Tento text je výstupom projektu „Index odolnosti voči dezinformáciám v krajinách strednej a východnej Európy III (2023-2024)“, ktorý finančne podporil Medzinárodný vyšehradský fond. Zber dát bol ukončený v decembri 2023.
V rebríčku Svetového indexu slobody tlače (WPFI) z roku 2023 sa Slovensko umiestnilo na 17. mieste zo 180 krajín. Len pre porovnanie, ešte v roku 2020, keď sa konali predchádzajúce parlamentné voľby, bolo na 33. mieste. Tento pozitívny posun bol predovšetkým výsledkom úspešného prijatia komplexnej mediálnej právnej reformy, ktorá reflektovala moderné zmeny v mediálnom prostredí.
Napriek tomuto čiastočnému zlepšeniu ale správa WPFI konštatovala, že „pokrok bol pomalý a novinári naďalej pracujú v nepriateľskom pracovnom prostredí. Verejnoprávne aj súkromné médiá sú naďalej zraniteľné voči záujmom, ktoré nesúvisia so žurnalistikou […] Bývalý premiér Igor Matovič a [súčasný premiér] Robert Fico patria medzi hlavných predstaviteľov politických útokov na médiá, pričom druhý menovaný zašiel až tak ďaleko, že vzniesol nepodložené obvinenia z trestnej činnosti voči investigatívnym novinárom.“
Aj úspešná mediálna reforma má svoje muchy
Rozsiahla systematická reforma slovenskej mediálnej legislatívy bola dokončená v roku 2022, keď bol v parlamente schválený zákon o mediálnych službách a zákon o vydavateľskej činnosti. Zákon o mediálnych službách, veľmi zjednodušene, ustanovil predpisy týkajúce sa audiovizuálnych médií, ktoré zahŕňajú televíziu a rozhlas. Medzi nimi bola aj požiadavka zabezpečiť presnosť a pravdivosť šírených informácií týmito médiami. Okrem toho legislatíva rozšírila možnosti samoregulácie v mediálnej sfére, posilnila ochranu maloletých a rozšírila právomoci regulačného orgánu, Rady pre mediálne služby, predtým známej ako Rada pre vysielanie a retransmisiu.
Tento subjekt dostal oprávnenie monitorovať a vyhodnocovať stav mediálneho prostredia, najmä pokiaľ ide o šírenie nenávistných prejavov alebo dezinformácií. Právomoci reformovanej Rady sa už neobmedzujú len na dohľad nad televíznymi a rozhlasovými stanicami, ale rozšírila svoju pôsobnosť okrem iného aj na platformy, ako sú kanály YouTube. Okrem toho osoby, ktoré používajú platformy na zdieľanie obsahu na komerčné účely, vrátane influencerov, majú povinnosť požiadať Radu o udelenie povolenia na takúto činnosť.
Zákon o publikáciách posilnil ochranu novinárov, rozšíril ochranu zdrojov a prístup k informáciám na online médiá a priniesol väčšiu transparentnosť vlastníctva a financovania médií. Všetky médiá po novom registrovať ako partneri verejného sektora, čo umožní verejnosti rozoznať skutočných vlastníkov týchto médií a nariadi sa vyhlásenie každého investora alebo darcu, ktorý investuje viac ako 2 000 EUR ročne.
Nedostatkom nových mediálnych zákonov však je, že potvrdili „právo na odpoveď“ pre verejných činiteľov, čím im zabezpečili väčší mediálny priestor a práva, ako majú „bežní“ občania. Okrem toho, hlavnou právnou hrozbu pre novinárov na Slovensku ostáva aj naďalej obvinenie z ohovárania. Podľa stále platného zákona hrozí za ohováranie trest odňatia slobody na dva až osem rokov.
Politici bojujú proti tradičným médiám a podporujú dezinformačnú alternatívu
Pretrvávajúcim problémom sú verbálne útoky voči tzv. mainstreamovým médiám zo strany politických predstaviteľov. Súčasný premiér Robert Fico vystupňoval svoj boj s tradičnými médiami po tom, ako vyhral predčasné voľby v roku 2023. Už ako premiér pohrozil zákazom vstupu na úrady vlády a účasti na politických mítingoch svojej strany televízii Markíza spolu so spravodajskými portálmi Denník N, SME a Aktuality. Médiá tiež označil za nepriateľov a spomenul pripravované hodnotenie ich kvalifikácie.
Neskôr oficiálne oznámil pozastavenie akejkoľvek komunikácie so spomínanými médiami, a to pre neposkytovanie „pravdivého, včasného a komplexného“ spravodajstva. Namiesto toho otvorene chválil „alternatívne“ médiá a dokonca bol hosťom proruského dezinformačného rádia Infovojna, kde kritizoval mainstreamové médiá a protiruské sankcie a šíril konšpirácie o Sorosovi.
Aj ďalší predstavitelia vládnej koalície, najmä zo strán Smer-SD a SNS, otvorene propagovali tzv. alternatívne médiá, ktoré šírili dezinformácie. Viacerí predstavitelia alternatívnej mediálnej scény dokonca po voľbách vstúpili do politiky, prípadne pre vládnych politikov pracujú. Iné alternatívne médiá sa zase prestali tajiť tým, že ide o provládne a propagandistické kanály.
Na dokreslenie situácie možno uviesť, že Martina Šimkovičová, bývalá moderátorka internetovej televízie Slovan, známej šírením konšpiračných teórií a dezinformácií, sa stala ministerkou kultúry v novej slovenskej vláde. V jednom zo svojich prvých rozhodnutí vo funkcii sa rozhodla presmerovať 300 000 eur, ktoré Európska únia vyčlenila na boj proti dezinformáciám a posilnenie mediálnej výchovy, na iné účely.
Útoky politikov a predstaviteľov štátu naďalej podkopávali dôveru verejnosti v spravodajstvo a (tradičné) médiá v krajine. Podľa správy Digital News Report 2023 patrila dôvera v spravodajstvo na Slovensku k najnižším, čo odrážalo desaťročia trvajúce zasahovanie podnikateľských a politických predstaviteľov. V porovnaní s 28 % v roku 2020 a 30 % v roku 2021 celková dôvera v spravodajstvo klesla na 27 %, čo znamená, že Slovensko je na 42. mieste zo 46 krajín, ktoré správa pokrýva.
Problémy s poklesom dôvery však zažívajú nielen médiá na Slovensku, ale je to celosvetový fenomén. Pozitívnou správou je, že medzi 15 najdôveryhodnejšími značkami sa neobjavili žiadne alternatívne alebo konšpiračné médiá šíriace dezinformácie. Medzi najdôveryhodnejšie médiá stále patrí súkromná televízia TA3 (56 %) a verejnoprávny Rozhlas a televízia Slovenska (RTVS) (54 %).
Zlepšenie v oblasti plurality médií, problémom ostáva nezávislosť verejnoprávnych médií
Údaje z Monitora plurality médií 2023 ukázali, že v porovnaní s Monitorom 2020 došlo k miernemu zlepšeniu takmer v každej sledovanej oblasti. V oblasti základnej ochrany sa riziko znížilo o 6 % bodov, v oblasti plurality trhu o 4 % bodov a v oblasti sociálnej inkluzívnosti o 6 % bodov. Negatívny trend však nastal v oblasti politickej nezávislosti, v ktorej sa riziko zvýšilo o 5 % v dôsledku obáv súvisiacich s nezávislosťou verejnoprávnych médií. Napriek zmene generálneho riaditeľa v roku 2022 RTVS, celoplošný verejnoprávny vysielateľ, zápasil s obvineniami z politického zasahovania do svojej činnosti.
Obavy týkajúce sa nezávislosti RTVS sa ešte viac prehĺbili po tom, ako bol predstavený nový rámec financovania podporovaným štátom v nadväznosti na zrušenie koncesionárskych poplatkov v roku 2023. Okrem toho v decembri 2023 Ficov kabinet oznámil zámer znížiť financovanie RTVS v rámci rozpočtových úspor s cieľom rozdeliť ju na samostatné televízne a rozhlasové služby. Tento návrh má potenciál ešte viac oslabiť jej nezávislosť a ohroziť slobodu médií.
Dezinformácie sú najmä záležitosťou internetu
V offline mediálnom prostredí v sledovanom období nedošlo k žiadnym významným zmenám a zoznam top značiek bol relatívne stabilný. Tradiční hráči naďalej ovládali televízny, rozhlasový a printový sektor a najmä sa nezistilo, že by niektorý z týchto hlavných subjektov šíril dezinformácie alebo propagoval prokremeľské naratívy. Stále to tak bol internet, ktorý bol pre väčšinu Slovákov najobľúbenejšou platformou na konzumáciu správ a miestom, kde boli dezinformácie najviditeľnejšie.
Podľa Digital News Report 2023 sa spravodajský web hlavnespravy.sk šíriaci prokremeľské dezinformácie umiestnil na 16. mieste medzi online médiami s najvyšším dosahom na základe týždenného používania. Web zároveň patril medzi štyri dezinformačné webové stránky, ktoré po ruskej invázii na Ukrajinu dočasne zakázal slovenský Národný bezpečnostný úrad (NBÚ). Napriek tomu stránka v roku 2023 dokázala dosiahnuť v priemere až 3,7 milióna návštev mesačne, pričom nad miliónom návštev mesačne sa pohybovali ešte ďalšie tri weby šíriace dezinformácie – BáječnéŽeny.sk, eREPORT a InfoVojna.
Najvýznamnejšími online kanálmi na šírenie proruských dezinformácií na Slovensku však boli sociálne siete, konkrétne Facebook, kde sa slovenskí používatelia najľahšie stretávali s dezinformáciami. Peter Dubóczi, seniorný výskumník Infosecurity.sk dodáva: „Napriek nižšej popularite v porovnaní s inými platformami sociálnych médií od pandémie, a najmä po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022, získava Telegram na popularite ako hlavná platforma na zavádzanie a šírenie proruských dezinformačných naratívov na Slovensku. Telegram je obzvlášť problematický, pretože často funguje ako primárny zdroj, z ktorého sa informácie šíria na iné platformy, napríklad na Facebook.“
Vojna na Ukrajine odštartovala dezinformačnú potopu
Rastúci význam Telegramu potvrdila aj štúdia Investigatívneho centra Jána Kuciaka, ktorá tvrdí, že na slovenskom Telegrame sa nachádzajú najmä dezinformačné stránky, protištátne orientovaní politici a prokremeľský obsah. Niektoré z nich sa objavili v počiatočnej fáze ruskej agresie na Ukrajine, keďže vojna a blokovanie dezinformačných stránok štátom viedli k vzniku nových kanálov a výraznému nárastu popularity tých existujúcich. Okrem toho, najpopulárnejšie účty na slovenskom telegrame patrili takmer výlučne jednotlivcom a subjektom šíriacim hoaxy a dezinformácie.
Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu bol slovenský informačný priestor ovplyvnený zvýšenou aktivitou prokremeľských kanálov, ktoré na sociálnych sieťach šírili proruskú propagandu. Táto kampaň bola do značnej miery úspešná, keďže podľa prieskumu GLOBSEC z marca 2023 až 34 % respondentov považovalo za zodpovedného za ruskú agresiu voči Ukrajine Západ, zatiaľ čo 17 % respondentov označilo za hlavného vinníka Kyjev.
Zároveň je možné vidieť tiež súvislosť medzi úspechom dezinformačnej kampane na Slovensku a výsledkom predčasných parlamentných volieb v septembri 2023. Medzi politikmi, ktorí viedli rebríčky interakcií na facebookových profiloch za posledný rok, boli mnohí, ktorí sú členmi súčasnej koalície a boli známi šírením proruských dezinformácií, konšpiračných teórií alebo hoaxov. Ten s najvyšším počtom interakcií sa dokonca stal premiérom. Ako dodáva Dubóczi, práve „politici sú najdôležitejšími aktérmi šírenia dezinformácií na Slovensku“.
Celý report v anglickom jazyku nájdete TU.
CHCETE PODPORIŤ BOJ PROTI DEZINFORMÁCIÁM? POMÔŽTE NÁM NA DARUJME.SK. https://adapt.darujme.sk/podporte-boj-proti-dezinformaciam/
