Pol roka ruskej agresie. Propaganda pracuje s dehumanizáciou a s rozdelením Ukrajiny

Oslavy ukrajinského Dňa nezávislosti od Sovietskeho zväzu zatienilo smutné výročie – ruská operácia na Ukrajine trvá už viac ako pol roka. Prokremeľská propaganda naďalej šíri mýty a dezinformácie o Ukrajine bez štátnosti či histórie.

Kremeľ sa dlhodobo snaží koordinovanými postupmi narúšať obraz suverénnej Ukrajiny. Ruskí propagandisti preto šíria veľké množstvo dezinformačných naratívov a mýtov útočiacich na ukrajinskú štátnosť a národnosť.

24. augusta oslavovala Ukrajina Deň nezávislosti. Krajina si pripomínala 31. výročie nadobudnutia nezávislosti od Sovietskeho zväzu. Oslavy sa však odohrávali v tieni ruskej agresie, ktorá trvá už viac ako pol roka.

Ukrajina je suverénny štát

Medzi mýtmi, ktoré sú na pravidelnej báze zdieľané dezinformačnými aktérmi a médiami, nájdeme napríklad tvrdenie, že Ukrajina je tzv. „sirotským štátom“, ktorý v medzinárodnom prostredí nie je schopný samostatnej akcie. Podľa naratívu má byť ovládaná externými aktérmi, ako sú USA, NATO alebo Západ vo všeobecnosti.

Naratív sa snaží vytvoriť obraz Ukrajiny, ktorá je bábkovým štátom v rukách zahraničných aktérov, čo má za dôsledok narúšanie vnímania ukrajinskej suverenity. Ide pritom o naratív, ktorý je v súlade s oficiálnou ruskou štátnou rétorikou.

Ruský prezident Vladimir Putin sa ešte v roku 2008 vyjadril, že „Ukrajina nie je krajina“. V roku 2021 vo svojom článku tvrdil, že Ukrajina a Rusko sú jeden národ a „skutočná suverenita Ukrajiny je možná len v partnerstve s Ruskom“. Tým živil mýtus o tzv. „bratských národoch“.

Neúnavné šírenie mýtov sa spája aj s ďalšími klamlivými tvrdeniami. Okrem iného ide o naratív o Ukrajine ako štáte bez kultúry a histórie, o ktorého vznik sa mal zasadiť Lenin.

Kremeľ prekresľuje mapy

Podľa ministerstva zahraničia USA sa do ruskej propagandy vracia imperiálny revanšizmus, ktorý sa do veľkej miery prejavuje aj v zobrazovaní územia Ukrajiny prerozdeleného medzi susedné štáty.

Takéto znázornenie šíril bývalý ruský prezident a podpredseda Bezpečnostnej rady Dmitrij Medvedev. V príspevku na sociálnej sieti Telegram z 27. júla tohto roka prezentoval rozdelenie ukrajinského územia a jeho redukciu na oblasť mesta Kyjev a jeho okolia.

Zvyšok Ukrajiny by mal byť podľa tejto vízie rozdelený medzi Rusko, Poľsko, Rumunsko a Maďarsko.

Telegramový príspevok Dmitrija Medvedeva z 27. júla 2022.

V prípade takéhoto prekreslenia mapy východnej Európy však nejde o uskutočniteľnosť zobrazeného usporiadania. Dôležitejšie je posolstvo, z ktorého vyplýva, že Ukrajina o sebe nemôže (a ani nevie) rozhodovať sama, ale jej budúcnosť má byť podmienená požiadavkami Ruskej federácie.

Nástrojom je aj dehumanizácia

V súvislosti s vojnou na Ukrajine používajú ruskí propagandisti aj ďalšie nástroje, ako je napríklad dehumanizácia. Snahou je odstrániť pocity ľútosti a solidarity s Ukrajincami, ktorí sú obeťami agresie.

Príkladom takejto dehumanizácie môže byť vyjadrenie Vladimira Solovjova, ktorý je známy z propagandistického programu Solovjov naživo. Vo svojej relácii prirovnal Ukrajincov k „červom, ktorých veterinár pri špeciálnej operácii odstraňuje z mačky“.

Moderátorka televíznej relácie 60 minút Oľga Skabejevová povedala, že Ukrajina je „neexistujúca krajina“. Jeden z jej hostí následne charakterizoval konflikt ako „svätú vojnu“ a ukrajinského ministra obrany Oleksija Reznikova prirovnal k chrobákovi.

Oslavy Dňa nezávislosti v tieni ruskej agresie

Oslavy výročia nezávislosti od Sovietskeho zväzu boli tento rok menej pompézne ako obyčajne vzhľadom na prebiehajúcu ruskú agresiu, ktorá prekročila trvanie pol roka. Vo väčšine miest neprebiehali slávnosti, aj keď mnohí občania nosili odevy pripomínajúce ukrajinské národné kroje.

Deň bol okrem toho poznačený raketovým útokom ruských vojakov na železničnú trať v Chaplyne, ktorý si vyžiadal zatiaľ 25 obetí.

Deň nezávislosti sa teda na rozdiel od klasických osláv niesol v duchu smútenia za obeťami útoku a uvažovania o možnom pokračovaní konfliktu. Ukrajinský prezident Volodomyr Zelenskyj predniesol emotívny prejav k národu, v ktorom označil aktuálnu situáciu za nový Deň nezávislosti – ďalšie obdobie, kedy musí Ukrajina tvrdo bojovať za vlastnú slobodu.
Okrem toho sa ale Deň nezávislosti niesol v duchu solidárnych pochodov v rôznych zahraničných mestách, ktoré tak vyjadrili podporu obetiam ruskej agresie. Súčasťou priebehu akcií v Kyjeve bola prehliadka zničenej ruskej techniky.

CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/

Interná doktorandka na Katedre politológie Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Absolvovala stáž v Kancelárii prezidenta Slovenskej republiky na Odbore medzinárodnej politiky. Pôsobila ako editorka obsahu v rámci newsletteru o dezinformáciách Digital Infospace Security Initiative. Publikuje ako stážistka v think-tanku Stratpol. Venuje sa témam ako je environmentálna geopolitika, geopolitika Arktídy a dôsledky klimatickej zmeny. Kontakt: michaela.ruzickova@infosecurity.sk