Antivakcinačnému hnutiu sa v júli 2021 podarilo na Slovensku nabrať na sile a zasiahnuť aj do politických procesov. Bez vplyvu politikov by to však nešlo. Z malých protestov na hraničných priechodoch prerástlo do väčších s niekoľkými stovkami až tisíckami účastníkov, ktorí zaútočili na parlament a zablokovali dopravu v hlavnom meste. ICJK v spolupráci s portálom Infosecurity.sk analyzovalo kto tieto protesty inicioval, aké informácie a dezinformácie na aktivizáciu využil a aké ciele jednotliví aktéri sledovali. Zistili sme, že za veľkou časťou aktivizácie stojí malá armáda anonymných stránok na Facebooku, no ich úspech by nebol možný bez politickej podpory.
„Kečupe, neutekaj, kečupe. Kečupe, veď už idem za tebou,“ kričali agresívni demonštranti 29. júla 2021 na kameramana HN televízie, ktorému predtým obliali kameru kečupom. Kameraman pred agresívnymi mužmi ušiel. Žiadal predtým o pomoc aj policajtov, ktorí sa však incidentu iba prizerali.
Novinárov protestujúci napadli už týždeň predtým. Počas protestu pred parlamentom obkľúčili štáb televízie Markíza. Redaktorovi a kameramanovi vulgárne nadávali, obliali ich vodou a strkali do nich.
Atmosféru na tomto proteste pred Národnou radou burcovali aj opoziční politici, Marian Kotleba a Ľuboš Blaha. Pred davom vyhlasovali, že budú bojovať proti „očkovaciemu fašizmu”. A bol to Marian Kotleba, kto pred protestmi vyhlásil: „Kašlite na vypisovanie na facebooku a poďte pred parlament s kečupom a horčicou na vládnych poslancov!”
Nenápadný začiatok antivakcinačného leta
Antivakcinačné leto 2021 sa začalo nenápadne 5. júla. Vtedy sa začalo uplatňovať rozhodnutie vlády o prísnejšej kontrole hraníc a uzavretí niektorých hraničných priechodov v súvislosti s opätovným šírením nákazy COVID-19.
Hneď na druhý deň, keď nariadenie začala polícia kontrolovať, prišli aj prvé protesty na hraničných priechodoch Vrbovce a Horné Sŕnie, ktorých sa zúčastnilo približne 200 ľudí. Medzi nimi aj poslanec za ĽSNS Peter Krupa a člen ĽSNS Marcel Urban. Na proteste ich zadržala polícia po tom, čo poslanec napadol policajta.
Protesty na hraniciach pribúdali a uskutočnilo sa aj niekoľko protestných akcií pred bydliskami lekárov, ktorí verejne podporujú očkovanie.
Protiočkovacie akcie postupne prerástli do väčších udalostí pred Úradom vlády SR a pred budovou parlamentu, kde sa zišlo niekoľko stoviek občanov. Dav sa pokúšal dostať do budovy NR SR, zranil policajtku, strkal do televízneho štábu a dvere parlamentu obhadzoval potravinami.
Polícia nebola na takúto akciu pripravená a ťažkoodenci zastavili protestujúcich, ktorých pred parlament pozval Marian Kotleba. K nemu sa počas protestov pridal aj Ľuboš Blaha, až na poslednú chvíľu, tesne pred dverami parlamentu.
Politický dopad protestov
Protesty pred parlamentom dosiahli aj reálny politický dopad, keď sa počas protestov koaličnému návrhu zákona, ktorý by zvýhodňoval zaočkovaných občanov, postavila Sme rodina. Zákon nakoniec prešiel. Koalícia ale musela poslancom Borisa Kollára spraviť niekoľko ústupkov.
Zákon rátal s tým, že zaočkovaní budú môcť chodiť do prevádzok bez obmedzení, kým nezaočkovaní by sa museli preukazovať testom. Podľa pôvodného návrhu si mali za testy platiť sami. Po zmene postoja koaličnej strany Sme rodina bude testy čiastočne uhrádzať štát.
Antivakcinačné hnutie aj na základe tohto úspechu zorganizovalo protesty pred prezidentským palácom v centre Bratislavy. Opäť na ne pozývali najmä Kotlebovci, ale aj nová strana Život-NS a niektoré anonymné stránky na Facebooku. Napríklad stránka Prečo média mlčia, ktorá informovala o trasách autobusov zvážajúcich demonštrantov z celého Slovenska. Svoje sympatie k týmto protestom ale vyjadrovali aj strany Smer-SD, Republika, SNS či radikálne Slovenské hnutie obrody SHO.
Týchto protestov sa podľa polície zúčastnilo 1 000 až 1 500 ľudí. Od prezidentky žiadali, aby zákon aj napriek kompromisom vetovala. Zopakovali sa útoky voči novinárom aj okoloidúcim a davu sa na dlhé hodiny podarilo paralyzovať dopravu v centre Bratislavy. Polícia zasiahla až po 8 hodinách.
Najnovšia vlna protestov
Zatiaľ posledná vlna protestov sa odohrala začiatkom augusta. Antivakcinačné hnutie sa však začalo štiepiť a na ten istý deň dve skupiny pozývali na protest pred prezidentský palác aj pred úrad vlády. Pred prezidentským palácom, kde protest organizovali občianski aktivisti, sa zišlo niekoľko stoviek ľudí. Pred úrad vlády, kde protest zvolávala ĽSNS prišlo len niekoľko desiatok protestujúcich. Neskôr sa časť z nich pridala k väčšiemu davu pred prezidentským palácom.
Zopakovali sa aj snahy zablokovať dopravu. Tentokrát však, na rozdiel pred predchádzajúcich protestov, polícia zasiahla okamžite a blokáda sa nepodarila. Na ďalší deň boli opäť ohlásené protesty, no prišlo iba zopár ľudí.
To však neznamená, že protestom je koniec. Od počiatku boli za nimi aj politické záujmy, k extrémistickým stranám sa postupne pridávali aj mainstreamové opozičné strany a podľa statusu Milana Uhríka sa dohodli na spolupráci. To Robert Fico poprel 19. augusta, plánovaný protest 1. septembra vraj organizuje Smer-SD sám, Uhríkovci však naďalej trvajú na tom, že prídu.
Vďaka podrobnej analýze diania na sociálnych sieťach, ktorú pre ICJK vypracoval portál Infosecurity.sk, sa nám podarilo identifikovať ako sa antivakcinačnému hnutiu podarilo počas leta zorganizovať výrazné protesty. V podrobnej analýze aktivít na sociálnych sieťach počas leta 2021 sa nachádzajú desiatky aktérov, v analýze sa zameriavame na tých najvplyvnejších.
Hoaxy, dezinformácie, lži
Základným kameňom protestného hnutia je spoločné presvedčenie o niečom, proti čomu sa oplatí bojovať. Toto presvedčenie je vyskladané z viacerých príbehov, ktoré spolu tvoria naratív. Pri antivakcinačnom protestnom hnutí je často založený na nepravdivých a vymyslených príbehoch, dezinterpretácii skutočnosti a ich masovom šírení.
Celkovú atmosféru, ktorá prospievala protestnej nálade, celé mesiace podporovalo šírenie rôznych hoaxov o očkovaní. K anonymným zdrojom týchto informácií sa počas leta pridali aj politici. Napríklad Kotlebovci zdieľali príbeh o tom, že podľa Billa Gatesa vakcína pomôže znížiť populáciu o 10 až 15 percent. Odštiepenci od Kotlebu združení v hnutí Republika zase šírili falošný príbeh o tom, že vakcíny sú neodskúšané a nikto nevie, aké účinky budú mať na deti o pár rokov, „komu zlyhá imunita, komu sa objavia nádory”.
Počas leta sme mohli pozorovať aj priamy súvis medzi šírením takýchto falošných príbehov a dianím v reálnom svete. Júlové protesty odštarovali protestom na hraničnom priechode v Hornom Sŕní, kde bol pre napadnutie policajta zadržaný poslanec ĽSNS Peter Krupa a člen strany Marcel Urban. Hneď nato sa tento príbeh začal facebookom šíriť v pozmenenej podobe, kde agresormi neboli extrémisti, ale policajti.
ĽSNS v popredí
Túto verziu šírili najmä facebookové stránky šéfa ĽSNS Mariana Kotlebu, alebo so stranou prepojenej stránky Magazín1. Šírenie tohto príbehu mohlo pomôcť k zvýšenej účasti na protestoch na hraniciach, ktoré nasledovali v ďalších dňoch.
Priamu súvislosť možno vidieť medzi šírením falošných príbehov a protestami pred bydliskami lekárov. Najmä Pavol Jarčuška a Elena Prokopová nie sú na verejnosti až také známe mená, napriek tomu si ich protestujúci vybrali medzi prvými.
U infektológa a člena pandemickej komisie Jarčušku boli už 7. júla, o deň skôr, než prišli „navštíviť” omnoho známejšiu postavu, Vladimíra Krčméryho, a o celý týždeň skôr, než protestovali pod oknami hlavného hygienika Jána Mikasa.
Jedným z dôvodov môže byť aj falošný príbeh o tom, že Jarčuška chce preočkovať až 95% Slovákov a preto sa na jeseň „chystá teror”. Túto falošnú správu založenú iba na vytrhnutých slovách českého moderátora CNN Prima News Libora Boučka, ktorý s Jarčuškom robil rozhovor, zverejnila anonymná stránka Inenoviny 4. júla.
O tri dni neskôr skupinka demonštrantov pred košickým panelákom na adresu infektológa hovorila o šibeniciach a ľudových súdoch. Išlo síce o Jarčuškovu adresu, no daný byt iba prenajíma a v skutočnosti býva na inom mieste.
O Elene Prokopovej, ktorá si ako hlavná odborníčka Ministerstva zdravotníctva SR pre všeobecnú starostlivosť o deti a dorast dovolila obhajovať očkovanie detí, sa taktiež šírili nezmyselné správy o jej údajnom napojení na farmaceutické firmy a zahraničnú politiku USA.
K šíreniu nepravdivých skutočností o nej sa pridala aj radikálna politická strana Slovenské hnutie obrody (SHO) – jeho členka Katarína Boková na Facebooku šírila správu o tom, že sa Prokopová údajne dopustila šírenia poplašnej správy, keď vystríha pred nebezpečenstvami ochorenia COVID-19 pre deti. Svoj status zakončila výhražným „Elena Prokopová! Aj vy budete stáť pred…”. O týždeň neskôr protestujúci prišli aj pod okná tejto pediatričky.
Protesty pred domami lekárov
Ešte viac politických aktérov si trúflo na zdieľanie príbehov, ktoré mohli vyprovokovať protesty pod oknami lekára Vladimíra Krčméryho. Ten už od apríla nie je členom ústredného krízového štábu, no predtým bol jednou z tvárí boja proti pandémii COVID-19 a bol prvým zaočkovaným Slovákom. Statusy o tom, že vraj priznal, že mu mozog funguje iba na polovicu, že sa musíme zmieriť s neplodnosťou po očkovaní a že vedľajšie účinky očkovania u tehotných žien spoznáme až o 5 rokov a iné zdieľali aj Marian Kotleba z ĽSNS či Milan Mazurek z hnutia Republika.
V prípade hlavného hygienika Jána Mikasa, ktorému tiež prišli odporcovia očkovania protestovať pod okná, sa šírili najmä správy o tom, že je bez rúška na dovolenke v Chorvátsku a správy o tom, že Ústavný súd SR pozastavil účinnosť vyhlášky Mikasovho Úradu verejného zdravotníctva SR, ktorá upravovala režim na hraniciach.
Problém spôsobilo to, že rovnaké výhody ako plne zaočkovaní mali aj ľudia, ktorí mali za sebou zatiaľ iba prvú dávku vakcíny. Odporcovia očkovania však celú vyhlášku považovali za diskriminačnú. Do kritiky Mikasa sa zapojil aj Milan Uhrík a Milan Mazurek (Republika), Tomáš Taraba (Život-NS), Andrej Danko (SNS) či Robert Švec (SHO). Najväčší zásah mal poslanec za Smer-SD Ľuboš Blaha, ktorý Mikasa v súvislosti s dovolenkou a vyhláškou menoval v štyroch statusoch na svojom Facebookovom profile, na ktoré získal dokopy takmer 80-tisíc interakcií (lajkov, komentárov a zdieľaní).
Ľuboš Blaha bol politikom s najväčším dosahom pri šírení rôznych naratívov, ktoré podporovali antivakcinačné hnutie počas júla. Patrí medzi tých aktérov, ktorí za šírenie svojich posolstiev aj platili – počas júla spustil na Facebooku až 43 reklám, každú s rozpočtom do 100 eur.
Reklamy na sociálnych sieťach
Na reklamy namierené proti očkovaniu na Facebooku najviac z analyzovaných subjektov míňa strana Smer-SD. Najviac postov počas júla propagoval Ľuboš Blaha (43 reklám, každá s rozpočtom do 100 eur). Po osem reklám s rozpočtom do 100 eur spustili aj Robert Fico, Juraj Blanár a oficiálny profil strany Smer-SD. Ten prispel aj na 5 reklám Igora Melichera, povereného predsedu Mladých sociálnych demokratov.
Bývalý minister financií za Smer-SD Ladislav Kamenický spustil 10 reklám s obsahom namiereným proti očkovaniu, každú s rozpočtom do 100 eur a hovorca strany Ján Mažgút spustil šesť takýchto reklám taktiež s rozpočtom do 100 eur. Predstavitelia Smeru a strana takto celkovo za mesiac júl spustili 88 reklám, pričom každú z nich podporili sumou do 100 eur.
Spomedzi nezaradených poslancov bol najaktívnejší exkotlebovec Tomáš Taraba zo strany Život-NS. Ten spustil 5 reklám s rozpočtom do 100 eur a jednu reklamu s rozpočtom 300-399 eur, s heslom: „Máme právo žiť bez povinného testovania a očkovania!”.
Z ĽSNS reklamy na obsah namierený proti očkovaniu spustili Marian Kotleba – 3 reklamy s rozpočtom do 100 eur a Mário Vidák – 1 reklama s rozpočtom do 100 eur.
Reklamy namierené proti očkovaniu spustili v júli aj dvaja bývalí členovia ĽSNS, dnes členovia novej strany Republika. Milan Mazurek sputil 3 takéto reklamy s rozpočtom do 100 eur a Milan Uhrík dve s rozpočtom 100-200 eur.
Poslanec Smeru Blaha šíril aj príbehy o tom, že pripravovaná novela zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. Tá mala umožniť očkovaným prístup do prevádzok, pričom neočkovaní by mali vstup podmienený testom, je apartheidom. Práve odpor voči tejto novele vyvolal najväčšie protesty pred parlamentom a prezidentským palácom.
K atmosfére pred týmito protestmi prispel aj ďalší príbeh o tom, že minister vnútra Roman Mikulec chce novelou volebného zákona neočkovaným odobrať volebné právo. Šíril ho poslanec Sme rodina Peter Pčolinský aj europoslanec Milan Uhrík (Republika). Ministerstvo vnútra SR to označilo za dezinformácie.
Facebookoví bojovníci
Protiočkovaciemu protestnému hnutiu počas leta významne pomáha mnoho prevažne anonymných stránok. Či už šírením postov so spomínanými, ale aj ďalšími informáciami, často založených na lžiach. Alebo priamym šírením informácií o mieste a čase konania protestov, či dokonca o dráhe autobusov, ktoré budú protestujúcich zvážať z celého Slovenska.
V analýze sme sa s ICJK zamerali najmä na tie stránky zo sociálnych sietí, ktoré šírili priame pozvánky na protesty a je teda zrejmé ich prepojenie s organizátormi protestov. Bolo ich vyše 20.
Tieto stránky sa dajú rozdeliť do dvoch skupín. Časť z nich je zrejme prepojená na politikov, aj keď sa to často snažia skryť. Druhú skupinu tvoria stránky, ktoré sa javia ako nezávislé.
Do prvej skupiny facebookových stránok prepojených na politikov je možno zaradiť stránky dvoch „blogerov”: Mário Vidák – BLOG a Daniel Krištof – BLOG. Obe stránky mali v minulosti príslušnosť ku Kotlebovej ĽSNS priamo v názve. Neskôr z názvu zmizla a vymenili ho za nepolitické pomenovanie „blog”, avšak príslušnosť k tejto politickej strane neskrývajú.
O Máriovi Vidákovi aj Danielovi Krištofovi, sa dá ľahko zistiť, že za ĽSNS v minulosti aj neúspešne kandidovali. Vidák za poslanca Banskobysrického samosprávneho kraja a Krištof za mestského poslanca v Púchove. Vidákovi kotlebovci pred poslednými parlamentnými voľbami z transparentného účtu posielali peniaze za „reklamné a marketingové služby”.
Vidák spravuje aj facebookovú stránku a dezinformačný web Magazín1. Ten má na Facebooku skoro 1300 sledovateľov, často ho však zdieľajú aj politici ĽSNS vrátane samotného Mariana kotlebu. Občas sa mu tak podarí vytvoriť obsah, ktorý sa stane virálnym a čítanosťou predbehne aj omnoho väčšie dezinformačné weby.
Magazín1 sa snaží vystupovať ako alternatívny spravodajský portál a previazanosť s ĽSNS nepriznáva. Šíril napríklad priamu pozvánku Mariana Kotlebu na protest pred parlamentom 23. júla. Jeho majiteľ Mário Vidák na naše otázky nereagoval.
Stránky napojené na politické strany
Našli sme aj niekoľko stránok, u ktorých existuje podozrenie, že sú v skutočnosti prepojené s niektorou z aktívnych politických strán, no z dostupných informácií to nie je možné presvedčivo preukázať.
K najaktívnejším stránkam, ktoré šírili pozvánky na protesty, vrátane trás autobusov zvážajúcich nahnevaných občanov, je stránka Prečo média mlčia?, ktorá vznikla už v roku 2013 a fanúšikov zbierala pod názvom Nitra iba Nitra. Meno si zmenila až v marci 2020. Dnes ju na Facebooku sleduje vyše 33-tisíc ľudí. Jej majiteľov sa nám nepodarilo odhaliť, avšak ku facebookovej skupine patrí aj webová stránka s rovnakým názvom.
Na tej sa nachádza iba šesť článkov, napríklad o kozích črevách z Iránu v spišských párkoch. Je medzi nimi aj pozitívny článok o radikálnom Slovenskom hnutí obrody a jeho predsedovi Róbertovi Švecovi. O iných stranách na svojom webe takto stránka Prečo média mlčia? neinformuje. Podľa dát projektu blbec.online historicky najviac zdieľala obsah Magazínu1, ktorý je prepojený na Kotlebovcov.
Administrátor stránky Prečo média mlčia? na nami zaslané otázky aj o tom, či je táto stránka akokoľvek napojená na niektorú z politických strán, nereagoval.
Počas júlových protestov zohrala významnú úlohu aj stránka Chceme dobrovoľné očkovanie s 9,6 tisícmi sledovateľov na Facebooku. Ako jediná 6. júla verejne vydala výzvu na protesty pred domami lekárov, ktoré sa začali 7. júla. Zrejme pri tom aj odhalila svojho administrátora – paradoxne, tiež lekára.
Za portál Infosecurity.sk sa na spolupráci podieľali Peter Dubóczi a Michaela Ružičková.
