Od tragického pádu strechy v Novom Sade začiatkom novembra 2024, pri ktorom zahynulo 15 osôb, čelí srbský prezident Aleksandar Vučić spolu s jeho vládou masovým protestom naprieč celou krajinou.
Mesiace trvajúce protesty medzičasom viedli k demisii premiéra Miloša Vučeviča. Ohlásil ju ešte koncom januára, parlament ju však prijal až pred pár dňami.
Pretrvávajúce demonštrácie organizujú prevažne študenti a občianske združenia, nie politická opozícia. Títo aktivisti sa však vystavujú veľkému osobnému riziku, vzhľadom na odpočúvacie a monitorovacie možnosti srbského bezpečnostného aparátu. Tie totiž v mnohých prípadoch nie sú dostatočne regulované zákonmi.
Nástroj hromadného sledovania IMSI catcher
V polovici decembra prišiel spravodajský portál Balkan Insight patriaci pod Balkánsku sieť investigatívneho spravodajstva (BIRN) s reportážou o dovoze bezdrôtových zariadení so schopnosťou nediskriminačného hromadného sledovania srbskými úradmi. Dovoz a využívanie týchto zariadení však nie je novinkou. V Srbsku aj v niektorých západných štátoch sa technológia aktívne využíva vojenskými a bezpečnostnými zložkami už viac ako dekádu.
V tomto prípade ide o technológiu IMSI catcher (international mobile subscriber identity-catcher), čo v preklade znamená zachytávač medzinárodnej identity mobilného účastníka. Tá sa začala objavovať na trhu približne od polovice 90. rokov, avšak väčšej pozornosti sa dočkala až v druhej dekáde 21. storočia. V československom prostredí je možné toto zariadenie nájsť pod názvom Agáta a v zahraničí je známe aj ako StingRay.
IMSI catcher je v podstate odpočúvacie zariadenie, ktorého účelom je nabúranie sa do osobných mobilných zariadení všetkých osôb v blízkosti danej technológie. Technológia funguje tak, že preberá prepojenie mobilných zariadení s telekomunikačnými vežami vydávaním sa za danú vežu.
Zariadenie je schopné zozbierať značnú časť technických parametrov z mobilného telefónu. Ide o nešifrovanú komunikáciu, metadáta, podrobnosti o hovoroch a správach, ale sčasti dokáže monitorovať aj polohu zariadenia a odpočúvať hovory. Technológia môže byť využitá aj na vkladanie škodlivého obsahu do mobilného zariadenia alebo na impersonifikáciu.
Dovoz a využitie technológie IMSI catcher v Srbsku
Podľa zistení BIRN Srbsko za ostatnú dekádu doviezlo viac ako dvadsať zariadení IMSI catcher. V reportáži investigatívni novinári ďalej uvádzajú, že len od roku 2023 vydalo Fínsko a Švajčiarsko, západní výrobcovia týchto zachytávačov, až šestnásť licencií na vývoz technológie do balkánskej krajiny.
Podľa získaných údajov z dát srbského ministerstva vnútra sa cena jedného zariadenia pohybuje na úrovni vyše dvoch miliónov eur. Okrem Srbska bola táto technológia vyvezená taktiež do Namíbie, Maroka, Spojených arabských emirátov alebo Kolumbie.
V októbri 2023 dodala švajčiarska firma NeoSoft Srbsku dve zariadenia. Jedno bolo dodané srbskému ministerstvu vnútra a druhé spravodajskej agentúre BIA. Podľa švajčiarskeho štátneho sekretariátu pre hospodárske záležitosti SECO však bolo druhé zariadenie len pre skúšobné účely. Čo sa s ním stalo, nie je z publikácie známe. Belehrad podľa BIRN nakupoval aj cez fínsku spoločnost EXFO, cez ktorú údajne importoval počas desiatich rokov približne dvadsať IMSI zariadení, pričom vo februári 2023 bolo vydaných až osem licencií na vývoz do Srbska.
Podľa BIRN však Srbsko nie je odkázané len na zahraničný import. Dvojica domácich firiem Ibis Instruments a MRG Export-Import poskytuje srbským úradom odpočúvaciu technológiu už niekoľko rokov a ich technologické možnosti v poslednom čase výrazne narástli.
Napriek tomu, že zariadenia tohto typu sú v Srbsku dostupné už približne dekádu, miestna legislatíva sa im zatiaľ neprispôsobila. Podľa odborníkov, ktorí sa pre BIRN vyjadrili, nie je ich použitie dôsledne regulované a hrozí tak ich zneužívanie úradmi., Výskumníčka z Belehradského centra pre bezpečnostnú politiku Jelena Pejić Nikić uviedla, že aktuálne neexistuje verejný predpis, ktorý by upravoval použitie tejto špecifickej technológie. Existujú iba všeobecné predpisy na použitie bežných odpočúvacích nástrojov, avšak táto technológia vyžaduje vlastnú legislatívu. Podľa nej je to znepokojujúce najmä v kontexte mesiace trvajúcich protestov proti vládnej Progresívnej strane prezidenta Aleksandara Vučića.
Prvky digitálnej totality a ich zneužívanie srbskými úradmi
V decembri 2024 publikovala srbská pobočka Amnesty International správu o nezákonnom používaní spyvéru srbskou spravodajskou agentúrou BIA. Organizácia v nej nazvala Srbsko „digitálnym väzením“, vzhľadom na údajné masívne využívanie izraelského spyvéru Pegasus a domáceho spyvéru NoviSpy. Názov NoviSpy však nie je oficiálnym názvom. Ako uvádza Amnesty International, podľa expertov ide o nový druh spyvéru domácej výroby pre systém Android. Pomenovanie NoviSpy bolo vytvorené pre potreby publikácie.
Správa od Amnesty International popisuje aj priamu skúsenosť novinára Slaviša Milanova, ktorému bol po jeho zadržaní nainštalovaný do telefónu práve NoviSpy. Podľa expertov z organizácie, ktorým Milanov odovzdal svoj telefón na kontrolu, bolo s jeho zariadením počas výsluchu manipulované a boli doň nainštalované aplikácie za účelom jeho monitorovania. Organizácia taktiež uvádza, že podľa jej vyšetrovania stojí za týmto spyvérom spravodajská agentúra BIA. Na tieto obvinenia reagovalo srbské ministerstvo vnútra spolu so spravodajskou agentúrou odmietavo.
Decembrová správa Amnesty International je ďalším upozornením na prvky digitálnej totality, ktoré Srbsko v posledných rokoch zavádza. Protesty, ktoré v súčasnosti v Srbsku prebiehajú, sú s vysokou pravdepodobnosťou vystavené monitoringu prostredníctvom týchto technológií. Pre účastníkov týchto protestov existuje len málo spôsobov, ako zvýšiť svoju anonymitu a ochranu osobných údajov. Účastníci môžu napríklad nechať svoje telefóny doma alebo si zapnúť letový režim, čím by sa aspoň čiastočne mala znížiť šanca na kompromitáciu mobilného zariadenia. Absolútna ochrana pred odpočúvacou technológiou však neexistuje.
CHCETE PODPORIŤ BOJ PROTI DEZINFORMÁCIÁM? POMÔŽTE NÁM NA DARUJME.SK.
