Na sociálnych sieťach kolovalo video ženy, údajne žijúcej v Nemecku. Vo videu hovorí, že školské orgány v krajine nútia rodičov posielať svoje deti v oblečení určenom pre opačné pohlavie. „Keďže môj syn vie, že je muž, odmietla som a zaplatila som pokutu 263 eur,“ povedala žena na zázname.
Video zverejnil profil Ivicu Božića z pravicovej organizácie Antiglobalists of Serbia, ktorá zbierala podpisy proti usporiadaniu EuroPride.
Odporcovia pochodu, ktorý sa konal v septembri v Belehrade, kvôli tomuto videu okamžite protestovali na sociálnych sieťach. Vyjadrili obavu, že podobné šokujúce odporúčania čoskoro prijme aj ministerstvo školstva v Srbsku.
Chorvátska fact-checkingová stránka Faktograf takéto tvrdenia vyvrátila. Organizácia sa obrátila na Federálne ministerstvo školstva a výskumu Nemeckej spolkovej republiky. To nepodložené informácie z videa vyvrátilo a uviedlo, že vydať takýto príkaz by bolo absurdné. Informácie vo videu sú teda podľa všetkého nepravdivé.
Online video obsah je obzvlášť dobrým nástrojom na šírenie lží, keďže videá zväčša pôsobia autenticky a diváci im dôverujú. „Ďalšia vec, ktorá prispieva k autentickosti (videa) je to, že za takýmito zábermi stoja obyčajní ľudia, ktorých cieľom je zosilniť pocit hodnovernosti. Najväčší vplyv má na obyvateľstvo, ktoré nad určitou otázkou váha,“ hovorí sociológ z Univerzity v Belehrade Dalibor Petrović.
Dezinformácie a mýty o EÚ
Viaceré kampane proti pochodu EuroPride boli založené na naratíve, podľa ktorého dekadentný Západ a Európa vnucujú Srbsku deformované hodnoty.
Srbské krajne pravicové politické strany aj srbská pravoslávna cirkev pochod odsúdili. Následne tiež vyzvali na jeho zákaz a zorganizovali protesty, ktorých súčasťou bola oslava ruského prezidenta Vladimira Putina ako údajného „ochrancu tradičných hodnôt“.
„Všetci sa postavíme proti. Ja budem prvý. Preklínam každého, kto toto káže. Keby som ju mal, použil by som zbraň,“ povedal banátsky biskup Nikanor na verejnej kázni 12. augusta tohto roka. Pravoslávna cirkev sa od týchto výrokov nedištancovala.
Aj keď sú nenávistné prejavy podľa srbského zákona trestným činom, orgány činné v trestnom konaní a súdne inštitúcie len zriedkavo podniknú kroky na sankcionovanie páchateľov.
Dopady nenávistných prejavov
Korelácia medzi nenávistnými prejavmi a zraniteľnosti voči depresii by sa mala dostať do pozornosti širokej verejnosti. Jedným z dôvodov je, že miera samovrážd v LGBTI+ komunite je oveľa vyššia v porovnaní so zvyškom populácie.
Potvrdzuje to aj výskum Michala Bilewicza a Wiktora Sorala z Varšavsej univerzity. Ten totiž odhalil, že čím viac účastníci deklarovali vystavenie sa nenávistným prejavom, tým závažnejšie depresívne symptómy uvádzali a tým častejšie uvažovali o samovražde.
Nenávistné prejavy vo verejnom priestore a na sociálnych sieťach urážajú, útočia na dôstojnosť, vytvárajú emocionálne utrpenie, ovplyvňujú osobný rozvoj obetí a nerešpektovaním kultúrnej diverzity podkopávajú demokraciu.
Americký psychológ Gordon W. Allport vo svojom diele „The Nature of Prejudice“ dokonca uvádza, že verbálne vyjadrenie predsudkov môže byť prvým krokom vedúcim k vyhýbaniu sa, diskriminácii, fyzickému útoku či dokonca vyhladzovaniu spoločenských skupín, na ktoré sú útoky smerované.
Vystavenie nenávistným prejavom môže mať na cieľové skupiny krátkodobé dôsledky ako sú zmeny nálad, hnev, osamelosť a strach, zatiaľ čo dlhodobé dôsledky môžu narušiť spoločenskú dôveru, viesť k radikalizácii a k uchyľovaniu sa k extrémistickým ideológiám.
Podľa docentky verejného práva na Univerzite v Kapskom Meste Melanie Judgovej nenávistné prejavy a nenávistné činy idú ruka v ruke. To potvrdzuje aj empirický výskum profesora politológie na Pensylvánskej štátnej univerzite Jamesa Piazza. Podľa neho štáty so zvýšenou mierou nenávistných prejavov politikov s väčšou pravdepodobnosťou zaznamenávajú nárast následných domácich teroristických útokov v dôsledku zvýšenej polarizácie spoločnosti.
Nenávistné prejavy v slovenskom prostredí
Nenávistné prejavy nielen proti LGBTI+ komunite vo verejnom priestore majú vážne dôsledky a mali by sa považovať za rozsiahly spoločenský problém, ktorý zhoršuje kvalitu života, zvyšuje agresivitu a ovplyvňuje duševné zdravie a pohodu menšín.
Takéto prejavy sú však bežné aj v slovenskom politickom diskurze a ich prítomnosť na sociálnych médiách sa zvýšila. Dôsledky nenávistných prejavov a dezinformácií vo verejnom priestore sú ešte závažnejšie po teroristickom útoku na Zámockej ulici z 12. októbra, pri ktorom boli zabití dvaja nevinní ľudia.
Podľa Úradu špeciálnej prokuratúry je jednou z foriem účasti na terorizme aj verejné schvaľovanie teroristického útoku. Za to hrozí trest odňatia slobody na tri až desať rokov.
Podľa bývalej premiérky a profesorky sociológie Ivety Radičovej je vražda dvoch mladých ľudí pred barom v Bratislave, v ktorom sa stretávala LGBTI+ komunita, aj dôsledkom stavu slovenskej politickej kultúry.
Rovnaký názor zastáva sociológ Michal Vašečka. Podľa neho je nenávistná atmosféra v spoločnosti vyvolávaná niektorými slovenskými politikmi a tiež časťou duchovenstva. Podstatnú rolu v tomto prípade však taktiež zohrali dezinformácie a nenávisť šírená na internete v spojení s konšpiračnými teóriami a extrémistickou ideológiou.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
