Prečo tohtoročné majstrovstvá nie sú len o futbale

Hostiteľom dlho očakávaného svetového futbalového šampionátu je tento rok Katar. Na povrch vyplávalo hneď niekoľko kontroverzií.

Už od momentu, kedy Katar v roku 2010 získal možnosť usporiadať majstrovstvá vo futbale, sa toto rozhodnnutie nevyhlo kritike. Začalo to tvrdeniami, že krajina si v súťaži o usporiadateľa šampionátu kúpila niekoľko hlasov vo svoj prospech. Podobne sa malo zachovať Rusko pri organizovaní majstrovstiev v roku 2018.

Po rokoch vyšetrovaní Ministerstvo spravodlivosti USA v roku 2020 prvýkrát uviedlo, že zástupcovia Ruska a Kataru si právo hosťovať majstrovstvá sveta vo futbale zabezpečili podplatením predstaviteľov Medzinárodnej federácie futbalových asociácií (FIFA).

Mnohých manažérov a futbalových funkcionárov odsúdili počas dlhoročného korupčného prípadu. Americké ministerstvo spravodlivosti opísalo, ako piati členovia vrcholovej rady FIFA zobrali úplatok za to, aby pri hlasovaní o budúceho hostiteľa hlasovali za Katar.

Majstrovstá v Katare môžu byť drahšie ako všetky predchádzajúce dokopy

Získanie hosťovania šampionátu bolo od začiatku pre Katar dôležité, a to najmä z medzinárodného hľadiska. Organizovanie prestížneho šampionátu, akým majstrovstvá sveta vo futbale nepochybne sú, je pre túto malú krajinu príležitosťou získať medzinárodnú prestíž.

Katarská monarchia investovala do príprav šampionátu neuveriteľných 220 miliárd dolárov (približne 213 miliárd eur). To okrem iného zahŕňa výstavbu infraštruktúry, štadiónov, diaľnic a hotelov.

Predchádzajúce šampionáty organizované v roku 2014 v Brazílii a v roku 2018 v Rusku boli doposiaľ považované za najdrahšie. Ich organizácia však ani v jednom prípade neprekročila ani 15 miliárd dolárov (približne 14,5 miliárd eur). Futbalové majstrovstvá v Katare tak najdrahšími majstrovstvami sveta vo futbale v histórii.

Miliardy eur a tisícky životov migrantov

Okrem stoviek miliárd eur si príprava tohtoročných majstrovstiev vo futbale vyžiadala aj niečo cennejšie, a to životy tisícok migrantov z Indie, Pakistanu, Nepálu, Srí Lanky či Bangladéšu.

Už od začiatku príprav krajina čelila obvineniam z porušovania ľudských práv a z poskytovania neľudských pracovných podmienok, následkom ktorých mohlo prísť o život až 6 500 pracovníkov. Ukázala to analýza dát z ambasád a vládnych zdrojov.

Podľa ľudskoprávnej organizácie Amnesty International za poslednú dekádu v Katare zomrelo vyše 15-tisíc zahraničných pracovníkov. Toto číslo však zahŕňa aj tých, ktorí sa na výstavbe a prípravách šampionátu nepodieľali.

Podľa Jana Kooya, hovorcu organizácie pre ľudské práva Human Rights Watch, boli obavy z nedodržiavania ľudských práv prítomné už pred samotnou organizáciou šampionátu, keďže krajina má v tejto oblasti veľké problémy.

„FIFA nerieši otázku ľudských práv pri výbere krajín pre svoje podujatia dlhodobo. Vráťme sa napríklad do Ruska, aj vtedy sa FIFA nechala využiť autoritárskym režimom na vylepšenie jeho imidžu vo zvyšku sveta,“ dodal.

Zahraniční migranti predstavovali nepostrádateľnú súčasť príprav tohtoročných futbalových majstrovstiev, bez ktorých by taká rozsiahla výstavba nebola možná. Počas práce čelili extrémnym horúčavám, v ktorých často pracovali aj nadčasy. To zapríčinilo zvýšené riziko nehôd ale aj rôznych srdcových chorôb. Žili v preplnených a špinavých zariadeniach, čo ešte viac ohrozovalo ich fyzické, ale aj psychické zdravie.

Katar to odmieta a stojí si za tvrdením, že počas celej prípravy šampionátu zomreli iba traja ľudia. Veľa umrtí navyše oficiálne pripisuje prirodzeným príčinám alebo srdcovému zlyhaniu. To nie je podľa nich klasifikované ako pracovný úraz a znemožňuje to rodinám pozostalých žiadať odškodné.

Sú v Katare naozaj všetci vítaní? 

Svetový pohár priláka do krajiny tisícky návštevníkov z celého sveta. Podľa katarskej vlády v krajine všetci vítaní. Mali by však rešpektovať kultúru krajiny. Katar je moslimská konzervatívna krajina, kde ženy nemajú rovnaké postavenie ako muži, alkohol je zakázaný a homosexualita prísne trestaná.

Už počas úvodného zápasu USA a Walesu bezpečnostný personál skonfiškoval dúhové klobúky, v ktorých chceli niektorí fanúšikovia z Walesu vstúpiť na štadión. To sa malo týkať iba žien, pričom mužom vstup v klobúkoch povolený bol.

Incidentov, keď sa fanúšikovia alebo návštevníci v krajine dostali do problémov kvôli symbolu dúhy na oblečení, už bolo zaznamenaných viac.

Majstrovstvá sveta vo futbale nie sú len o futbale 

Kontroverzie sprevádzajúce futbalový šampionát v Katare odhaľujú špinavú hru vo vrcholovom športe, ale aj to, že aj futbal je niekedy politický.

Pred samotným začiatkom poslal prezident FIFA Gianni Infantino list všetkým 32 tímom. V ňom žiadal, aby „nechali futbal v centre pozornosti“ a aby „nedovolili, aby bol futbal zatiahnutý do každej ideologickej alebo politickej bitky, ktorá existuje“.

Organizácia futbalového šampionátu, kvôli ktorému zomreli tisícky ľudí v krutých podmienkach, by však nemala byť len o biznise, a už vôbec nie o zviditeľnení autoritatívneho štátu. Toto je často označované ako tzv. sportswashing, ktorý je typický hlavne pre krajiny ako Čína, Katar alebo Saudská Arábia. Využívaním prestížnych športových udalostí sa tak snažia odvádzať pozornosť od porušovania ľudských práv.

Otázkou je či by štáty, ktoré nevedia garantovať dodržiavanie ľudských práv, mali mať možnosť takúto veľkú udalosť organizovať. Podľa Jana Kooya však ani fanúšikovia, ani hráči spôsob výberu hosťujúcich krajín ovplyvniť nemôžu. 

Svedčí tomu aj zákaz použitia dúhovej kapitánskej pásky, ktorá mala vyjadriť podporu menšinám. Niekoľko európskych futbalových tímov ju chcelo nosiť počas zápasov a bojovať tak proti diskriminácii a porušovaniu ľudských práv, no rozhodnutie zmenili po tom, ako sa im FIFA vyhrážala udelením žltej karty. Nemci pred svojím prvým zápase vyjadrili nesúhlas tým, že si počas fotenia prekryli ústa rukami.

„Sponzori musia jasne povedať FIFA, že ak budú robiť takéto rozhodnutia aj naďalej, a usporiadajú MS v budúcnosti v Saudskej Arábii alebo nebodaj v Číne, tak od sponzorstva odstúpia. Musia zabezpečiť, aby tisíce ľudí nezomierali po celej krajine pri výstavbe štadiónov na šampionát,“povedal Jan Kooy.

CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/

Je študentka magisterského stupňa Medzinárodnej politickej ekonómie na holandskej Univerzite v Groningene. Zaujíma sa o témy v oblasti geopolitiky, finančných trhov a ekonomických aj bezpečnostných aspektov migrácie. Vyštudovala bakalársky stupeň odboru Európske štúdia Univerzity Komenského v Bratislave, počas ktorého absolvovala študijný pobyt Erasmus+ na írskej Univerzite v Limericku.