Prevrat v Mjanmarsku: Facebook nedokázal zastaviť šírenie dezinformácií a podnecovanie násilia. Opäť.

Obrázok: Wikimedia Commons

Facebook vo februári tohto roku prisľúbil odstrániť násilné prejavy a dezinformácie v súvislosti so situáciu v Mjanmarsku. Správa ľudskoprávnej organizácie Global Witness však upozorňuje na ich pokračujúce šírenie. Príspevky ostávajú na sociálnej sieti viditeľné až niekoľko mesiacov.

Mjanmarsko je od 1. februára 2021 pod kontrolou armádnej junty. Pre armádu, ktorá mala v tomto ázijskom štáte silné postavenie aj pred februárovým pučom, bol Facebook dôležitým nástrojom propagandy, šírenia násilia a dezinformácií.

Pre tieto okolnosti bol Facebook dlhodobo kritizovaný, čo vyústilo v zmenu jeho politiky. Algoritmy známej sociálnej siete však tieto politiky porušujú a Facebookom sa šíria nebezpečné príspevky volajúce po násilí voči protestujúcim obyvateľom.

Rola Facebooku na násilnostiach v Mjanmarsku

„Krajina, kde Facebook je internet,“ opakuje sa nadnesene o Mjanmarsku. Jeho rozmach nastal počas demokratickych reforiem v roku 2011. Do krajiny sa vtedy dostal internet a mobilné telefóny, ktoré mali aplikáciu predinštalovanú. Facebook sa tak po niekoľkých desaťročiach cenzúry v krajine stal populárnym nástrojom získavania informácií.

S platformou však prišli aj obavy súvisiace s jej využitím v existujúcich spoločenských napätiach. Tieto obavy sa  ukázali ako oprávnené, keď v krajine v roku 2012 vypukli násilnosti medzi väčšinovým budhistickým obyvateľstvom a moslimskou rohingskou menšinou.

Facebookom sa začali šíriť dezinformácie a nenávistné prejavy podnecujúce násilie voči Rohingom. Jedným z najznámejších prípadov sú statusy budhistického mnícha Ashina Wirathu, ktorý v nich obviňoval Rohingov z vrážd a znásilnení budhistického obyvateľstva.

Situáciu využila armáda, ktorá sa následne stala najhlavnejším zdrojom rozširovania nenávistnej propagandy na Facebooku. Ich kampaň vyústila do násilia, ktorého obeťou sa stali tisíce životov Rohingov a státisíce ľudí nútených opustiť svoje domovy. V roku 2018 OSN uznalo určujúcu rolu pomalej reakcie Facebooku pri podnecovaní tohto násilia.

Armádny prevrat v Mjanmarsku

V novembri minulého roku sa v Mjanmarsku konali voľby, ktoré vyhrala Národná liga pre demokraciu. Armáda následne začala rozširovať dezinformácie o volebnom podvode, čím chcela legitimizovať februárový prevrat. Na to reagovali sociálne siete ako Facebook alebo Instagram, ktoré vyhlásili, že budú takéto infomácie odstraňovať.

Po prevrate sa začali v krajine konať protesty, pri ktorých Facebook zohrával dôležitú rolu koordinačného kanála. Armáda preto niekoľkokrát prerušila internetové pripojenie v krajine. V reakcii na tieto skutočnosti sa Facebook rozhodol k bezprecedentnému kroku vykázania celej mjanmarskej armády zo sociálnej siete. Platforma už predtým iniciovala zákazy na jej jednotlivých predstaviteľov, no tento zákaz bol zatiaľ najväčším krokom voči mjanmarskému režimu.

Facebook navyše pridal pre Mjanmarsko špecifické pravidlá. Tie mali okrem zákazu armády obsahovať nutnosť odstránenia dezinformácií ohľadom novembrových volieb, zákaz velebenia a podpory násilia páchanom na civilistoch a zadržiavania protestujúcich. Tieto pravidlá sa mali vzťahovať aj na príspevky vydané pred ich prijatím.

Nenávisť a dezinformácie sa šíria ďalej

Zo správy organizácie Global Witness však vyplýva, že algoritmy sociálnej siete porušujú pravidlá Facebooku a príspevky, ktoré mali byť odstránené, sa na sociálnej sieti stále nachádzali.

Organizácia svoje vyšetrovanie začala 23. marca, teda v dobe, keď násilie v krajine vrcholilo. Založila si nový účet na Facebooku a vyhľadala si slovo Tatmadaw, čo znamená armáda. Našla stránku, ktorá združuje priaznivcov armádneho režimu. Po jej lajknutí im Facebook odporučil ďalšie stránky, ktoré mali viac ako 90-tisíc sledovateľov. Tie obsahovali príspevky, ktoré porušovali vyššie spomenuté pravidlá.

Jeden z týchto príspevkov hlásal, že do krajiny prišla ISIS, popričom oživoval anti-moslimský a anti-rohingský sentiment. Čierne vlajky, ktoré podľa príspevku mali zobrazovať známe vlajky Islamského štátu, v skutočnosti zohrávali rolu varovného symbolu ozbrojenia civilistov pri zásahu armády.

Ďalší príspevok nabádal k vyhľadaniu „živej alebo mŕtvej“ demonštrantky, ktorá údajne mala pri násilnom strete s armádou spolu s ďalšími demonštrantami podpáliť továreň. Na fotke použitej v príspevku je viditeľný aj jej facebookový profil. Tento príspevok podľa organizácie porušuje pravidlá podnecovania násilia. Navyše, The Guardian poukázal na ďalšie príspevky nabádajúce k násiliu voči demonštrantom a rozširujúce dezinformácie, ktoré obviňujú prodemokratických lídrov z terorizmu.

Správa Global Witness poukazuje na to, že Facebook propagoval armádny obsah v dobe, kedy na uliciach Mjanmarska umieralo najviac demonštrantov a civilistov. Vyzýva preto Facebook, aby príspevky prešetril a v budúcnosti konal efektívnejšie.