Zuckerberg prvýkrát obžalovaný v kauze Cambridge Analytica

Spoluzakladateľ Facebooku Mark Zuckerberg bol po prvýkrát obžalovaný za údajnú priamu rolu v škandále Cambridge Analytica, ktorý súvisel s únikom osobných údajov približne 87 miliónov ľudí.

Mark Zuckerberg, generálny riaditeľ spoločnosti Meta, bude čeliť možnému vyvodeniu osobnej zodpovednosti za účasť na porušovaní ochrany osobných údajov používateľov sociálnej siete Facebook.

Je to po prvýkrát, čo generálny prokurátor Washingtonu, D.C., Karl Racine obžaloval priamo osobu Zuckerberga a nie jeho firmu.

Nová žaloba prišla po tom, čo súd zamietol Racinov pokus pridať Zuckerberga ako obžalovaného k pôvodnej sťažnosti vo veci ochrany spotrebiteľa. Tá je namierená proti spoločnosti Meta.

Karl Racine obviňuje Zuckerberga z priamej znalosti procesov a politík, ktoré firme umožnili zhromažďovať údaje o miliónoch používateľov.

Opäť Cambridge Analytica?

Cambridge Analytica, ktorá má s touto žalobou priamy súvis, bola od roku 2013 politická poradenská spoločnosť so sídlom v Spojenom kráľovstve. Sama sa prezentovala ako firma, ktorá klientom ponúkala prieskum spotrebiteľov, cielenej reklamy či iné služby v oblasti zbierania dát pre účely súkromných spoločností alebo politikov.

Získané údaje boli však podľa viacerých obvinení použité na manipuláciu amerických prezidentských volieb v roku 2016 či pri rozhodujúcom referende o Brexite Spojeného kráľovstva.

Cambridge Analytica sa pokúšala cielene využívať osobné údaje desiatok miliónov používateľov Facebooku za účelom ovplyvnenia ich politických rozhodnutí. Väčšina osobných údajov bola navyše tretím stranám zdieľaná bez ich vedomia alebo predchádzajúceho súhlasu.

Prevalenie škandálu v roku 2018 spôsobilo značný rozruch. Po širokom pokrytí tejto kauzy v médiách spoločnosť požiadala o zahájenie insolvenčného konania a s okamžitou platnosťou svoju činnosť ukončila.

Verejné tajomstvá

Posledné desaťročie bolo pre spoločnosť Meta plné úspechov. Podarilo sa im napríklad získať platformy WhatsApp aj Instagram. Tie sa stali dcérskymi spoločnosťami Mety a stále sa nachádzajú na čele rebríčkov sociálnych sietí.

Facebook však čelil aj množstvu škandálov a obvinení – za nedostatočný boj proti dezinformáciám, ohrozenie súkromia užívateľov či nedostatočné moderovanie obsahu.

Porušenie ochrany údajov, ktoré sociálna sieť zažila v kauze Cambridge Analytica, bolo obrovskou ranou pre dôveru ľudí v digitálne platformy. Nebol to však prvý ani posledný raz, kedy Facebook zlyhal.

V roku 2014 čelil Facebook kritike za to, že bez súhlasu vykonal psychologické pokusy na približne 70-tisíc používateľoch, aby otestoval ich reakcie na nové pozmenené príspevky v news feede.

Spoločnosť čelila počas prezidentských volieb v USA v 2016 silnej kritike za dezinformácie, najmä po zistení, že falošné správy počtom interakcií prekonali tie faktické. Mark Zuckerberg na Facebooku zverejnil ospravedlnenie a uviedol, že spoločnosť sa plánuje zlepšiť. To sa však dodnes nepodarilo.

Zlomový rok 2018

Správy o kauze Cambridge Analytica sa objavili v roku 2018. Zuckerberg v tom čase dokonca svedčil na pojednávaní pred Kongresom.

Rok 2018 nakoniec znamenal jeden z najtemnejších v histórii Facebooku. Podľa odhalení mali sociálnu sieť použiť vojenskí predstavitelia na podnecovanie genocídy proti moslimskej menšine Rohingov v Mjanmarsku.

V 2019 uniklo viac ako 4-tisíc strán interných dokumentov Facebooku. Dokumenty odhalili, ako spoločnosť prerušila prístup vývojárov k údajom, a okrem iného plánovala sledovať polohy používateľov systému Android.

Facebook od roku 2020 čelil množstvu problémov, od šírenia dezinformácií, cez podnecovanie násilia, vyňatie vyjadrení politikov z moderovaného obsahu, novovznikajúcu legislatívu EÚ o digitálnych službách, vyjadrenia whistleblowerov, že Facebook uprednostňuje zisky pred bezpečnosťou používateľov, až po bojkot zárobkov na reklamách od kľúčových svetových spoločností.

Naviac, v roku 2021 investigatívci z The Wall Street Journal zverejnili sériu dokumentov s názvom „The Facebok Files“. Tie odhalili, do akej miery si bola spoločnosť vedomá škôd spôsobených jej platformami sociálnych sietí. 

Dokumenty pozostávajú zo zmesi interných prezentácií, výskumných štúdií, diskusií a poznámok. Tie poskytujú bezprecedentný pohľad na to, ako sa vedúci pracovníci tohto technologického gigantu rozhodujú medzi ich vlastnými ziskami a verejnou bezpečnosťou.

Nová žaloba

Vyzerá to tak, že odhalenia spojené s únikom dát z rokov 2016 až 2018 sa Facebooku a samotnému Markovi Zuckerbergovi stali osudnými.

Pri vyšetrovaní pod vedením generálneho prokurátora Washingtonu, D.C., zaznamenali široký rozsah výpovedí s bývalými zamestnancami a informátormi. Preskúmali tiež hodiny Zuckerbergových verejných vyhlásení, vrátane svedectiev vypovedaných pod prísahou pred americkým Senátom a orgánmi činnými v trestnom konaní.

Vyšetrovatelia zistili, že Zuckerberg mal priamy dohľad nad dôležitými rozhodnutiami, ktoré umožnili hromadné zhromažďovanie údajov používateľov Facebooku spoločnosťou Cambridge Analytica, ako aj nepravdivé vyhlásenia Facebooku o bezpečnosti osobných údajov používateľov.

V tlačovej správe generálny prokurátor Karl Racine uviedol: „Pán Zuckerberg bol osobne zapojený do zlyhania Facebooku pri ochrane súkromia a údajov svojich používateľov, čo viedlo k incidentu Cambridge Analytica… Postupy pána Zuckerberga umožnili niekoľkoročné úsilie o zavádzanie používateľov o rozsahu protiprávneho konania Facebooku. Táto žaloba je nielen opodstatnená, ale aj nevyhnutná a vysiela správu, že vedúci predstavitelia spoločností, vrátane generálnych riaditeľov, sa budú zodpovedať za svoje činy.

Žaloba tiež tvrdí, že Zuckerberg má prísnu kontrolu nad každodennými operáciami Facebooku a vlastní 60 % akcií s hlasovacím právom.

Porušenie ochrany osobných údajov sa v posledných rokoch stalo až príliš bežným javom. Spolu s Facebookom napadli hackeri aj ďalšie technologické spoločnosti ako eBay, Amazon a LinkedIn.

Po niekoľkých rokoch a miliardách dolárov na pokutách bol Facebook minulý rok opäť v centre pozornosti. Jeden z najnovších problémov sociálnej siete zahŕňal odcudzenie údajov od viac ako pol miliardy používateľov.

Ukradnuté dáta zahŕňali osobné údaje, ako sú ich dátumy narodenia, telefónne čísla, e-mailové adresy a celé mená. Hackeri následne tieto dáta zverejnili online.

Ľudia zostávajú stále viac na pochybách, či ešte môžu Facebooku dôverovať. Tento a všetky ostatné škandály len ukazujú, ako hlboko všetky zásady zodpovednosti v minulosti zlyhali a naďalej zlyhávajú.

CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/