Ruské okupačné sily sa snažia zlomiť vôľu Ukrajincov. Vojnové zločiny zahŕňajú mučenie, nezákonné zadržania či únosy

Organizácia Human Rights Watch popisuje neľudské zaobchádzanie s civilistami a vojnovými zajatcami, ktorého sa na Ukrajine dopúšťajú ruskí vojaci. Podľa pracovníkov organizácie je cieľom okupantov získavanie informácií, ale aj šírenie strachu.

Organizácia Human Rights Watch (HRW) vydala správu dokumentujúcu vojnové zločiny počas ruskej agresie na Ukrajine. Podľa správy došlo v Chersonskej a Záporožskej oblasti k mučeniu, nezákonnému zadržaniu či zmiznutiu civilistov, ako aj mučeniu vojnových zajatcov.

Vojnové zločiny majú na svedomí okupačné sily

V správe HRW sa hovorí o minimálne 42 prípadoch, v ktorých mali ruské okupačné sily na svedomí zmiznutie alebo násilné zadržanie ukrajinských civilistov. Mnohí z nich boli okrem toho fyzicky mučení, vrátane troch príslušníkov síl teritoriálnej obrany (Territorial Defense Forces). Dvaja z nich prišli pri krutom zaobchádzaní o život.

Organizácia získala informácie o zločinoch najmä v Chersone, Melitopole, Berďansku, Skadovsku a ďalších desiatich mestách Chersonskej a Záporožskej oblasti. Podľa správy je najmä v týchto regiónoch cieľom okupantov získať informácie od domácich obyvateľov či príslušníkov ukrajinskej armády.

Druhým, nemenej dôležitým aspektom je úsilie ruských vojsk vzbudzovať v obyvateľstve strach. Takto ovplyvnení ľudia by následne dokázali skôr akceptovať okupáciu vlastných území.

Nutné je dodať, že správa ľudskoprávnej organizácie popisuje vskutku neľudské zaobchádzanie a techniky mučenia. Podľa svedkov ruské jednotky používali voči zadržaným osobám násilné metódy ako sú elektrošoky, bitie kovovou tyčou alebo bejzbalovou palicou.

Mučenie zanechalo na obetiach následky v podobe otrasu mozgu, popálenín, zlomenín a podobne. K taktike ruských vojsk okrem toho patrí aj forma zadržania, v ktorej sú osoby ponechané bez jedla a vody v malých priestoroch a bez prístupu k zdravotnej starostlivosti.

Podľa odhadov, ktoré uvádza HRW, zmizlo od začiatku invázie Ruska na Ukrajinu najmenej 600 ľudí. Nie je prekvapením, že forma a rozsah brutálnych metód zaobchádzania s civilistami a zajatcami v obyvateľoch vyvoláva paniku.

Vedúca výskumná pracovníčka HRW Julia Gorbunová v tomto kontexte uviedla: „Ruské sily zmenili okupované oblasti južnej Ukrajiny na priepasť strachu a divokého bezprávia. … Ruské orgány musia okamžite ukončiť takéto zneužívanie a pochopiť, že môžu byť a budú brané na zodpovednosť.

Teror ruských vojsk je proti medzinárodnému právu

Ruskí vojaci, ktorí sa na terorizovaní obyvateľstva podieľajú, poskytujú podľa HRW možnosť „vykúpenia sa“.

Tá môže mať viacero foriem, ako je presídlenie na nápravné práce (jeden zo zajatcov mal byť presunutý na Krym) alebo podpísanie vyhlásenia. V ňom má zadržaná osoba sľubovať spoluprácu s úradmi. Môže ale ísť aj o nahranie videa, v ktorom musí zadržaný nabádať poslucháčov k spolupráci s okupačnými silami.

Svojvoľné zadržanie osôb počas konfliktu je proti medzinárodnému právu. Zadržanie je legitímnym nástrojom iba v prípade, že činnosť danej osoby (vojaka alebo aj civilistu) predstavuje vážne ohrozenie bezpečnosti zadržiavajúceho orgánu.

Mučenie a vyššie popísané formy neľudského zaobchádzania sú medzinárodným právom zakázané vo všetkých prípadoch. Navyše, ak ide o prebiehajúci vojnový konflikt (napriek tomu, že Kremeľ stále hovorí o „špeciálnej operácii“), môžu byť násilné činy proti civilistom vyhlásené za zločiny proti ľudskosti.

Obeťou sa môže stať každý

HRW v správe uvádza, že ruská armáda od začiatku agresie na Ukrajine zadržala najmä príslušníkov teritoriálnej obrany, miestnych starostov a štátnych zamestnancov, policajtov či novinárov.

Neskôr však dochádzalo aj k únosom zdanlivo náhodných osôb, ako aj k zadržaniu viacerých dobrovoľníkov. Tí sa zameriavali hlavne na pomoc obyvateľom Chersonskej oblasti zhromažďovaním potravín či liekov.

Významnou kategóriou medzi zadržanými boli účastníci protestov namierených proti ruskej okupácii. O potláčanie protestných akcií proti vojne usiluje Ruská federácia doma, ale aj v ukrajinských mestách, kde sa protesty uskutočňovali od marca do mája.

Podľa svedkov ruskí vojaci strieľali protestujúcim do nôh a prenasledovali dobrovoľníkov, ktorí pomáhali obetiam.

Ľudskoprávna organizácia zdokumentovala výpovede deviatich osôb, ktoré sa zúčastnili protestov, boli ich svedkami alebo sa podieľali na ich organizácii.

Jedným zo zadržaných bol napríklad 29-ročný Arkadij Dovženko, ktorého na proteste nesprávne identifikovali ako organizátora. Ruskí vojaci rozohnali zhromaždenie streľbou a slzotvorným plynom a Dovženka zadržali.

Podľa jeho slov ho na policajnej stanici niekoľko hodín bili a usilovali o získanie informácií o iných účastníkoch protestu. Zadržaný a vypočúvaný mal byť ešte sedem dní, a to v putách so zaviazanými očami a s minimálnym prídelom vody a potravín.

Pred prepustením mal podľa svojej výpovede poranený kolenný kĺb, niekoľko zlomených rebier a otras mozgu. Napriek rozsahu zranení a značnej traume, ktorú Dovženko utrpel, je nutné dodať, že predstavuje iba o jednu z množstva obetí ruského teroru.

Pôdu pripravila kremeľská propaganda

Vojnové zločiny zo strany ruských vojakov na Ukrajine sú pre Západ šokujúce. Je však potrebné pripomenúť, že pôda pre aktuálne dianie bola pripravovaná už dlhé roky.

Podľa odborníkov vnímali ruskí obyvatelia Ukrajincov ako menejcenných už pred sovietskou érou. Putinov režim tento pocit znásobil a zmobilizoval protiukrajinské cítenie.

Nálady voči Ukrajine a Ukrajincom v Rusku zvyknú kolísať, avšak od roku 2014 dlhodobo klesajú. Odvtedy zároveň Kremeľ posilňuje kampaň na diskreditáciu ukrajinskej štátnosti. 

Ruská propaganda totiž vykresľuje Ukrajinu ako zlyhávajúci štát, ktorý upadol do chaosu a nie je schopný situáciu zlepšiť vlastnými silami. Rovnako majú na Ukrajine vládnuť fašistické politické sily. Pre zvýšenie dôveryhodnosti týchto klamlivých tvrdení sa Kremeľ neštíti využívať šírenie propagandy, dezinformácií či nenávistného prejavu.

Toto všetko oslabuje súcit a solidaritu ruského obyvateľstva s Ukrajincami, čo môže viesť k dehumanizácii a prijatiu myšlienok o nutnej denacifikácii a demilitarizácii Ukrajiny.

CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/

Interná doktorandka na Katedre politológie Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Absolvovala stáž v Kancelárii prezidenta Slovenskej republiky na Odbore medzinárodnej politiky. Pôsobila ako editorka obsahu v rámci newsletteru o dezinformáciách Digital Infospace Security Initiative. Publikuje ako stážistka v think-tanku Stratpol. Venuje sa témam ako je environmentálna geopolitika, geopolitika Arktídy a dôsledky klimatickej zmeny. Kontakt: michaela.ruzickova@infosecurity.sk