DISINFO REPORT – 133. týždeň

Vitajte pri čítaní 133. vydania nášho pravidelného DISINFO REPORTu.

Prípadné zastropovanie cien ruskej ropy nesúvisí s klimatickou agendou EÚ. Infovojna a Aeronet spájajú dve nesúvisiace témy

Aeronet publikoval 24. novembra 2022 konšpiračný článok, podľa ktorého má „zastropovanie cien ruskej ropy za úlohu urýchliť zavedenie zákazu automobilov na fosílne palivá v Európskej únii a nemá nič spoločné so sankciami voči Rusku“. Príspevok v ten istý deň prebral aj portál Infovojna. Zastropovanie cien ruskej ropy sa síce môže javiť ako rozporuplný návrh, na ktorom momentálne neexistuje všeobecná zhoda, so snahou zakázať predaj automobilov na fosílne palivá v EÚ však nemá nič spoločné. Viac v článku.

Konzervatívne médiá vinia Donalda Trumpa za neúspech Republikánov v novembrových voľbách

Namiesto očakávanej republikánskej červenej vlny prišlo červené žblnknutie. Tak by sa dali zhrnúť výsledky amerických novembrových volieb pre republikánov. Jedinou výnimkou bol štát Florida, z ktorého znovuzvolený guvernér a vychádzajúca hviezda Republikánskej strany Ron DeSantis urobil suverénne republikánsku baštu. V snahe nájsť vinníka tohto neúspechu sa v rámci Republikánskej strany začínajú ozývať hlasy kritiky voči bývalému prezidentovi Donaldovi Trumpovi. Kritika sa pritom objavuje aj v konzervatívnych médiách vrátane spravodajského kanálu Fox News, ktorý bol kedysi pre Trumpa bezpečným prístavom. Viac v článku.

Mýty o NATO: Rusko na Ukrajine bojuje proti celej Severoatlantickej aliancii

V uplynulých mesiacoch sa neúspechy ruskej armády na bojovom poli podpísali aj na formovaní oficiálneho naratívu o prebiehajúcej vojne. Od politických elít Ruskej federácie tak bolo čoraz častejšie počuť tézu, že na Ukrajine v skutočnosti bojujú proti celej Severoatlantickej aliancii. Napriek tomu, že Západ jasne deklaroval svoju pozíciu, nemožno ani jednu z členských krajín NATO považovať za priameho aktéra vo vojne na Ukrajine.


TVRDENIE: Rusko a samozvané ľudové republiky na Donbase nebojujú len s ukrajinskou armádou, ale tiež s celou Severoatlantickou alianciou.

FAKTMnohí z členov NATO sa od začiatku ruskej vojenskej agresie voči Ukrajine rozhodli podporiť brániaci sa štát prostredníctvom materiálnej, finančnej, humanitárnej či inej pomoci. S postupom času a stupňujúcou sa brutalitou ruských útokov sa však menil aj charakter poskytovanej pomoci. Západné štáty dodávali čoraz sofistikovanejšie zbraňové systémy, ktorými dokázala ukrajinská armáda nielen efektívne brániť svoje pozície, ale tiež prechádzať do úspešného protiútoku a získavať späť územie nelegálne zabraté Ruskom.

Je pravdou, že členské štáty NATO poskytnutím pomoci Ukrajine vystúpili z medzinárodne-právneho režimu neutrality. Keďže však pri tomto vystúpení z ich strany nedošlo k využitiu násilia voči Rusku, nemôže ani Rusko v rámci princípov proporcionality reagovať násilím. Tým pádom neexistuje ani potenciálny legálny priestor pre vznik vojny medzi Ruskom a NATO. Navyše samotným vystúpením z režimu neutrality sa štáty NATO ani Aliancia nestávajú „spolubojovníkmi“ Ukrajiny v zmysle medzinárodného práva, keďže sa priamo nezúčastnili na nepriateľských akciách voči Rusku. Medzinárodné právo teda poskytuje minimálnu, respektíve žiadnu oporu pre ruské tvrdenia o vojne s NATO. Viac v článku.

Prečo tohtoročné majstrovstvá nie sú len o futbale

Zdroj: Flickr

Už od momentu, kedy Katar v roku 2010 získal možnosť usporiadať majstrovstvá vo futbale, sa toto rozhodnnutie nevyhlo kritike. Začalo to tvrdeniami, že krajina si v súťaži o usporiadateľa šampionátu kúpila niekoľko hlasov vo svoj prospech. Podobne sa malo zachovať Rusko pri organizovaní majstrovstiev v roku 2018. Už od začiatku príprav krajina čelila obvineniam z porušovania ľudských práv a z poskytovania neľudských pracovných podmienok, následkom ktorých mohlo prísť o život až 6 500 pracovníkov. Ukázala to analýza dát z ambasád a vládnych zdrojov. Podľa Jana Kooya, hovorcu organizácie pre ľudské práva Human Rights Watch, boli obavy z nedodržiavania ľudských práv prítomné už pred samotnou organizáciou šampionátu, keďže krajina má v tejto oblasti veľké problémy. Viac v článku.

Brazílske voľby poukázali na efektivitu sociálnych sietí, ale aj útočných mediálnych taktík

Jeden z hlavných dôvodov, ktorý stál za úspechom Lulovej kampane, bol obrat v komunikácii s verejnosťou koncom leta, za ktorým stál ľavicový poslanec Andre Janones.  Janones sa po ukončení svojej kandidatúry rozhodol podporiť práve Lula da Silvu a presadil sa ako jeden z jeho popredných komunikačných stratégov. Neštítil sa však využiť ani stratégiu oponenta a vydal sa ďaleko za hranice zdvorilosti. Aj brazílska ľavica teda rýchlo začala v politických spotoch vytrhávať z kontextu vyjadrenia, na ktorých sa mal Bolsonaro napríklad zúčastňovať pohanských rituálov. Viac v článku.

Pokus-omyl. Metóda ruskej propagandy, ktorou útočí na citlivé témy v spoločnosti

Česká dezinformačná scéna sa neustále vyvíja vzhľadom na aktuálne udalosti. Spadajú do nej dlhšie pôsobiace konšpiračné a dezinformačné weby, občianske hnutia rozvíjajúce sa počas pandémie Covid-19, ale aj politici, ktorí často podporujú dosah dezinformácií a manipulatívnych tvrdení, keďže ich používajú v politickom boji.

Ako sa v Českej republike vyvíja dôvera verejnosti v inštitúcie a v nezávislé médiá a akú úlohu na tom majú dezinformácie? Čo sa zmenilo v rámci českej informačnej scény po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu? Čím sa vyznačujú najrozšírenejšie dezinformačné naratívy v českom infopriestore? Ktoré politické subjekty inklinujú k šíreniu dezinformácií, manipulatívnych tvrdení, euroskeptických postojov či proruských naratívov? Aké faktory robia českú verejnosť zraniteľnejšou voči dezinformáciám? Ako na problémy v informačnom prostredí reagujú české politické inštitúcie a ako je v súčasnosti nastavená strategická komunikácia štátu? Ktoré témy a proruské naratívy v českom infopriestore aktuálne najviac rezonujú?

Na otázky v novej epizóde odpovedá projektová manažérka Pražského inštitútu bezpečnostných štúdií Kristína Šefčíková.

Krátko z domova a zo sveta

  • Twitter zrušil svoju politiku týkajúcu sa boja proti dezinformáciám o ochorení Covid-19. Je to ďalší znak toho, ako Elon Musk plánuje transformovať spoločnosť sociálnych sietí, ktorú kúpil pred mesiacom.
     
  • Útočníci používajú populárnu výzvu na TikToku, aby nalákali používateľov na inštaláciu škodlivého malvéru. K serveru Discord, ktorý vytvorili útočníci, sa doteraz pripojilo viac ako 30-tisíc členov a tento počet sa s pokračujúcim útokom neustále zvyšuje.
     
  • Výsledky vyhľadávania na Twitteri po rozsiahlych protestoch súvisiacich s Covid-19 v Číne ukazujú záplavu spamu, pornografie a nezmyslov. Podľa odborníkov to na prvý pohľad vyzerá ako snaha čínskej vlády alebo jej spojencov prehlušiť informácie o demonštráciách.
     
  • Prvá dáma Ukrajiny, Zelenská, na summite v Londýne hovorila o sexuálnom násilí, ktoré ruskí vojaci páchajú na ukrajinských obyvateľoch. „Ide o ďalší nástroj, ktorý Rusi používajú ako zbraň,“ povedala Zelenská.
     
  • Francúzsko podporuje plány na tribunál pre ruských predstaviteľov za vojnu na Ukrajine. Francúzsko je tak prvou západnou krajinou, ktorá tento návrh podporila.

Ďakujeme, že odoberáte DISINFO REPORT.
Budeme ho neustále vylepšovať. Vaše návrhy a podnety nám prosím posielajte na info@infosecurity.sk
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU?
ĎAKUJEME!

Študentka bakalárskeho stupňa Medzinárodných vzťahov na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. Zaujíma sa o aktuálne politické dianie, ochranu ľudských práv, americkú diplomaciu a oblasť Blízkeho východu. Ovláda angličtinu, ruštinu a základy španielčiny. Kontakt: barbora.jamriskova@infosecurity.sk