Facebook je pre mnohých z nás obľúbenou kratochvíľou, komunikačným nástrojom, či prostriedkom na získavanie informácií. Popri výhodách, ktoré nám prináša, však netreba zabúdať na to, že je to mocný a málo regulovaný aktér, ktorý narába s našimi najcitlivejšími dátami a aktívne sa zapája do politického diania
Facebook je najpopulárnejšou sociálnou sieťou súčasnosti, s 2.5 miliardami užívateľov. Ak by bol štátom, bol by najväčším na svete, presahujúc Čínu o zhruba 1.1 miliárd.
Jeho veľkosť je zarážajúca aj vo finančnej rovine. V roku 2019 dosiahol obrat 70.7 miliárd USD, čo je porovnateľné s HDP mnohých rozvinutých štátov – napríklad Luxemburska (70.9). Obraty Facebooku zároveň medziročne rastú o 20 až 40%, čo je obrovský rozdiel oproti priemernému rastu akéhokoľvek štátu. Pre porovnanie, HDP Európskej Únie rastie o cca 2% ročne.
Spoločnosť Facebook tak svojou veľkosťou a ekonomickou silou pripomína národný štát. Svojím fungovaním sa zapája do medzinárodného diania a zasahuje do dôležitých spoločenských procesov. Sám zakladateľ Facebooku, Mark Zuckerberg, sa dokonca vyjadril, že „Facebook je skôr podobný vláde, než tradičnej firme“.
Napriek tomu však Facebook nie je subjektom medzinárodného práva a nevzťahujú sa naň rovnaké povinnosti, ako na iné štáty. Navyše, ak rozvinieme paralelu s národným štátom ďalej, Facebook určite nie je demokracia. Práve naopak.
Je tvrdou totalitou v ktorej rozhodovacie procesy neprestupujú vertikálne úrovne organizácie, ale odohrávajú sa výlučne iba na jej vrchole. Hŕstka tých, ktorí organizáciu riadia, rozhoduje, bez spätnej väzby a funkčnej zodpovednosti voči celku.
Z dôvodu veľkej moci tejto sociálnej siete, ktorá stojí v dramatickom nepomere jej nedostatočnej regulácii, je nutné si pripomínať reťaz prešľapov a škandálov, ktorá sa tiahne od jej vzniku až po súčasnosť.
Zber a únik osobných údajov
Facebook je pre užívateľov de facto zadarmo. V skutočnosti zaň však platíme – nie peniazmi, ale svojimi dátami. Rovnako ako mnohé iné dátové firmy, Facebook otočil tradičný model naruby a zo spotrebiteľa urobil produkt.
Facebook ale užívateľské dáta oficiálne nepredáva. Zarába na nich tak, že na svojej sieti poskytuje priestor na reklamu tretím stranám, ktorým umožňuje ich reklamy cieliť na veľmi špecifické skupiny ľudí. Cieliť sa dá napríklad podľa pohlavia, veku, platu, práce, záujmov, či mnohých iných informácií, ktoré o sebe užívatelia odhalili buď priamo, alebo nepriamo – svojim správaním na sieti.
Oficiálny model a realita však nie vždy korešpondujú. Facebook čelil ohromnému množstvu škandálov, pri ktorých nedokázal ochrániť súkromné dáta svojich užívateľov a tie sa tak dostali k tretím, nepovolaným osobám.
Začiatky problémov s ochranou súkromia
Problémy nastali už roku 2007, keď boli prvýkrát predstavené Facebook Ads – platforma, cez ktorú mohli firmy priamo inzerovať na sociálnej sieti. Jej súčasťou bol systém „Beacon“, ktorý zbieral informácie o aktivite užívateľov aj na iných stránkach mimo Facebooku. Niektoré z nich boli uverejnené na profily užívateľov bez ich súhlasu. Zároveň boli používané na personalizáciu a cielenie reklám – opäť bez súhlasu užívateľov.
Beacon bol po skupinovej žalobe proti Facebooku zrušený roku 2009. Monetizácia a zber dát však pokračovali a kauzy s ich únikmi sa kopili. Problémy majú väčšinou rovnaký dôvod: nedostatočnú ochranu užívateľov pred aplikáciami tretích strán, ktoré sa s Facebookom môžu prepojiť.
Užívatelia musia jednotlivým aplikáciám dať súhlas na prístup k častiam svojho účtu – neraz sa však stalo, že v takom prípade mali aplikácie prístup na ku viac informáciám, ako dovoľoval súhlas.
Kauza za kauzou
V roku 2011 bezpečnostná firma Symantec zistila, že až 100 tisíc FB aplikácií mohlo využívať bezpečnostnú dieru vo Facebooku a mať tak prístup nie len k citlivým údajom či fotografiám ľudí, ale aj ich súkromným správam. Spoločnosť pôvodne túto skutočnosť poprela. Neskôr oznámila, že problém bol odstránený.
Podobné kauzy sa opakovali takmer každý rok: v 2012, 2014, 2015… najnovšie 2019.
Doposiaľ najzávažnejší škandál bol odhalený v apríli 2018. V jeho centre stála Cambridge Analytica – dátová marketingová spoločnosť, ktorá zbierala informácie o online živote ľudí a „mikro-cielila“ na nich obsah, s úmyslom „zmeniť ich správanie“.
Spoločnosť mala bez súhlasu užívateľov, aj samotného Facebooku, prístup k dátam až 87 miliónov ľudí. Opäť sa k nim dostala cez aplikácie tretích strán, ktoré kvôli laxným bezpečnostným praktikám Facebooku získavali citlivé informácie nielen od užívateľov, ktorí ich používali, ale aj od ich kontaktov. Informácie niekedy zahŕňali aj súkromné správy, na ktoré by nemal mať dosah ani samotný Facebook, tobôž niekto tretí zvonku.
„Minuli sme milióny dolárov na ťaženie dát z desiatok miliónov Facebook profilov. Firma stála na dátach z Facebooku„, vyjadril sa bývalý zamestnanec Cambridge Analytica Christopher Wylie, ktorý pomohol škandál odhaliť.
Najväčším problémom tejto kauzy však nebol samotný únik dát, ale to, k čomu boli použité. To nás dostáva k ďalšiemu bodu.
Politické ovplyvňovanie a šírenie propagandy
Cambridge Analytica
Cambridge Analytica pracovala v prezidentskej kampani roku 2016 pre dvoch republikánskych kandidátov v USA – Teda Cruza a Donalda Trumpa.
Vďaka mimoriadne detailným dátam nelegálne získaných z Facebooku, firma dokázala identifikovať kľúčové skupiny voličov a precízne na nich cielila reklamy s obsahom, ktorý posilňoval ich vybrané názory či vzorce chovania. Podľa záznamov firmy bolo vytvorených 10 tisíc reklám na rôznych platformách, ktoré pred voľbami videli miliardy voličov.
Reklamy sa sústredili najmä na „swing voters“, teda nerozhodnutých voličov, ktorých hlas mal ovplyvniť výsledok volieb. Vzhľadom na konečný tesný výsledok sa môžeme s veľkou mierou pravdepodobnosti domnievať, že nekalé praktiky Cambridge Analytica, ktoré umožnili uvedené pochybenia Facebooku, pomohli Trumpovi stať sa prezidentom USA.
Cambridge Analytica sa podobne angažovala vo voľbách v niekoľkých afrických štátoch, či kampani prívržencov Brexitu v Spojenom kráľovstve.
Problém so zneužívaním dát z Facebooku pre politické účely bol odhalený až v marci 2018, vďaka whistleblowerovi z radov zamestnancov Cambridge Analytica. Mark Zuckerberg na súdnom vypočúvaní pripustil, že o probléme s únikom dát vedel už od decembra 2015.
Dva a pol roka však firma nepodnikla adekvátne kroky, aby situáciu riešila. Spojené štáty americké Facebooku v tejto súvislosti vystavili pokutu vo výške 5 miliárd USD (menej než 10% obratov firmy za rok 2018). Spojené kráľovstvo vo výške len 500 tisíc libier, čo je najvyššia pokuta, akú im súčasná legislatíva umožňuje udeliť.
Politické dopady na Slovensku či v Ázii
Okrem Cambridge Analytica, Facebook sám svojim správaním zasahoval do politických procesov vo svete, dokonca aj v našich končinách.
V marci 2017 na Slovensku a v piatich ďalších krajinách spustil testovanie nového News Feedu, na ktorom sa zobrazovali len reklamy a osobné príspevky facebookových priateľov. Slovensku v tom čase zostávali 2 týždne do komunálnych volieb.
Správy z médií, ktoré užívatelia na sociálnej sieti sledovali, sa k nim kvôli zmenám nedostávali, a naopak platená politická reklama dostávala neúmerne väčší priestor. Šesťdesiat najväčších slovenských médií malo vtedy v priemere 4-krát menej interakcií, ako normálne.
V krajinách juhovýchodnej Ázie je zas Facebook používaný ako nástroj politického prenasledovania. „Využívajú ho autoritárske vlády na identifikáciu liberálov a novinárov, ktorí sa im stavajú na odpor„, píše uznávaná novinárka Christine Larson.
Úloha sociálnej siete v regióne je mimoriadne výrazná v Majmarsku, kde má mnoho obyvateľov prístup na internet len cez Facebook. Často preto veria, že Internet = Facebook. V krajine je využívaný armádou na podporu a legitimizáciu etnických čistiek Rohyngov.
Desiatky tisíc z nich bolo zavraždených, stovky tisíc museli opustiť svoje domovy. Facebook priznal, že v šírení nenávisti a organizácii násilia voči nim zohral výraznú úlohu.
Šírenie dezinformácií
Ďalší problémom, ktorý má sociálna sieť na konte, je jeho úloha v šírení dezinformácií, hoaxov a konšpiračných teórií.
Facebook deklaruje, že podporuje slobodu slova, no zároveň má povinnosť udržiavať svoju sieť bezpečnú – vrátane bezpečnosti informačnej a kognitívnej. Ako ukazuje príklad z Mjanmarska, od slov k násiliu vedie často krátka cesta. Pri rastúcom nápore dezinformátorov musí čeliť kritike, že v tomto smere nerobí dosť.
Vo svojich Komunitných štandardoch Facebook píše, že neodstraňuje fake news z News Feedu, bez ohľadu na to, koľko užívateľov ich nahlási. Zároveň neobmedzuje platenú propagáciu takéhoto obsahu a inkasuje zaň poplatky za reklamu. Príspevky zvykne Facebook mazať len v prípade, že zobrazujú či podnecujú fyzické násilie.
V špecifických prípadoch spoločnosť pritvrdila, aj to však nedostatočne. Napríklad počas prebiehajúcej pandémie nového koronavírusu formálne zakázala reklamy na rúška, či príspevky o falošných liečivách. Napriek tomu sa však vyskytovali v hojnom počte.
Pandémia zároveň ukázala, že mazanie klamlivého obsahu nemusí byť také náročné, ako doteraz Facebook tvrdil – po výzve významných inštitúcií začali sociálne siete odstraňovať dezinformačné príspevky a presmerovávať užívateľov na relevantné zdroje. Zo strany Facebooku to síce opäť nebolo bez problémov, no aj tak sa jedná o posun.
Fake news a dezinformácie sa ale na Facebooku nešíria len v súvislosti s COVID-19. Sú celoročne používané na ovplyvňovanie verejnej mienky (najintenzívnejšie však pred voľbami, napríklad aj na Slovensku), či propagáciu antisystémových naratívov, ktoré podrývajú demokraciu a inštitúcie (opäť aj na Slovensku).
Kroky Facebooku v boji proti dezinformáciám sú skôr reaktívne ako proaktívne a zďaleka nezodpovedajú tempu, akým rastie dezinformačná scéna. Firma používa kombináciu automatizovaných algoritmov a ľudských kontrolórov / fact-checkerov. Oba však majú vážne nedostatky.
Algoritmy za fake news označujú aj pravdivý obsah z relevantných médií. Na začiatku koronakrízy napr. sociálna sieť blokovala legitímne informácie o šírení ochorenia. Zároveň, systém fact-checkerov je hrubo poddimenzovaný – na Slovensku „bojuje“ proti dezinformáciam jeden človek. Ten pri najlepšej vôli nedokáže efektívne riešiť problémy na sieti, kde funguje približne 2,7 milióna Slovákov.
Slovenský fact-checker od začiatku marca, za jeden a pol mesiaca, spracoval 12 hoaxov o korone. DISI – Digital Infospace Security Initiative, ktorú Infosecurity.sk spoluzakladalo, vytvorila iba za jeden mesiac databázu viac ako 50 korona hoaxov, ktoré jednoduchým a prehľadným spôsobom vyvracia.
Najhoršia Propaganda a dezinformácie? Politici majú zelenú
Jedným z najvážnejších problémov, ktoré Facebook dlhodobo odmieta riešiť, je nastavenie vlastných Komunitných pravidiel, podľa ktorých môžu politici alebo kandidáti na verejný úrad voľne, bez obmedzení a sankcií, šíriť dezinformácie a propagandu.
Dnes už vieme, že medzi najvirálnejších dezinformátorov, ktorí aktívne podmývajú piliere demokratického zriadenia krajiny, patria práve politici.
Na záver
Tento článok nemá za cieľ démonizovať Facebook. Popri užívaní jeho výhod však nesmieme zabúdať, že sa stal mimoriadne silným aktérom – ekonomickým, politickým, aj sociálnym – avšak bez adekvátnej regulácie, pravidiel a spoločenskej zodpovednosti.
Väčšina štátov nemá legislatívu, upravujúcu rastúci vplyv sociálnych sietí. Nevyvodzujeme adekvátne dôsledky z ich problematického pôsobenia, tak v otázke ochrane osobných údajov, ako ovplyvňovania volieb, či šírenia dezinformácií. Ku zmene dopomôže iba lepšia informovanosť a tlak od občanov a inštitúcií – tomuto jazyku Facebook rozumie najlepšie.
