Aeronet publikoval 24. novembra 2022 konšpiračný článok, podľa ktorého má „zastropovanie cien ruskej ropy za úlohu urýchliť zavedenie zákazu automobilov na fosílne palivá v Európskej únii a nemá nič spoločné so sankciami voči Rusku“. Príspevok v ten istý deň prebral aj portál Infovojna.
Údajne má ísť o zneužívanie vojny zo strany „globalistov“ z G7, skupiny najvyspelejších krajín sveta, ktorí „nariadili Európskej únii uvalenie nákupného cenového stropu na ruskú ropu a produkty z ruskej ropy“. Autor článku vystupujúci pod prezývkou „Vedoucí kolotoče“ konšpiruje, že v konečnom dôsledku chcú politickí lídri zničiť tradičné poľnohospodárstvo a prinútiť ľudí jesť potraviny z hmyzu a červov či zbaviť ich práv na súkromné vlastníctvo.
Zastropovanie cien ruskej ropy sa síce môže javiť ako rozporuplný návrh, na ktorom momentálne neexistuje všeobecná zhoda, so snahou zakázať predaj automobilov na fosílne palivá v EÚ však nemá nič spoločné.
Cieľom zastropovania cien ruskej ropy je obmedziť schopnosti Kremľa financovať vojnu na Ukrajine
Skupina G7, ktorej súčasťou sú Spojené štáty americké, Veľká Británia, Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Kanada a Japonsko, spolu s Austráliou a celou EÚ majú zaviesť cenový strop na vývoz ruskej ropy po mori 5. decembra. V rovnaký deň začne EÚ bojkotovať väčšinu ruskej ropy, ktorá sa prepravuje po mori. Od 5. februára by malo v európskom bloku dôjsť aj k zákazu dovozu ruských ropných produktov.
Zastropovanie cien ropy je súčasťou sankcií, ktorých cieľom je znížiť príjmy Moskvy z jej vývozu, aby tým obmedzili ruské schopnosti financovať vojnu na Ukrajine. Po praktickej stránke je zámerom zakázať lodným, poisťovacím a zaisťovacím spoločnostiam manipulovať s nákladmi ruskej ropy po celom svete. Približne 70 – 85 % ruského vývozu ropy sa totiž prepravuje tankermi, a nie ropovodmi.
Keďže tieto kľúčové svetové lodné a poisťovacie spoločnosti sídlia prevažne v krajinách G7, cenový strop by Moskve výrazne sťažil predaj ropy, jej najväčšieho vývozného artiklu. Firmy a poisťovne by mohli obchodovať s ruskou ropou len vtedy, ak by jej cena bola na úrovni alebo pod úrovňou limitu. Ruská ropa predstavuje približne 10 % svetových dodávok.
Podľa Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) tvorili v januári 2022 príjmy z daní a vývozných taríf súvisiacich s ropou a zemným plynom 45 % ruského federálneho rozpočtu. Ruský vývoz ropy sa doteraz ukazuje ako odolný voči sankciám, dovozným embargám a bojkotom zo strany odberateľov. Jeho vývoz sa v porovnaní s predvojnovým obdobím takmer nezmenil, keďže pokles dodávok do EÚ je kompenzovaný dovozom do iných destinácií, napríklad v Ázii.
Nejde o „diktát“, ale o prerokovávaný návrh
Zastropovanie cien ruskej ropy je návrh, nie „diktát“ skupiny G7. Toto opatrenie si totiž vyžaduje jednomyseľnú dohodu všetkých 27 vlád EÚ. Tie sa momentálne rozchádzajú v názore, na akej úrovni obmedziť ceny ruskej ropy. Zatiaľ čo krajiny ako Poľsko, Estónsko či Litva presadzujú oveľa nižší strop ako 65 – 70 USD za barel, štáty ako Grécko, Cyprus alebo Malta lobujú za vyšší strop alebo za určitú formu kompenzácie za očakávanú stratu obchodu pre svoje veľké lodné odvetvia.
Krajiny požadujúce nižší strop argumentujú tým, že aktuálny návrh ponecháva príliš vysoký zisk pre Moskvu. Náklady na ťažbu sa totiž pohybujú okolo 20 – 40 dolárov za barel. Štáty dožadujúce sa vyššieho stropu sa zase obávajú príliš vysokých ekonomických strát.
Limit vo výške 65 – 70 USD za barel by mohol Rusku umožniť naďalej predávať ropu a zároveň udržať jeho príjmy na súčasnej úrovni. Príliš nízky strop by mohlo viesť k stiahnutiu takého množstva ruskej ropy z trhu, že by ceny ropy prudko vzrástli, čo by v konečnom dôsledku mohlo zvýšiť Rusku príjmy z tejto komodity. So zavedením príliš vysokého stropu naopak hrozí vysoké riziko, že opatrenie bude bezvýznamné.
Odborníci na problematiku sa obávajú, že obmedzenie cien ruskej ropy na 65 – 70 USD za barel by malo len malý okamžitý vplyv na príjmy Moskvy. Vivek Dhar, riaditeľ výskumu ťažobných a energetických komodít z Commonwealth Bank of Australia, napríklad povedal, že diskutovaný cenový strop Moskvu v jej vojne proti Ukrajine veľmi nezasiahne ani neodradí. „Vzhľadom na to, že s ruskou ropou (Urals) sa obchoduje za 60 – 65 USD za barel, navrhovaný cenový strop je už v súlade s prevládajúcimi trhovými podmienkami,“ dodal.
Druhým problémom je existencia značného rizika, že ázijské krajiny nebudú dodržiavať strop, pretože si nebudú chcieť znepriateliť Rusko. Tieto štáty totiž získavajú ruskú ropu s veľkou zľavou v porovnaní s medzinárodnou referenčnou cenou ropy Brent. V čase písania článku bola jej cena na hodnote 86 USD za barel. Kremeľ tak bude môcť obchodovať so štátmi ako India, Čína a ďalšími ázijskými krajinami, kde už presmeroval veľkú časť svojich dodávok.
Článok dáva do súvislosti dve priamo nesúvisiace témy
Konšpiračný článok publikovaný na stránkach Aeronet a Infovojna prepája návrh skupiny G7 na zastropovanie cien ruskej ropy so zákazom automobilov na fosílne palivá v EÚ, ktoré však vzájomne nesúvisia, aj keď je pravdou, že podľa prognóz IEA by mala ruská invázia na Ukrajinu urýchliť ekologický prechod na svete. Rusko je totiž najväčším globálnym vývozcom fosílnych palív a podľa odhadov odborníkov už nezíska taký podiel na svetovom mixe dodávok energie, aký malo pred inváziou na Ukrajinu. Jeho podiel na dodávkach medzinárodnej obchodovanej energie by mal klesnúť do roku 2030 na 13 % z približne 20 % v roku 2021.
Autor príspevku sa snaží návrh na obmedzenie finančných prostriedkov pre Kremeľ spojiť so zelenou agendou EÚ. 27 členských krajín sa tento rok dohodlo na balíku ekologických opatrení vrátane požiadavky, aby všetky nové autá predávané od roku 2035 produkovali nulové emisie CO2. Tieto kroky sú súčasťou širších snáh do roku 2030 znížiť čisté emisie o 55 % v porovnaní s úrovňou v roku 1990. K týmto klimatickým opatreniam sa však krajiny zaviazali bez ohľadu na to, či návrh na zastropovanie cien ruskej ropy bude prijatý alebo nie.
Okrem spájania nespojiteľného autor v článku vysvetľuje udalosti ako výsledok tajného sprisahania mocnou skupinou lídrov. Ide teda o typický príklad konšpiračnej teórie. V príspevku je zároveň využitá napríklad manipulačná technika známa ako argument šikmou plochou, podľa ktorej malé kroky vedú k obrovským negatívnym dôsledkom. V tomto prípade autor presviedča, že zastropovanie cien ruskej ropy povedie až k tomu, že ľudia budú nútení jesť potraviny z hmyzu a červov alebo že dôjde k úplnému odstráneniu súkromného vlastníctva. Aj napriek snahe autora vysvetliť svoje myšlienky nie je jasné, ako sa k tejto kauzalite dostal.
Infovojna a Aeronet patria medzi najtoxickejšie stránky v slovenskom informačnom priestore
Stránky Infovojna a Aeronet patria medzi najznámejšie dezinformačné zdroje na Slovensku. Obidve sú zaradené na zoznam stránok so sporným obsahom na základe hodnotenia nezávislej komisie v rámci projektu Konšpirátori.sk.
Na Aeronete, z ktorého dezinformačný článok pôvodne pochádza, sú publikované články, ktoré obsahujú dezinformačné správy a lživú propagandu v rozpore s faktami. Stránka zároveň zverejňuje konšpiračné teórie, ktoré môžu mať vážne politické, ekonomické a zdravotné dôsledky.
Infovojna figuruje aj na zozname zdrojov, ktoré na Slovensku šíria kremeľskú propagandu a predstavujú veľkú hrozbu pre spoločnosť v informačnom priestore. Ten zostrojila analytická spoločnosť Gerulata Technologies.
Národný bezpečnostný úrad (NBÚ) zablokoval niekoľko dní po začatí vojny na Ukrajine Infovojnu kvôli šíreniu škodlivého obsahu. Prevádzkovatelia stránky však stihli presunúť všetky služby do zahraničia a svoj obsah presunúť na doménu na Belize s koncovkou .bz. Vďaka tomu mohla Infovojna fungovať aj vtedy, keď ostatné zablokované portály nemohli vykazovať činnosť.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
