ROZHOVOR: Fico, Pellegrini, Szijjártó, Orbán – Peniaze alebo kompromat?

Odpočúvané hovory dokazujú, že maďarský minister zahraničných vecí žiadal Lavrova o ruskú pomoc pre slovenských politikov – a že Bratislava s Budapešťou koordinovane sabotovali európske sankcie vrátane ochrany sponzora zabijáckej jednotky GRU.

O tom, ako Rusko pôsobí v Maďarsku sa zhováral Victor Breiner s popredným Maďarským expertom, akademikom a výskumnikom, expertom na hybridné hrozby Andrásom Ráczom.


Pre Kremeľ nie sú Bratislava ani Budapešť partnermi – sú nástrojmi ruskej zahraničnej politiky voči EÚ a NATO. Prečo naši politici slúžia Moskve? Kremľ vždy kombinuje peniaze, ktoré pomáhajú zostať pri moci, s pákami, o ktorých nikto presne nevie – no dôsledok je rovnaký: z tohto vzťahu niet cesty von.

Vo videopodcaste sa dozviete:

  • čo prezrádza odpočutý telefonát Pétera Szijjártóa Sergejovi Lavrovovi o tom, ako si Peter Pellegrini vyprosil ruskú pomoc pred slovenskými voľbami;
  • prečo Maďarsko a Slovensko spoločne lobovali za vyradenie sestry sankcionovaného oligarchu Alishera Usmanova zo sankčného zoznamu – a prečo za tým nebol žiadny strategický záujem;
  • ako Moskva v Maďarsku vybudovala trvalý vplyv nie cez mäkkú silu, ale cez únos elít a strategické investície do jadrovej energetiky, ktoré definujú budúcnosť krajiny na desaťročia;
  • v čom je maďarský prípad historicky bezprecedentný – Rusko sa po prvý raz nesnaží vládu nahradiť, ale udržať pri moci;
  • čo znamená, že odhalenie o Pellegriniho kontaktoch s Kremľom nevyvolalo na Slovensku žiadnu inštitucionálnu reakciu – nezasadal výbor, neprebehlo vyšetrovanie;
  • prečo Kremeľ vždy používa cukor aj bič súčasne a čo to znamená pre vzťah, z ktorého niet cesty von;
  • aké konkrétne ponaučenia z maďarských volieb 2026 sa dajú aplikovať na slovenské voľby v roku 2027;
  • tri otázky, ktoré si kladie analytik vystavený čiernej propagande – pre všetkých aktívnych občanov, ktorí bojujú za spravodlivejšiu krajinu.

Vo februári 2020 maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó zavolal Sergejovi Lavrovovi a požiadal o ruskú pomoc pri ovplyvňovaní blížiacich sa slovenských parlamentných volieb. Konal v mene Petra Pellegriniho. Lavrovovi povedal, že Pellegrini je presvedčený, že stretnutie na vysokej úrovni s ruským premiérom by bolo oveľa dôležitejšie pre slovenskú spoločnosť ako návšteva Washingtonu. Pellegrini je dnes slovenským prezidentom. Ako človek, ktorý skúma, ako Kremeľ pestuje politické aktíva v strednej Európe – o čom tento odpočutý hovor svedčí?

Hovorí veľa vecí a žiadna z nich nie je dobrá. Po prvé – Szijjártó volal Lavrovovi nie na zabezpečenej linke, nie cez špeciálne komunikačné zariadenie, ale bežným GSM telefónom. To je vysoko neprofesionálny prístup k bezpečnosti komunikácie.

Po druhé, samotný hovor odráža vzťah medzi Szijjártóm a Lavrovom. Ten vzťah nie je rovnocenný. Z ich komunikácie jasne vyplýva, že Szijjártó bol v podriadenom postavení voči Lavrovovi. A to nie je príjemné vidieť, keď ide o ministra zahraničných vecí krajiny EÚ a NATO.

Po tretie – a hovorím to ako Maďar – Orbánova vláda bola vždy mimoriadne citlivá na otázku zasahovania do vnútorných záležitostí iných krajín. Keď niekto kritizuje Maďarsko, ministerstvo zahraničných vecí okamžite kričí o porušovaní suverenity. No práve tento telefonát je otvoreným zasahovaním Maďarska do suverenity Slovenskej republiky. Učebnicový príklad dvojakého metra.

A po štvrté – ten istý hovor obsahoval Szijjártóvu žiadosť Lavrovovi, či by mohli pomôcť strane Andreja Danka dostať sa do slovenského parlamentu. Z maďarskej perspektívy je Dankova strana notoricky známa svojimi protimaďarskými postojmi. Maďarský minister zahraničných vecí lobuje u Rusov za pomoc protimaďarskej strane. Tento odpočutý hovor bude o niekoľko rokov v učebniciach ako príklad toho, ako sa zahraničná politika nemá robiť.

V tom istom súbore nahrávok Szijjártó hovorí námestníkovi ministra energetiky Sorokinovi, že pracuje na podkopávaní sankcií EÚ – citujem – spolu so Slovákmi. Lavrovovi hlási, že Maďarsko a Slovensko spoločne navrhujú vyradenie sestry sankcionovaného oligarchu zo zoznamu. Čo to z hľadiska kremeľskej stratégie znamená, keď dva členské štáty EÚ a NATO koordinujú s Moskvou proti európskym sankciám?

Pre kremeľskú diplomaciu je to ideálny scenár. Zakaždým, keď sa sankčný režim oslabí, Kremeľ môže legitímne tvrdiť: Európska únia nie je jednotná. A presne to sa stalo.

Alisher Usmanov je globálny hráč – na jeho prípadné vyradenie zo sankčného zoznamu by sa ešte dali nájsť argumenty. Ale jeho sestra? Nevidím žiadny strategický ani obchodný záujem, ktorému by to slúžilo. Bolo to jednoducho gesto smerom k Rusom a k samotnému Usmanovovi, blízkemu priateľovi Vladimira Putina.

Pre porovnanie – keď Slovensko a Maďarsko spoločne lobovali za výnimku zo zákazu dovozu ruskej ropy po piatom sankčnom balíku v máji 2022, dávalo to zmysel. Obe krajiny neboli pripravené na diverzifikáciu. To bolo odborne správne rozhodnutie. Ale vyradenie sestry oligarchu zo sankčného zoznamu – za tým strategický záujem nie je.

Naprieč týmito nahrávkami vidíme vzorec systematického pôsobenia slovenskej vlády v záujme Moskvy. Od žiadostí o ruskú pomoc vo voľbách cez sabotáž sankcií až po blokovanie zaradenia ruských subjektov na sankčný zoznam. Najnovší príklad: Maďarsko zablokovalo snahy EÚ sankcionovať miliardára Andreja Borieva a Alishera Usmanova. V marci 2026 The Insider a Der Spiegel odhalili, že Boriev bol kľúčovým sponzorom tajnej zabijáckej jednotky GRU známej ako Center 795. Toto sa dialo spolu so Slovákmi. Čo tieto odpočúvané hovory hovoria o vzťahu slovenskej vlády s Moskvou? Aké sú bezpečnostné dôsledky pre Slovensko a Alianciu?

Nie som špecialista na Slovensko a nechcem to predstierať. Dovoľ mi odpovedať z ruskej perspektívy. Ruská zahraničná politika funguje tak, že stratégie pre jednotlivé krajiny sú vždy podriadené väčším regionálnym stratégiám. Ruská stratégia voči Slovensku alebo Maďarsku je podriadená záujmom voči EÚ a NATO. Ak pochopíte túto logiku, celé ruské lobovanie voči Bratislave a Budapešti začne dávať zmysel.

Ani Bratislava, ani Budapešť nie je z tejto perspektívy partnerom Ruska. Sú nástrojom ruskej zahraničnej politiky.

Pokiaľ ide o Borieva – úprimne si nie som istý, či vlády v Bratislave alebo Budapešti vedeli, kto Boriev naozaj bol. Chyby sa stávajú. Skutočná otázka nie je, či vtedy vedeli o jeho úlohe. Otázka je, čo bude nasledovať – či v ďalšom kole sankcií budú proti sankcionovaniu Borieva, alebo zmenia názor.

Čo je azda najvýraznejšie: dôkazy o tom, že súčasný prezident Slovenska sa obrátil na Kremeľ počas volieb – a veľmi pravdepodobne aj pred nimi a po nich – nevyvolali žiadnu inštitucionálnu reakciu slovenského štátu. Nezasadal parlamentný výbor, neprebehlo vyšetrovanie. Jediná reakcia bolo stručné vyhlásenie prezidenta, že sa ako predseda vlády zúčastnil štandardného stretnutia s predsedom vlády Ruskej federácie o energetickej bezpečnosti Slovenska. A to je všetko. Z čoho by pred desiatimi rokmi bol obrovský škandál, prešlo mlčaním. Čo ti táto inštitucionálna paralýza hovorí o stave ruskej penetrácie slovenskej demokracie?

Kontext môže prispieť k vysvetleniu. Tieto odhalenia prišli tri týždne pred maďarskými parlamentnými voľbami. Keby som bol členom súčasnej slovenskej vlády, snažil by som sa tento príbeh bagatelizovať, aby som neoslabil spojenca Viktora Orbána pred voľbami. Podľa prieskumov – hovoríme 7. apríla, päť dní pred hlasovaním – Orbán nevedie.

Čo sa stane po maďarských voľbách, môže prispieť k slovenskej vnútropolitickej debate. Ak opozičná strana TISZA zvíťazí a začne odhaľovať detaily spolupráce Orbánovej vlády s Ruskom, tieto odhalenia budú mať efekt aj na Slovensko.

Ak to mám povedať priamo – tento odpočutý hovor z roku 2020 nie je jediný. Z toho istého zdroja ich existuje oveľa viac. Tento príbeh ešte nie je uzavretý. Ani pre Slovensko.

Pre Slovensko je tento príbeh stále veľmi živý, pretože vchádzame do obdobia kľúčových parlamentných volieb. Roky si analyzoval, ako Kremeľ budoval systém vplyvu vnútri Maďarska. Tvoja štúdia z novembra 2025 mala názov Maďarsko – koniec jeho proruskej orientácie? Aké sú kľúčové štrukturálne komponenty systému, ktorý Orbán a Moskva spoločne vybudovali? Ako vyzerá tento systém dnes?

Táto otázka poukazuje na dôležité rozdiely medzi Slovenskom a Maďarskom. Rusko v Maďarsku nemá veľa, na čom by mohlo stavať svoju mäkkú silu. Maďari nie sú Slovania, jazyk nie je slovanský, nemáme spoločnú hranicu. Prakticky neexistovalo obdobie, keď by Rusko zohrávalo akúkoľvek pozitívnu úlohu v maďarskej histórii – na rozdiel napríklad od čias, keď Ruské impérium podporovalo slovenské národné obrodenie voči Rakúsko-Uhorsku.

Žiadna maďarská menšina v Rusku, žiadna ruská menšina v Budapešti. A na rozdiel od Slovenska – v Maďarsku neexistuje žiadna proruská politická tradícia. Nikdy. V Česku mali komunistickú stranu, ktorá sa pravidelne dostávala do parlamentu. V Bulharsku stranu Obnova. V Maďarsku nič také neexistuje.

Rusko to veľmi dobre vie. Preto namiesto snahy získať srdcia a mysle robilo niečo iné – budovalo trvalý vplyv bez ohľadu na to, kto je pri moci. Dva hlavné nástroje: únos elít a strategické investície do energetického sektora. Etablovanie pozícií medzi maďarskými elitami – podnikateľskými, politickými, bezpečnostnými – najmä v 90. rokoch, a posilňovanie energetickej závislosti.

Keď sa Orbán vrátil k moci v roku 2010, namiesto znižovania tejto závislosti ju začal zvyšovať. Maďarsko podpísalo 15-ročnú zmluvu na dodávky plynu s Ruskom v septembri 2021, niekoľko mesiacov pred plnoformátovou vojnou proti Ukrajine. Tým zabetónovalo závislosť od ruského plynu na dlhú dobu.

No ešte dôležitejšia je jadrová energia. Zmluva s Rosatomom na výstavbu nových blokov jadrovej elektrárne Paks bola podpísaná v januári 2014, tesne pred Krymom. Finalizovaná bola na jeseň 2014, keď sa Krym aj Donbas už stali a lietadlo MH17 bolo zostrelené. Orbánova vláda sa celkom dobrovoľne rozhodla vytvoriť strategickú závislosť od Rusov po tom, čo sa kríza na Ukrajine už začala.

Z pohľadu Kremľa je toto najúspešnejší ruský projekt v Maďarsku. Jadrová elektráreň definuje energetickú budúcnosť krajiny na desaťročia dopredu.

Rusko údajne navrhlo zinscenovanie atentátu na Orbána, aby posilnilo jeho šance na znovuzvolenie. Sieť botov šírila správy, že Ukrajina plánuje Orbána zavraždiť. Na Slovensku vieme, že ruské hybridné operácie sú v krajine aktívne dlhodobo. Existuje samozvaná spravodajská alternatíva – spletitá sieť prokremeľských webstránok, facebookových skupín a dezinfluencerov.

Od štvrtej vlády Fica do tejto skupiny rátame aj vysokých štátnych predstaviteľov, vrátane samotného prezidenta. S voľbami pravdepodobne v roku 2027 a Ficom, ktorý sa snaží zabetónovať svoju moc natrvalo – čo by sme mali očakávať na poli ruských hybridných aktivít? Navyše máme nového ruského veľvyslanca – bývalého veľvyslanca v Poľsku Andrejeva, ktorého ambasádu Poliaci vyčistili. Bol nominovaný na Bratislavu práve na obdobie pred voľbami 2027.

Pozrite sa na to, čo sa deje v Maďarsku, a pridajte jednu vec: Rusi sa veľmi rýchlo učia.

V Maďarsku operuje paralelne viacero ruských spravodajských služieb, niekedy bez vzájomného vedomia. SVR vedie internetové kampane, GRU je prítomná, a tím Sergeja Kirienka s jeho Agentúrou sociálneho dizajnu úzko spolupracoval – a toto znie desivo – s prvkami maďarských štátnych médií. Nebolo to tak, že Rusko iba jednostranne podporovalo vládne kampane. Robili to spoločne.

Súčasná maďarská predvolebná kampaň priniesla množstvo príkladov spoločných rusko-maďarských informačných operácií. Toto je úplne nový rozmer. Rusko nekoná jednostranne – koordinuje aktivity s prvkami maďarského štátneho aparátu. Nevidím dôvod, prečo by tie isté nástroje nepoužilo aj na slovenské voľby.

Niekoľko lekcií z Maďarska: AI-generovaný obsah má limity v spoločnosti vystavenej propagande 16 rokov – veľká časť populácie sa stala imúnnou. Kvalita AI ešte nie je na úrovni, kde by bola úplne dôveryhodná. Ruský kybernetický vplyv bol slabší, než sa predpokladalo – opozičná strana TISZA bola relatívne dobre chránená.

A najdôležitejšie: všetko, čo vieme o ruskom zasahovaní do iných krajín – Moldavsko, Rumunsko, Bulharsko, Nemecko, Francúzsko – vo všetkých prípadoch Rusko zasahovalo proti úradujúcej vláde. Snažilo sa vládu nahradiť. Maďarský prípad je prvý, keď sa snažia vládu udržať pri moci. V Moldavsku, Rumunsku, USA – všetky štátne bezpečnostné agentúry pôsobili proti ruskému vplyvu. V maďarskom prípade to tak nie je. A to je dosť desivé.

Ak sú Rusi extrémne dobrí v aplikácii nových skúseností a Maďarsko je prvý prípad, kde ide o udržanie vlády pri moci – ponaučenia sa dajú aplikovať na Slovensko. Je vplyv Kremľa v Maďarsku čisto funkciou Orbánových osobných rozhodnutí, alebo Moskva prenikla tak hlboko do inštitúcií, že to prežije aj jeho odchod? Pre kontext – minister Blanár, ktorého asistentka má iPhone v azbuke a študovala na MGIMO, prepustil približne 50 seniorných diplomatov a nahradil ich absolventmi Petrohradskej štátnej univerzity a MGIMO.

Slovenská informačná služba, pravdepodobná neutralizácia vojenského spravodajstva pod ministrom Kaliňákom. Šéf zboru poradcov premiéra, zachytený pri odchode služobným vchodom ruskej ambasády. Odpoveď na to, čo prežije zmenu vlády v Budapešti, priamo určuje, čo budúca demokratická vláda v Bratislave zdedí. Ak Orbán prehrá – aká je pravdepodobnosť, že nová vláda dokáže odstrániť ľudí, ktorí sa usídlili v maďarských inštitúciách?

Problém zvyčajne nie sú ľudia. Ľudia sa dajú nahradiť, veľvyslanci odvolať. Závisí to od politickej vôle.

Čo určite pretrvá, je závislosť od ruských energetických zdrojov. Strategické investície do energetiky určujú budúcnosť krajiny na desaťročia. Najťažšie pre novú vládu v Budapešti nebude zbaviť sa proruských ľudí v systéme – tí sú známi. Vláda s dobrými vzťahmi so spojencami z NATO si môže vyžiadať pomoc pri identifikácii krtkov. Problém je znížiť energetickú závislosť, najmä v prípade jadrovej energie – to môže trvať desaťročia.

Pred plnoformátovou vojnou bol podnikateľský vplyv Ruska oveľa silnejší. Vojna a sankcie neutralizovali väčšinu neenergetických kanálov vplyvu. Viac by som sa obával energetickej závislosti ako personálnych otázok.

Ak nemáte pocit, že máte bezpečnostný aparát k dispozícii, ako novozvolený demokratický líder sa môžete oprieť o mechanizmy NATO – aj pri identifikácii problematických prvkov vo vašich inštitúciách. Ale nie je možné, že únos elít, ktorý prebiehal za Orbána, by sa rýchlo prispôsobil aj novej vláde? Základný predpoklad pre očistu od ruského vplyvu je politická vôľa. Veríš, že je dosť politickej vôle urobiť hrubú čiaru za všetkým, čo zostáva z ruského vplyvu po desaťročiach Orbána?

Myslím, že áno. Toto opäť poukazuje na rozdiely medzi Slovenskom a Maďarskom. V maďarskom politickom systéme prakticky nebol nikto, kto by bol skutočne proruský v zmysle hodnôt. Aj ľudia ochotní slúžiť ruským záujmom to robili z pragmatických dôvodov – biznis a peniaze. Nikto v maďarskom politickom mainstreame neverí, že Rusko by malo byť prvou voľbou geopolitickej orientácie. To je kľúčový rozdiel oproti mnohým slovanským krajinám v strednej Európe.

Nemám obavy z čistenia štátu od problematických ľudí. Aj keby vznikla nová vláda bez ústavnej väčšiny – na výmenu veľvyslancov a šéfov bezpečnostných služieb stačí jednoduchá kvalifikovaná väčšina. Personálne zmeny sa dajú urobiť.

Prečo to robia? Keď sa pozrieme na Fica, ktorý systematicky pripútava Slovensko ku Kremľu proti deklarovaným záujmom našich spojenectiev – existujú v zásade tri vysvetlenia. Ideologická blízkosť s moskovským protiliberálnym projektom. Pragmatický kalkul – lacná energia, politická páka, osobné obohatenie, rozoberanie právneho štátu. Alebo vydieranie – Moskva má na neho páky a nemôže sa z toho dostať. Ktoré vysvetlenie má najväčšiu váhu? Nehovorme len o Ficovi – analyzujme, prečo by akýkoľvek premiér konal tak ako on. Čo je za tým zvyčajne?

Odpoviem z ruskej perspektívy. Keď Rusko – a Sovietsky zväz pred ním, a Ruské impérium pred ním – budovalo trvalý vplyv nad vysoko postavenými politickými figúrami, Moskva vždy používala oboje: pozitívne aj negatívne stimuly. Nie je to buď-alebo. Je to vždy oboje. Cukrík aj bič.

O slovenskom kontexte nemôžem povedať nič podložené. V maďarskom prípade bol pozitívny stimul pre Orbána strategický objem peňazí – porovnateľný s významnou časťou maďarského rozpočtu. Peniaze, ktoré pomáhajú zostať pri moci.

Čo je negatívna motivácia? To zatiaľ nikto nevie. Nikto presne nevie, čo bolo tým negatívnym stimulom, ktorý otočil pôvodne tvrdohlavo protiruskú verziu Viktora Orbána o 180 stupňov a premenil ho na čoraz poslušnejšieho klienta Putina.

Neviem, čo je ten negatívny stimul, ale dôležitá nie je samotná príčina. Dôležitý je efekt. A efekt je, že niet cesty von. Tento vzťah medzi Budapešťou a Moskvou bude pretrvávať aj po Putinovej smrti. Nový ruský líder by bol blázon, keby pustil Maďarov z oprátky. Táto závislosť bude pretrvávať, pokiaľ bude Orbán v Budapešti. A závery pre Slovensko si z toho môžete vyvodiť sami.

Posledná otázka. Verejne si sa postavil proti mediálnym praktikám Orbánovej vlády. Bol si napádaný štátnymi predstaviteľmi a napriek tomu vo svojej práci pokračuješ. Pre ľudí na Slovensku, ktorí robia podobnú prácu práve teraz – novinári, aktivisti, lídri občianskej spoločnosti, demokratická opozícia, štátni úradníci pracujúci zvnútra systému pod vládou napojenou na Moskvu – čo je najdôležitejšia vec, ktorú si sa naučil o práci pod takýmto tlakom?

Mal som šťastie – začal som s touto prácou v roku 2014 po Kryme, tri roky som pracoval vo Fínsku na Fínskom inštitúte pre medzinárodné vzťahy a dostal som veľmi fundované rady od fínskych kolegov. Mal som dobrých ľudí, od ktorých som sa mohol učiť.

Nemám univerzálnu pravdu. Ale kedykoľvek sa objaví čierna propaganda namierená na mňa, pýtam sa sám seba tri otázky: Ohrozuje to môj život? Pravdepodobne nie. Predstavuje to existenčnú hrozbu – stratu práce, čiernu listinu, väzenie? Pravdepodobne nie. A najdôležitejšie – mení to názor ľudí, na ktorých mi záleží? Mojej rodiny, mojich najbližších priateľov?

Ak je odpoveď na všetky tri otázky nie – nejde o váš život, nejde o vašu existenciu a nejde o vašich blízkych – potom to môžete jednoducho nechať tak.

Slovensko potrebuje ľudí, ktorí sa nevzdávajú! Infosecurity.sk je neziskový projekt, ktorý pracuje iba vďaka čitateľskej podpore. Pridaj sa k nám a podpor našu prácu pravidelným darom. Ďakujeme! 🙏

Najnovšie články

Victor Breiner
Victor Breiner
Victor Breiner je expert na medzinárodnú bezpečnosť s takmer dvomi dekádami skúseností v zahraničných médiách, neziskovom sektore a štátnej správe. Špecializuje sa na hybridné hrozby, zahraničný vplyv s dôrazom na FIMI (Foreign Information Manipulation and Interference), ich zmierňovanie a strategickú komunikáciu. Za svoju predošlú novinársku prácu získal viaceré ocenenia v Česku aj na Slovensku. Založil portál Infosecurity.sk a podcast Disinfo Report. V rokoch 2021 – 2022 pôsobil ako poradca a neskôr ako riaditeľ na Ministerstve obrany SR, kde sa venoval tvorbe strategických dokumentov, verejných politík v oblasti boja proti hybridným hrozbám a implementácii strategickej komunikácie do štátnych inštitúcií.

Súvisiace články