Začiatok roka 2025 priniesol celému územiu Moldavska závažnú energetickú krízu spôsobenú odstavením plynových dodávok z Ruska. Tento ťah ovplyvnil nielen moldavské obyvateľstvo, ale aj separatistický región Podnestersko, ktorý funguje najmä vďaka pomoci z Moskvy. Vzniknutú situáciu sprevádzali dezinformácie, ktoré spochybňovali schopnosť moldavskej vlády efektívne riešiť energetickú krízu a posilňovali proruské naratívy. Z problémov obviňovali nielen Ukrajinu, ale aj západné územie Moldavska.
Odstavenie plynových dodávok bolo výsledkom nepredĺženia zmluvy medzi ukrajinským distribútorom a ruskou spoločnosťou Gazprom. Pôvodná dohoda z roku 2019 bola podpísaná s päťročnou platnosťou. Tvrdenia, že moldavská strana môže priamo za zastavenie dodávok plynu na vlastné územie, sú tým pádom neopodstatnené. Ruská strana zároveň tvrdila, že Moldavsko dlhuje približne 700 miliónov dolárov za dodávky plynu spoločnosti Gazprom, ktoré prúdili z pravého brehu Dnestra. Kišiňov však s týmto tvrdením nesúhlasí a odvoláva sa na britské a nórske audity. Podľa nich totiž výška tohto dlhu nepresahuje deväť miliónov dolárov.
Problémové Podnestersko
Separatistický región Podnestersko, medzinárodne neuznaný región lojálny spojencom Moskvy, zastáva pozíciu významného politického nástroja ruského vplyvu v Moldavsku. Bezpečnosť tohto územia zabezpečuje približne 1 600 vojakov ruskej armády.
Napriek nepriaznivej situácii sa najväčšia moldavská plynárenská spoločnosť Moldovagaz snažila zmierniť dopady krízy. Ponúkla preto podporu spoločnosti Tiraspoltransgas, ktorá je majoritným distribútorom plynu na území Podnesterska. Spoločnosť Moldovagaz na svojej webovej stránke uviedla, že je pripravená poskytnúť pomoc vrátane technickej a obchodnej podpory pri organizovaní nákupu zemného plynu z akejkoľvek európskej plynárenskej siete. Týmto spôsobom by sa dalo predísť absolútnemu kolapsu energetickej infraštruktúry v Podnestersku.
Podnesterská tlačová agentúra dňa 15. januára zároveň informovala o návšteve prezidenta separatistického regiónu Vadima Krasnoselskijho v Moskve, počas ktorej mali prebehnúť rozhovory ohľadom riešenia energetickej krízy ohrozujúcej autonómne územie. Po rokovaniach prezident Krasnoselskij uviedol, že Rusko plyn dodá ako humanitárnu pomoc v objeme, ktorý je nevyhnutný na zabezpečenie potrieb podnesterského obyvateľstva a chodu strategických podnikov.
Problémy moldavského energetického sektora
Kľúčovým problémom pri uzatváraní nových odberateľských zmlúv medzi Moldovagazom a druhou zmluvnou stranou je nevyvážená vlastnícka štruktúra tejto strategickej spoločnosti. Väčšinový podiel v Moldovagaze vlastní ruský Gazprom, ktorý tak môže výrazne ovplyvňovať jeho rozhodovanie. Moldavská vláda, ktorá v tejto strategickej firme vlastní iba minoritných 35,6 %, už v decembri 2024 avizovala možné zoštátnenie distribučnej spoločnosti, čím by sa pokúsila eliminovať ruský vplyv na domácu energetickú infraštruktúru.
Okrem dodávok plynu z Moldovagazu je Moldavsko závislé aj od elektrickej energie z plynovej elektrárne situovanej na separatistickom území. Plynová elektráreň Cicurugan zabezpečuje viac ako 70 % elektrickej energie spotrebovanej v krajine. Po plynovej odstávke musela prejsť na uhoľný pohon.
Podnik bol v roku 2004 predaný ruskej spoločnosti, čím sa zvýšil vplyv Moskvy na moldavský energetický aj politický sektor. V snahe diverzifikovať svoje zdroje Kišiňov tvrdí, že prejde na nákup elektriny z Európy. Ten však bude sprevádzať zvýšenie nákladov za distribúciu a odber. Zároveň bude potrebné rozšíriť elektrickú sieť na rumunsko-moldavskej hranici.
Plynovú krízu sa podarilo zažehnať až v marci, keď Moldovgaz ohlásil obnovu nákupov plynu od Gazpromu. Téma energií však ostáva zdrojom napätia.
Dezinformácie a budúcnosť
Moldavsko sa nachádza v zložitej situácii, keďže okrem prebiehajúcej energeticko-politickej krízy čelí intenzívnej dezinformačnej kampani. Tá je zameraná na oslabenie súčasnej proeurópskej vlády a diskreditáciu jej úsilia o integráciu krajiny do Európskej únie.
Dôkazom toho bolo aj ruské zasahovanie do vnútorných záležitostí v minuloročnom moldavskom referende, v ktorom sa rozhodovalo o vstupe do EÚ. Zaň sa vyslovilo 50,3 % zúčastnených voličov, čo predstavuje mimoriadne tesné víťazstvo púre proeurópske smerovanie krajiny.
V júni 2025 sa v Moldavsku uskutočnia parlamentné voľby, v ktorých budú občania rozhodovať nielen o zahraničnej orientácii krajiny, ale aj o pomoci Ukrajine. Môžeme preto s vysokou pravdepodobnosťou očakávať zintenzívnenie dezinformačnej kampane za účelom zdiskreditovania proeurópskych kandidátov, podobne ako to už Moldavsko zažilo v ostatných rokoch.
Nasvedčuje tomu napríklad januárové vyhlásenie Nikolaja Patruševa, bývalého dlhoročného člena Bezpečnostnej rady Ruskej federácie, ktorý v rozhovore pre denník Komsomolskaya Pravda okrem iného uviedol, že snaha Moldavska o členstvo v EÚ napriek námietkam Kremľa by mohla viesť k jeho rozpadu. Taktiež dodal, že ak bude Kišiňov používať protiruskú rétoriku, privedie to Moldavsko k zlúčeniu s iným štátom či dokonca k jeho existenčnému zániku.
Energetická kríza v Moldavsku tak ešte viac zdôraznila naliehavú potrebu diverzifikácie energetického sektora a stabilizácie politickej situácie, ktoré sú kľúčové na zvládnutie geopolitických tlakov a napredovanie krajiny na ceste k európskej integrácii.
CHCETE PODPORIŤ BOJ PROTI DEZINFORMÁCIÁM? POMÔŽTE NÁM NA DARUJME.SK.
