Nedávno vydaná epizóda podcastov Disinfo Report sa zameriava na dezinformačné naratívy týkajúce sa ochorenia Covid-19. Kto zdieľal problematický obsah počas určitých vĺn pandémie? Aké témy a naratívy v nich dominovali?
V podcaste, ktorý vznikol s podporou ambasády USA na Slovensku sa Tonka Zsigmondova o špecifikách jednotlivých vĺn Covid-19 rozpráva s riaditeľom portálu Infosecurity.sk Matejom Spišákom a riaditeľom Inšitutútu strategických politík – STRATPOL Matejom Kandríkom.
V rozhovore sa okrem iného dočítate:
- Aké sú zistenia monitoringu problematického obsahu počas jednotlivých vĺn Covid-19?
- Ako vyzerala prvá vlna a akí aktéri počas nej šírili problematický obsah?
- Nastala počas druhej vlny nejaká zmena?
- Ako sa na vyvracaní dezinformácií počas jednotlivých vĺn podieľali mimovládne organizácie a ako konal štát?
- Aké témy a naratívy prevládajú počas tretej vlny? Kto ich šíri?
- Aké dôležité udalosti sa odohrali počas jednotlivých vĺn?
Dnes sa budem rozprávať s riaditeľom Infosecurity.sk Matejom Spišákom a riaditeľom inštitútu STRATPOL Matejom Kandríkom o jednotlivých vlnách koronavírusu a ich charakteristikách v kontexte aktérov, tém a naratívov.
Mojím prvým hosťom bude riaditeľ Infosecurity.sk Matej Spišák. Prečo sa ideme rozprávať o jednotlivých vlnách koronavírusu?
O jednotlivých vlnách koronavírusu sa ideme rozprávať z veľmi špecifického dôvodu. Tým je, že medzi týmito vlnami, teda prvou, druhou a treťou, sú vidieť určité rozdiely.
Aj pre poslucháča môže byť zaujímavé si ukázať, kde sa tie rozdiely nachádzajú, ak sa rozprávame o aktéroch, prípadne naratívoch alebo témach, ktoré dezinformačná scéna a rôzni aktéri v súvislosti s koronavírusom riešili.
Ako ste v rámci vašej práce zbierali dáta a aký bol váš celkový prístup k vyvracaniu nepravdivých tvrdení o Covid-19?
Čo sa týka našej celkovej práce na týchto témach, v podstate môžem povedať, že sme robili analýzu sociálnych sietí a webov. Inými slovami, zbierali sme dáta pomocou rôznych nástrojov na monitoring sociálnych sietí. Vytvorili sme si zoznam aktérov, ktorých sme chceli sledovať, pretože tam bolo podozrenie, že budú šíriť takýto problematický obsah čo sa týka koronavírusu. Čiže, vytvorili sme si zoznam aktérov, kľúčových slov a na základe toho sme robili monitoring prostredníctvom rôznych nástrojov.
S týmto sme začali už v marci 2020, čiže tesne po tom, ako sa pandémia dostala aj k nám na Slovensko. Istým spôsobom s tým pokračujeme dodnes, aj keď už nie tak intenzívne. Môžem povedať, že v podstate sme tie dáta popri monitoringu sociálnych sietí zbierali aj na dezinformačných weboch, ak ich tak môžeme nazvať. Takýto zber dát prebiehal ručne. Prechádzali sme dezinformačné weby a hľadali sme tam obsah, ktorý môžeme vyhodnotiť ako problematický.
Naše výstupy vychádzali v tej dobe ešte na platforme Digital Infospace Security Initiative, alebo takzvané DISI. Za prvý mesiac alebo za mesiac a pol, čo sme sa venovali vyvracaniu týchto dezinformácií alebo falošných tvrdení o koronavíruse, sa nám podarilo ich spracovať viac ako sto. Musím povedať, že v tej dobe sme sa pomerne intenzívne venovali práve tejto aktivite.
Ako teda vyzerala prvá vlna? Inými slovami, aké sú vaše zistenia?
Ak mám nejako opísať tú prvú vlnu, ako vyzerala alebo čo sa počas nej dialo v súvislosti s dezinformáciami a takýmto problematickým obsahom, tak je tam niekoľko zistení. Ak teda berieme do úvahy, že prvá vlna bola niekedy od marca 2020, kedy sme začali práve s monitoringom tých informácií, ktoré sa šírili o ochorení Covid-19, približne do leta alebo do konca leta 2020.
„Aktéri dokázali nadviazať a budovať tie ďalšie nepravdivé informácie na už existujúcich naratívoch a témach, ktorým sa venovali predtým. Veľmi umne to dokázali spojiť napríklad s dekadentným Západom, konšpiračnými teóriami o nejakých globálnych elitách, 5G, NATO, menšinami, utečencami a podobne.“
Veľmi zaujímavým je to, že tí aktéri, ktorí šírili takýto problematický obsah, rôzne zavádzajúce a nepravdivé tvrdenia týkajúce sa koronavírusu, v podstate dokázali nadviazať a budovať tie ďalšie nepravdivé informácie na už existujúcich naratívoch a témach, ktorým sa venovali predtým. To znamená, veľmi umne to dokázali spojiť napríklad s dekadentným Západom, konšpiračnými teóriami o nejakých globálnych elitách, 5G, NATO, menšinami, utečencami a podobne.
Bolo veľmi zaujímavé sledovať, ako pri každej z tých tém, ktorým sa venovali tak či tak už v minulosti, dokázali nejakým spôsobom zakomponovať aj ten prvok ochorenia Covid-19.
Kto boli počas prvej vlny hlavní aktéri, ktorí šírili problematický obsah o Covide?
Čo sa týka aktérov, ktorí primárne šírili tento problematický obsah o Covide na sociálnych sieťach, respektíve na internete ako takom, sa nám podarilo zaznamenať, že asi tým najpodstatnejším zdrojom takýchto falošných alebo nepravdivých správ boli už zabehnutí aktéri.
Čiže tí, ktorí sa šíreniu dezinformácií venovali veľmi aktívne aj predtým – rôzne dezinformačné weby, ktoré asi každý z nás pozná. Tí v podstate využili nedostatok informácií, ktoré v tej dobe boli a neistotu v spoločnosti, a začali sa tejto téme venovať a veľmi aktívne ju pokrývať.
Môžeš spomenúť nejaký významný príklad nepravdivej informácie, ktorá sa šírila počas prvej vlny?
Myslím, že jeden taký prípad bol pomerne výrazný. Pravdepodobne si ho všetci pamätáme. Išlo o karanténu v obci Žehra, kedy v osade, ktorú tvorí väčšinovo rómska populácia, sa ocitli títo obyvatelia v karanténe.
Vtedy sa veľmi rýchlo začali šíriť správy o tom, že v podstate majú všetko zadarmo, od mäsa po pivo, a ďalšie takéto nepravdivé tvrdenia. Zaujímavé na tom je, že keď sa to začalo riešiť na sociálnych sieťach, tak tie príspevky mali tisíce zdieľaní, to bolo niekoľko tisíc zdieľaní, ktoré sa im podarilo získať.
Čiže tu vlastne vidíme aj to, čo som hovoril pred chvíľou, a teda, akým spôsobom dokázali zneužívať tie témy, ktorým sa venovali tieto dezinformačné médiá a rôzni problematickí aktéri aj predtým. Napríklad Rómovia a ich fungovanie v našej spoločnosti, ktoré veľmi často nevyberaným spôsobom komentujú. Aj tu teda vidíme, že tento prípad bol pomerne virálny.
Prejdime na druhú vlnu. Čo ste zistili pri nej?
Druhá vlna v súvislosti s dezinformáciami a takýmto problematickým obsahom bola mierne odlišná od prvej.
Ako prvý rozdiel môžem spomenúť, že zatiaľ čo v tej dobe sme my identifikovali dezinformačné weby ako tých hlavných šíriteľov takéhoto problematického obsahu, tak v druhej vlne sa nimi stali politici. Aj keď to teda znie veľmi smutne, ale všetci vieme, koľko politikov zdieľalo rôzny problematický obsah.
Nemuselo ísť vyslovene o niečo, čo nazývame dezinformácie, ale ako sa celkovo stavali k pandémii, čím vlastne mohli taktiež ohroziť obyvateľov Slovenskej republiky. Inými slovami, politici začali zneužívať Covid-19 a s ním súvisiace témy pre svoje politické účely.
„V druhej vlne sa hlavnými šíriteľmi problematického obsahu stali politici. Začali zneužívať Covid-19 a s ním súvisiace témy pre svoje politické účely.“
Ako príklad môžem povedať témy, ktoré boli pomerne obľúbené, to bolo napríklad masové testovanie, ktoré prebiehalo na Slovenku niekedy od konca októbra 2020. Taktiež sa veľa rozprávalo a niektorí politici to riešili vo videách, ktoré mali potom desiatky tisíc, aj stovky tisíc videní, napríklad núdzový stav. Prípadne sa tiež šírili rôzne alternatívne spôsoby liečby koronavírusu, napríklad taký ivermektín.
Pravdepodobne tým najzávažnejším problémom alebo témou, ktorá sa riešila a rieši sa dodnes, sú vakcíny. Čiže, kým predtým to boli také všeobecné konšpiračné teórie a podobne, tak všetko to bolo prehlušené, keď sa začalo diskutovať o vakcínach a keď začali politici a rôzni dezinformační aktéri zneužívať tému vakcinácie pre svoj prospech.
Pri prvej vlne si spomínal, že tému aktívne riešili mimovládne organizácie. Nastala pri druhej nejaká zmena?
To je celkom dobrá otázka. Ja by som povedal, že čo sa týka vyvracania nepravdivých informácií, tak v prvej vlne sa tomu pomerne intenzívne venovali práve mimovládne organizácie a občianska spoločnosť.
My sme na tom pracovali s Lovcami šarlatánov, ktorí majú lekárske vzdelanie, keďže tie témy boli celkom komplikované. Samozrejme, človek, ktorý má vyštudovaný nejaký humanitný odbor, tomu nemusí porozumieť. My sme nechceli tie informácie nejako prekrúcať, prípadne sami šíriť niečo nepravdivé, takže sme spolupracovali s takýmito odborníkmi.
„V prvej vlne štát až tak aktívne tie nepravdivé informácie nevyvracal. Samozrejme, asi to súviselo s tým, že na to nebol pripravený. To sa zmenilo niekedy počas druhej vlny a teraz počas tretej vlny.“
V tej prvej vlne, ak to môžem takto povedať, štát až tak aktívne tie nepravdivé informácie nevyvracal. Samozrejme, asi to súviselo s tým, že na to nebol pripravený. To sa zmenilo niekedy počas druhej vlny a teraz počas tretej vlny.
Určite môžeme povedať, že či už je to Ministerstvo zdravotníctva alebo Polícia Slovenskej republiky, odvádzajú určite skvelú prácu. Čo sa týka či už komunikovania tém týkajúcich sa Covid-19 celkovo, alebo aj prezentovania rôznych benefitov očkovania. Taktiež, veľmi podstatná činnosť je vyvracanie nepravdivých informácií, ktoré sa šíria práve v súvislosti s Covid-19.
Také krátke porovnanie. V tej prvej vlne, by som povedal, že tie mimovládne organizácie odvádzali výrobnú robotu. Počas tej druhej vlny sa toho chopil naplno už aj štát. Myslím, že pri tých kapacitách, ktoré momentálne majú, dokážu vyťažiť maximum z tej práce, ktorú odvádzajú.
Hovorí riaditeľ Infosecurity.sk Matej Spišák. V druhej časti rozhovoru sa budem rozprávať s riaditeľom inštitútu STRATPOL Matej Kandríkom. S Matejom Spišákom sme sa bavili o charakteristikách prvej a druhej vlny. Vedel by si nám povedať, aké témy a naratívy prevládali, respektíve prevládajú, ak aj v týchto dňoch stále hovoríme o tretej vlne?
Tretia vlna je v mnohých veciach podobná tej druhej. Doťahuje ale niektoré naratívy a niektoré podoby tých naratívov do úplnej krajnosti, ak to môžeme povedať takto.
Sú tu najmä témy ako covid-fašizmus, celoovládnutie populácie, neočkovaní ako druhoradí občania a podobne. Teda silne politické naratívy, ktoré sa už v podstate nedotýkajú zdravia ako takého, ale vyslovene tú tému politizujú ako celok.
Kto boli najvýznamnejší aktéri, ktorí sa týmto témam venovali?
Najvýznamnejší v zmysle toho, že mali najväčší dosah a boli v online priestore „najviac počuť“, boli jednoznačne tí politickí aktéri. To je ďalšie špecifikum tej tretej vlny ako takej, že je výsostne politická a viacerí politickí hráči na nej výrazne mobilizujú svojich voličov.
Tu môžeme hovoriť o stranách ako SMER, Republika, Ľudová strana Naše Slovensko, Slovenské hnutie obrody. Samozrejme, potom konkrétni politici spojení s týmito stranami, ako Ľuboš Blaha, Milan Uhrík a ďalší. Tí sú v podstate asi najúspešnejší dnes, keď používajú naratívy spojené s treťou vlnou, ktoré kritizujú vládu, prezidentku, opatrenia a tak ďalej.
Pred tým, ako prejdeme k ďalej otázke, sú ešte nejaké špecifiká, ktoré by si chcel spomenúť?
Veľkým špecifikom, ktoré ale vidíme aj v zahraničí, nie len na Slovensku, je to, že sa tretia vlna prenáša aj do ulíc.
Mobilizácia zo sociálnych sietí a z online priestoru sa prenáša do podoby demonštrácií, blokád, rôznych udalostí priamej akcie. Títo hlavní politickí aktéri tak mobilizujú svojich voličov k tomu, aby svoj hnev a frustráciu prejavili aj v reálnom svete, nie už iba online. Sú to vyslovene výzvy k priamej akcii v uliciach voči vláde a voči opatreniam.
Všetci si ešte živo pamätáme, ako nenávisť a dezinformácie zo sociálnych sietí prerástli do protestov v uliciach. Mohol by si nám o udalostiach, ktoré sa stali počas tretej vlny povedať niečo viac? O čo išlo a kto za nimi stál?
Tých udalostí je tam určite viac. Ak by sme chceli pátrať po nejakých prvopočiatkoch, by sme sa asi potrebovali vrátiť do leta minulého roka. Tu ako prvé akcie spojené s Covidom a s opatreniami, boli blokády hraničných priechodov. Tu bola snaha otvoriť priechody pre pendlerov, zrušiť pravidlá obmedzujúce cezhraničný pohyb, ktoré boli spojené aj s niekoľkými demonštráciami a boli tam aj nejaké zatknutia.
To bolo leto, neskôr to, samozrejme, eskalovalo do tých veľkých protestných stretnutí. Či už to bolo pred parlamentom, Úradom vlády či pred Prezidentským palácom. Opakovane sme videli strety demonštrantov s policajtami, kde si to vyžiadalo aj zranenia. Veľkú diskusiu vyvolala blokáda Bratislavy spojená s dočasným ochromením dopravy.
„Útoky dobre ilustrujú práve to, ako sa nám ten problém s dezinformačnými naratívami prelieva do skutočnosti. Mobilizuje a je schopný dostať tých konkrétnych ľudí, aby začali konať. To môže byť potenciálne veľmi nebezpečné aj v najbližších mesiacoch.“
Potom to boli akcie, ktoré boli menej viditeľné, ale myslím, že svojím spôsobom boli oveľa zákernejšie. Hovoríme o cielených akciách voči známym propagátorom očkovania, či už to boli lekári, známe osobnosti alebo politici. Tu boli vyslovene šírené osobné údaje, adresy, telefónne čísla, e-mailové kontakty týchto ľudí. Tí boli šikanovaní, či už priamo organizáciou demonštrácií v oblasti ich bydliska alebo boli zahŕňaní výhražnými správami v online priestore.
Pomerne výrazne rezonovali aj útoky na mobilné očkovacie a testovacie stanice či neslávne známy incident z obchodnej siete Lidl a podobné útoky. Tie dobre ilustrujú práve to, ako sa nám ten problém s dezinformačnými naratívami prelieva do skutočnosti. Mobilizuje a je schopný dostať tých konkrétnych ľudí, aby začali konať. To môže byť potenciálne veľmi nebezpečné aj v najbližších mesiacoch.
Toto bol riaditeľ inštitútu STRATPOL Matej Kandrík.
Podcast nájdete TU.
Podcasty si môžete vypočuť aj cez Apple Podcasts, Spotify, Google Podcast a YouTube.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
