DISINFO REPORT – 129. týždeň

Vitajte pri čítaní 129. vydania nášho pravidelného DISINFO REPORTu.

Mýty o NATO: Aliancia je pre Rusko hrozbou

Kremeľ v súčasnosti označuje NATO za najväčšiu hrozbu pre svoju bezpečnosť. NATO sa však pokúšalo o nadviazanie partnerského vzťahu s Ruskom od konca Studenej vojny.


TVRDENIE: NATO zatlačilo Rusko na hranicu ohrozenia jeho bezpečnostných záujmov.
FAKT: NATO sa začalo usilovať o zblíženie s Ruskom na londýnskom samite v júli 1990, kde verejne deklarovalo ponuku dialógu a spolupráce namiesto konfrontácie. Na túto ponuku nadviazala prvá vlna pokusov o zblíženie medzi Alianciou a bývalými signatármi Varšavskej zmluvy.

Cieľom týchto iniciatív bolo vytvorenie európskeho bezpečnostného prostredia, ktoré bude predvídateľné a tým pádom aj menej rizikové, keďže po konci Studenej vojny a rozpade bipolárneho svetového usporiadanie bol európsky mier neistý (čo sa ukázalo napríklad vo vojne v Juhoslávii). Predstavitelia Ruskej federácie však v iniciatívach videli problém kvôli rovnocennému postaveniu všetkých partnerov a absencii inštitucionálneho uznania veľmocenského statusu Ruska.

Spojeným štátom je z Kremľa často vyčítané, že cez NATO vytvárajú pre Rusko hrozbu či dokonca bývajú s Alianciou neprávom stotožňované s cieľom vytvoriť dojem, že vojna na Ukrajine prebieha medzi USA a Ruskom. USA v skutočnosti od konca Studenej vojny postupne redukovali svoju vojenskú prítomnosť v Európe.Viac v článku.

Ako Kremeľ a jeho médiá interpretujú bombové útoky na Ukrajine

Ubehlo osem mesiacov, odkedy Rusko spustilo inváziu na Ukrajinu. Vojna odvtedy prešla rôznymi fázami – počnúc sebaistotou Kremľa v rýchle víťazstvo cez Putinovo uisťovanie verejnosti, že ruská armáda sa neocitla v ťažkostiach až po nariadenie mobilizácie, ktorá pobúrila veľkú časť verejnosti. Štátne médiá však problematiku mobilizácie v Rusku interpretujú ako úspech a zapĺňajú priestor obrázkami plnými mužnosti, tvrdej prípravy a usmievavých vojakov z Donbasu. O nedostatočnej vojenskej výbave či absencii výcviku naopak mlčia. Viac v článku.

Africké štáty budú čeliť nárastu ruskej propagandy

Afrika je vzhľadom na svoju rozlohu druhým najväčším kontinentom na svete s 54 nezávislými štátmi. Novovzniknuté štáty na kontinente počas Studenej vojny čelili množstvu vplyvov zo západného a východného bloku, čo vyústilo do ich vzájomnej rivality. V súčasnosti mnohé africké krajiny trpia klimatickými, politickými a ekonomickými turbulenciami. Pokles schopnosti Západu riešiť problémy v tomto regióne v posledných rokoch vytvorilo vákuum. Toho sa politicky i materiálne okrem Číny chopil aj Kremeľ. Viac v článku.

V Srbsku sa stupňuje nenávisť namierená voči LGBTI+ komunite. Pred konaním EuroPride 2022 sa šírili dezinformácie

Srbským informačným priestorom sa rozšíril falošný príbeh srbskej matky žijúcej v Nemecku. Údajne mala dostať pokutu za to, že na žiadosť školy neobliekla svojho syna za dievča. Video kolovalo niekoľko týždňov predtým, ako sa v Belehrade konal pochod EuroPride 2022. Korelácia medzi nenávistnými prejavmi a zraniteľnosti voči depresii by sa mala dostať do pozornosti širokej verejnosti. Jedným z dôvodov je, že miera samovrážd v LGBTI+ komunite je oveľa vyššia v porovnaní so zvyškom populácie. Viac v článku.

Hodnoty demokracie, tolerancie a slobody sú v našej DNA

Prvá Československá republika bola v období svojho vzniku vyspelý moderný štát, ktorý sa prihlásil k hodnotám ako je demokracia, slobodná politická súťaž, náboženská sloboda, tolerancia a ochrana práv menšín. Zaviedlo sa volebné právo pre mužov aj pre ženy a ľudia sa formálne stali občanmi a občankami. Ide o obdobie našej histórie, na ktoré môžeme byť hrdí.

Na čo sa zameriavala kampaň Úradu vlády orientovaná na výročie vzniku prvej ČSR? Prečo je dôležité hovoriť o významných ženách v našej histórii? Aké hodnoty boli a sú najviac kľúčovými v našej demokracii? Aké paralely existujú medzi prvou ČSR a súčasnou situáciou a aké poučenie môžeme nájsť v medzivojnovom období? Aké mýty či dobové hoaxy o prvej ČSR boli najrozšírenejšie a ako boli zneužité počas vojnového Slovenského štátu či neskôr počas socialistického Československa? Ktoré mýty alebo dezinformácie z daného obdobia pretrvávajú dodnes? Ku ktorým historickým momentom by sme sa mali dnes hrdo hlásiť a komunikovať ich aj na úrovni štátu? Ako býva zneužívaná téma vlastenectva?

Na otázky v novej epizóde odpovedá Soňa Uriková a Tatiana Jančáriková z Kancelárie Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky na Úrade vlády.

Krátko z domova a zo sveta

  • Stúpenci bývalého brazílskeho prezidenta Jaira Bolsonara odmietajú prijať porážku a vyzývajú armádu na zásah. Desaťtisíce ľudí demonštrovali v mestách po celej kraijne. Mnohí z nich požadovali, aby armáda zastavila odovzdávanie moci novozvolenému prezidentovi Lula da Silvovi. Bolsonaro dlhodobo posilňoval naratív o zmanipulovaných voľbách.
  • Víťazstvo pravicového bloku Benjamina Netanjahua v utorkových izraelských voľbách je výsledkom vzostupu krajnej pravice. V budúcej izraelskej vláde bude veľký počet politikov známych svojou rasistickou, mizogýnnou, ultrareligióznou, protiarabskou alebo proti LGBTQ rétorikou.
  • Prezident USA Joe Biden v prejave povedal, že „veľká lož“ republikánov je hrozbou pre americkú demokraciu. Biden odsúsil násilie súvisiace s nadchádzajúcimi voľbami, ako aj časté zastrašovanie voličov. Reagoval tak na vyhrážky viacerých republikánskych kandidátov, že nebudú akceptovať výsledky volieb, ktoré podľa neho podnietil bývalý prezident Donald Trump.
  • V novej vláde talianskej premiérky Giorgie Meloniovej boli zamestnaní prívrženci diktátora Benita Mussoliniho. Meloniová vymenovala za členov svojho nového vládneho tímu fanúšikov Mussoliniho rodiny a mladšieho ministra, ktorý bol odfotografovaný s páskou so svastikou.
  • V okupovanej Luhanskej oblasti na Ukrajine sú ruskí vojaci, ktorí odmietajú bojovať, väznení bez súdu. Vojaci sú zadržiavaní v špecializovaných záchytných táboroch. Armádne velenie tieto zariadenia nazýva „strediská na obnovu bojovej pripravenosti“.

Ďakujeme, že odoberáte DISINFO REPORT.
Budeme ho neustále vylepšovať. Vaše návrhy a podnety nám prosím posielajte na info@infosecurity.sk
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU?
ĎAKUJEME!

Študentka bakalárskeho stupňa Medzinárodných vzťahov na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. Zaujíma sa o aktuálne politické dianie, ochranu ľudských práv, americkú diplomaciu a oblasť Blízkeho východu. Ovláda angličtinu, ruštinu a základy španielčiny. Kontakt: barbora.jamriskova@infosecurity.sk