DISINFO REPORT – 128. týždeň

Vitajte pri čítaní 128. vydania nášho pravidelného DISINFO REPORTu.

Mýty o operáciách NATO: Líbya a Afganistan

Mýty a nepravdy o operáciách NATO v Líbyi a Afganistane sa často stávajú nástrojom na deformáciu verejnej debaty o našom členstve v aliancii. Skutočné ciele, výsledky a historické okolnosti operácií bývajú dezinformačnými aktérmi často zámerne prehliadané a do popredia sa dostávajú informácie vytrhnuté z kontextu.


TVRDENIE: NATO v Líbyi zlyhalo, nelegálna operácia rozvrátila krajinu.
FAKT: Kritikov operácie NATO v Líbyi je veľa. Jeden z najčastejších argumentov hovorí, že pád nedemokratického lídra Muammara Kaddáfího viedol k destabilizácii celej krajiny. NATO totiž nevykonáva stabilizačné a rekonštrukčné práce, keďže to nepatrí medzi kompetencie a úlohy Aliancie. Stabilizácia a rekonštrukcia po konflikte patria medzi základné úlohy OSN, ale tá po ukončení operácie NATO v Líbyi taktiež nedostala od žiadnej krajiny požiadavku, aby sa takouto otázkou zaoberala.


TVRDENIE: Operácia NATO v Afganistane bola dlhá, nákladná a nepriniesla žiadne výsledky.
FAKT: Je nutné uznať, že jeden z hlavných cieľov misie, ktorým bolo budovanie sekulárneho štátu a inštitúcií vo výsledku neodolal tlaku Talibanu. Napriek tomu bola misia počas svojho priebehu úspešná v limitovaní vplyvu a prítomnosti členov Al-Kájdy v Afganistane, vďaka čomu proti západným spojencom nebol od roku 2001 vykonaný ani jeden teroristický útok z územia Afganistanu. Viac v článku.

Mýty o operáciách NATO: Juhoslávia

Vojna v bývalej Juhoslávii bola pre Európu po dlhej dobe relatívneho mieru tvrdým budíčkom. Vzplanutie starých krívd medzi národmi multietnického štátu si vyžiadalo státisíce obetí a vojnových utečencov. Vojenské intervencie NATO, ktoré sú dodnes kontroverznými témami však výraznou mierou dopomohli k ukončeniu bezprostredného násilia a nastoleniu mieru v tomto regióne.


TVRDENIE: Vojenská intervencia v bývalej Juhoslávii dokazuje, že NATO nie je obranná aliancia.
FAKT: NATO zohrávalo v Juhoslávii najdôležitejšie úlohy najmä počas vojny v Bosne a Hercegovine, kde v rokoch 1992 až 1995 plnilo niekoľko vojenských misií, vrátane vynucovania bezletovej zóny a poskytovania leteckej podpory pre misie OSN na udržovanie mieru. Letecké útoky Aliancie na vojská bosniackych Srbov v roku 1995 nakoniec prinútili bojujúce strany pristúpiť k Daytonským mierovým dohodám, ktorými bola vojna v Bosne a Hercegovine ukončená.


TVRDENIE: Vojenská operácia v Kosove nebola legitímna. Vyhlásenie nezávislosti Kosova, ktoré podporil Medzinárodný súdny dvor, je precedensom konania na Kryme.
FAKT: NATO operácia v Kosove však bola spustená po viac ako roku rozsiahlych medzinárodných mierových rokovaní pod záštitou OSN a Kontaktnej skupiny, ktorej členom bola aj Ruská federácia. V prípade Krymu však bez náznaku krízy a bez záujmu o začatie rokovaní s medzinárodnou komunitou Ruská federácia jednoducho obsadila časť územia inej krajiny. Viac v článku.

Infovojna a Aeronet konšpirujú o úmrtí či zmiznutí Zelenského. Ako dôkaz používajú hologram, ktorý vznikol pre účely technologických festivalov

Konšpiračný článok Infovojny a Aeronetu správne uvádza, že hologram prezidenta Zelenského vznikol v júni tohto roka. Autor zavádzajúceho príspevku však už nepovedal, že tento 3D videozáznam bol zostrojený len pre účely štyroch európskych technologických festivalov. Všetci účastníci vedeli, že ide o hologram. Ďalším dôkazom, že prezident Zelenskyj je už iba hologramom, by mal byť podľa autora fakt, že „Zelenskyj má od februára stále jedno a to isté zelené tričko, a to v úplne všetkých jeho prejavoch“. Toto tvrdenie sa však dá jednoducho vyvrátiť. Len v príhovoroch za posledný týždeň, je možné vidieť hneď niekoľko rôznych outfitov Zelenského. Viac v článku.

Škótsko plánuje ďalšie referendum o nezávislosti. Voliči môžu byť obeťou online manipulácie

Sturgeonová argumentuje tým, že voliči v parlamentných voľbách v roku 2021 podporili strany bojujúce za škótsku nezávislosť, čím vznikol priestor pre uskutočnenie referenda. Veľkú úlohu by v prípade usporiadania referenda jednoznačne zohrali aj sociálne siete. Výskum po poslednom referende ukázal, že až 54 % respondentov získava všeobecné informácie o problematike zo sociálnych sietí a u 39 % respondentov dokonca ovplyvnili ich finálne rozhodnutie. Viac v článku.

Ukrajinská vláda vytláča ruských trollov z internetu

Na začiatku ruskej invázie na Ukrajine vytvorila ukrajinská vláda twitterový účet Obrana Ukrajiny (Defense of Ukraine), ktorý má v súčasnosti viac ako 1,5 milióna sledovateľov. Videá a meme obrázky pomáhajú k tomu, aby internetová verejnosť neignorovala vojnu, ale aby sa o ňu zaujímala a podporovala Ukrajinu. Svojou aktivitou sa dobrovoľníci na ukrajinských sociálnych sieťach snažia osloviť aj ruské publikum a ukázať mu, čo sa v skutočnosti deje na ukrajinskom fronte. Ukrajinskému tímu v boji proti ruským trollom dobrovoľne a nekoordinovane pomáha aj hnutie NAFO, ktoré vytvára meme obrázky namierené proti Kremľu. Viac v článku.

Českí poslanci hovoria o vlastenectve, ale posluhujú cudzím štátom

Český projekt Atlas ruského a čínskeho vplyvu upozorňuje na to, že Rusko a Čína pôsobia aj v najvyšších úrovniach českej politiky. Zároveň ukazuje, akými spôsobmi politici šírenie ruského a čínskeho vplyvu podporujú, alebo naopak, proti jeho pôsobeniu bojujú.

Čo všetko môže verejnosť nájsť na webovej stránke Atlasu ruského a čínskeho vplyvu? Na koho sa aktuálna verzia Atlasu zameriava a čo jeho analytici sledujú? Ktorý zo sledovaných štátov má podľa monitoringu v českom informačnom priestore výraznejší vplyv a v ktorých politických stranách je najviac viditeľný? Ako reaguje česká verejná mienka na aktivity konkrétnych poslancov vo vzťahu k ruskej agresii na Ukrajine či iným kľúčovým témam? Ako sa prejavil vplyv Ruska na české politické subjekty v prípade kauzy výbuchu muničného skladu vo Vrběticiach alebo v kauze výstavby jadrovej elektrárne Dukovany?

Na otázky v novej epizóde odpovedá analytik Bezpečnostného centra Evropské hodnoty Jindřich Přívratský.

REvil v novom šate?

Spoločnosť Microsoft čelí incidentu, ktorého následkom mohol byť únik dát desiatok tisícov subjektov, bezpečnostné zložky zatkli členov gangu kradnúceho autá a austrálska poisťovňa sa stala obeťou ransomvérového útoku. Viac tu.

Krátko z domova a zo sveta

  • 23. mája 2021 bol Roman Protaševič zatknutý po tom, čo bieloruské úrady prinútili núdzovo pristáť lietadlo, v ktorom cestoval do Vilniusu. Agentúra OSN pre letectvo, Medzinárodná organizácia civilného letectva (ICAO) zverejnila správu, v ktorej podrobne opisuje, čo sa v ten deň stalo. 
     
  • Talianska premiérka Georgia Meloniová sa pokúša urobiť zo zmeny klímy pravicovú tému. Ide tak o nezhodu s inými pravicovými stranami, ktorých mnohí predstavitelia klimatickú zmenu spochybňujú a šíria o nej dezinformácie.
     
  • Sankcie majú preukázateľný vplyv na schopnosti Ruska vo vojne na Ukrajine. Nedávno zverejnená správa amerického ministerstva financií a obchodu ukazuje, že od jesene minulého roka klesol dovoz polovodičov o 70 %, čím sa znížila ruská výroba hypersonických balistických rakiet a iných zbraní.
     
  • Na trvdenie Ruska, že Ukrajina použije „špinavú bombu“, Západ reagoval skepticky a upozornil, že Rusko v minulosti často obvinilo druhú stranu z niečoho, čo napokon spravilo samo. Pravica a pravicové médiá však tvrdenie Ruska považujú za dôveryhodné a desivé varovanie a niektorí hovoria o tretej svetovej vojne. 
     
  • Séria štvrťročných správ o výnosoch najväčších technologických spoločností ukazuje, že dokonca aj najmocnejšie spoločnosti v Silicon Valley pociťujú vplyv inflácie. Nízke príjmy vykazujú napríklad Meta, Google aj Microsoft.

Ďakujeme, že odoberáte DISINFO REPORT.
Budeme ho neustále vylepšovať. Vaše návrhy a podnety nám prosím posielajte na info@infosecurity.sk
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU?
ĎAKUJEME!

Študentka bakalárskeho stupňa Medzinárodných vzťahov na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. Zaujíma sa o aktuálne politické dianie, ochranu ľudských práv, americkú diplomaciu a oblasť Blízkeho východu. Ovláda angličtinu, ruštinu a základy španielčiny. Kontakt: barbora.jamriskova@infosecurity.sk