Bývalá zamestnankyňa Facebooku tvrdo kritizuje neúprimnosť jeho snahy „bojovať proti dezinformáciám“

Prezidentské voľby v USA sa neúprosne blížia. Po vlne kritiky, ktorej Facebook čelil v tých minulých, predstavujú tie tohtoročné šancu na reparát a vylepšenie reputácie. Túto šancu však ohrozil otvorený list bývalej zamestnankyne spoločnosti Sophie Zang.

Na rozdiel od roku 2016 Facebook tento rok ohlásil, že spustil hneď niekoľko iniciatív, ktoré majú údajne predchádzať jeho zneužívaniu za účelom ovplyvňovania volieb. Snaží sa teda minimalizovať ďalšie reputačné škody.

Snahy sociálnej siete však nedávno narazili na prekážku, keď bývalá zamestnankyňa spoločnosti zverejnila otvorený list, v ktorom odhaľuje pravú podobu boja Facebooku proti manipuláciám s voľbami – inú, ako opisuje sociálna sieť vo svojich PR vyhláseniach.

Blokovanie politických reklám tesne pred voľbami, monitorovanie príspevkov, ktoré sa pokúšajú odradiť ľudí od hlasovania, označovanie nepravdivých výrokov oboch kandidátov, zvyšovanie počtu personálu určeného na odhaľovanie neautentického správania a činnosti botov, či rozsiahly výskumný projekt s cieľom zmapovať ako Facebook ovplyvnil tohtoročné prezidentské voľby v USA.

Všetky tieto iniciatívne kroky, s ktorými Facebook tesne pred americkými voľbami prichádza, znejú záslužne a v očiach verejnosti bezpochyby pridávajú sociáonej sieti plusové body. Môžeme však Facebooku znovu iba veriť, že svoje slová skutočne pretaví do praxe?

Bývalá zamestnankyňa spoločnosti Sophie Zang tvrdí, že určite nie. Vo svojom liste kritizuje najmä nedostatočnú pozornosť, ktorú spoločnosť venuje jednému z najčastejších spôsobov manipulácie s voľbami po celom svete – falošným účtom.

Keďže Sophie niekoľko rokov pracovala pre oddelenie, ktoré sa zameriava na odhaľovanie neautentického správania, ku ktorému patria práve aj falošné účty či boti, má s postupmi Facebooku v skúsenosti z prvej ruky.

Vo liste trvá na tom, že Facebooku ide skôr o reputáciu než o reálne kroky v boji s dezinformáciami. Okázalé vyhlásenia vedenia Facebooku o zvyšovaní pozornosti kladenej na odhaľovanie falošných účtov sú podľa Sophie iba prázdnymi slovami a táto oblasť je dlhodobo zanedbávaná.

Jedným z hlavných problémov, s ktorými sa v rámci svojej práce stretla, bol „nedostatok zamestnancov vyčlenených na identifikáciu neautentickej aktivity zameranej na manipuláciu nielen s voľbami, ale aj inými politickými procesmi po celom svete“. Facebook preto nedokáže pokryť a overiť dostatočné množstvo botov (automatizovaných falošných účtov), ktorí následne umelo manipulujú s vnútropolitickým dianím rôznych štátov.

Sophie dodáva, že „spoločnosť sa zameriava takmer výhradne na oblasť severnej Ameriky a západnej Európy, a opomína štáty ako Irak, India, Brazília či Azerbajdžan, v ktorých sú falošné účty využívané s rovnakou intenzitou“.

Týmto oblastiam sa jednoducho nedostáva dostatok pozornosti v svetových médiách, preto pre Facebook nie sú prioritou. Ak totiž Facebook nejako pochybí v týchto štátoch, svetové médiá o tom informujú iba málokedy a negatívne dôsledky pre reputáciu spoločnosti sú tak ďaleko menšie. To znovu súvisí s tendenciou Facebooku klásť imidž a profit pred reálne a účinné opatrenia v plošnom boji proti dezinformáciám.

Ďalším závažným problémom, na ktorý Sophie poukazuje, je zanedbávanie vyšetrovania a riešenia odhalených neautentických aktivít. Napriek tomu, že vedenie tvrdí, že boj proti šíreniu dezinformácii je ich prioritou, reálne podnety spadajúce do tejto oblasti sa na program dňa dostávajú až keď je neskoro.

Spôsob, akým Facebook s dezinformáciami v skutočnosti bojuje, má tak skôr podobu nápravy škôd než prevencie a včasnej reakcie, ako spoločnosť proklamuje vo svojich častých reklamných vyjadreniach. Sophie uvádza hneď niekoľko prípadov, kedy sa jej podnetu začalo vedenie venovať až po niekoľkých mesiacoch.

Napríklad jej výzvou na prešetrenie aktivity botov využitých pri volebnej kampani na podporu azerbajdžanského prezidenta Ilhama Alijeva sa vedenie Facebooku začalo zaoberať až po roku. Podobne dopadla aj jej správa o manipulácii s voľbami v Hondurase, Brazílii, Bolívii a Ekvádore.

Tento otvorený list však nie je jedinou kritikou, ktorá sa na Facebook v posledných týždňoch valí. Spoločnosť tiež čelí obvineniam z porušovania vlastných zásad proti šíreniu nenávistných prejavov v Indii a Etiópii a kritiku spustili tiež nedostatočné overovacie mechanizmy, ktoré neoznačili za nebezpečný príspevok propagujúci stretnutie ozbrojenej skupiny stojacej za hromadnou streľbou v meste Kenosha. Ten účastníkov otvorene vyzýval, aby si so sebou priniesli zbrane a bol administrátorom siete nahlásený viac ako 455-krát.

List Sophie Zang je tak len ďalším dôkazom nedôveryhodnosti opatrení, ktoré Facebook zavádza. Kvôli všetkým týmto prešľapom je ťažké veriť, že je spoločnosť skutočne schopná dostáť svojim záväzkom a predchádzať manipulácii s blížiacimi sa prezidentskými voľbami. Početné vyhlásenia o zvyšovaní dôrazu na boj s dezinformáciami sú jedna vec, ale tieto slová treba tiež pretaviť do činov – to sa už Facebooku darí menej.

Facebook musí venovať viac zdrojov na overovanie príspevkov a navýšiť ľudské aj algoritmické kapacity. Najdôležitejšou úlohou Facebooku však naďalej ostáva prestať sa venovať iba svojej reputácii a profitu a začať myslieť na svojich užívateľov, a predovšetkým začať svoje sľuby reálne plniť…

Nikoleta Nemečkayová
Študentka magisterského stupňa Medzinárodných vzťahov a Prekladateľstva a tlmočníctva anglického jazyka na Masarykovej univerzite v Brne. Zaujíma sa najmä o históriu a aktuálne politické dianie v anglofónnych krajinách, ako aj o politické a lingvistické aspekty propagandy a jej nástrojov.