval na protesty v roku 2022, odpovedá aj teraz. Podľa nedávnych správ buduje sieť liečební pre ženy, ktoré porušujú zákon o nosení hidžábu alebo ho nemajú upravený podľa predpisov. Správu komunikovala riaditeľka oddelenia pre ženy a rodinu Ústredia pre podporu morálky a prevenciu neresti Mehri Talebi Darestaniová, ktorá je napríklad zástankyňou toho, aby sa dievčatá vydávali už v pubertálnom veku.
Liečba má byť údajne dobrovoľná, ale pravdepodobný opak dokazuje aj najnovší incident. Do jedného z takýchto ústavov sa totiž mala podľa najnovšieho oficiálneho stanoviska teheránskej univerzity Azad a iránskych úradov dostať aj Ahú Daryaeiová, a to pre jej údajnú mentálnu poruchu. Na dôkazy o fyzickom týraní v takýchto štátom prevádzkovaných inštitúciách, do ktorých sú odvádzaní politicky nepohodlní občania, upozorňujú lokálni aktivisti aj ľudskoprávna organizácia Amnesty International.
Protesty v takom rozsahu ako v roku 2022 dnes v Iráne neprebiehajú, boj proti režimu však aj naďalej v istej forme pokračuje. O to významnejší je preto čin Ahú Daryaeiovej alebo práca iránskych aktivistov ako Narges Mohammadíovej, držiteľky Nobelovej ceny za mier.
CHCETE PODPORIŤ BOJ PROTI DEZINFORMÁCIÁM? POMÔŽTE NÁM NA DARUJME.SK. https://adapt.darujme.sk/podporte-boj-proti-dezinformaciam/
