Vojna už dávno neprebieha len v online priestore – horí v našich továrňach a vybuchuje v našich muničných skladoch. Ako má spoločnosť prežiť obdobie neistoty, keď naše vlastné vlády konajú proti nášmu záujmu?
Česká vláda si bleskovo osvojuje slovensko-maďarský model vládnutia. V novej epizóde videopodcastu Infosec Report na to upozorňuje Andrea Michalcová – slovenská bezpečnostná analytička žijúca v Prahe a riaditeľka Centra pre informovanú spoločnosť. Spoločne s Victorom Breinerom hľadajú odpoveď na kľúčovú otázku súčasnosti: ako ubrániť demokraciu a budovať odolnosť spoločnosti, keď zlyháva samotný štát? Inšpiráciou by mal byť fínsky model celospoločenskej obrany.
Michalcová tvrdí, že vo vláde nastupuje zbrklosť pri rozhodovaní a útoky na médiá i občiansku spoločnosť. Ďalej analyzuje, ako sa mení politická trajektória krajiny, ktorá dnes čelí vnútornej polarizácii a spochybňovaniu základných bezpečnostných priorít.
Ústrednou témou rozhovoru je snaha o zavedenie tzv. ruského zákona o zahraničných agentoch, pri ktorom analytička zdôrazňuje, že priamo šikanuje občiansky sektor a firmy. Venujú sa aj nedávnemu útoku na zbrojovku v Pardubiciach. Šokovali ju vyjadrenia politických lídrov, ktorí súkromným firmám odkázali, aby sa o svoju bezpečnosť starali samy.
Vo videopodcaste sa dozviete:
- v čom sa česká koalícia inšpiruje slovensko-maďarským modelom útokov na médiá a občiansku spoločnosť;
- či je zákon o zahraničných agentoch len úradníckou šikanou, alebo ide o snahu umlčať vládnych kritikov;
- či bol požiar v pardubickej zbrojovke súčasťou kampane ruských sabotáží v Európe;
- ako ruské tajné služby cez Telegram verbujú študentov na sabotážne akcie;
- aký príklad si môže brať česká vláda z Fínska;
- prečo sa českí podnikatelia spájajú, aby nahradili chýbajúce kapacity štátu.
Andrea, posledné mesiace sledujeme zásadné zmeny v českej politike. Od októbrových volieb vznikla koalícia ANO, SPD a motoristov. Pre slovenského diváka alebo diváčku, ktorí poznajú hlavne Andreja Babiša, čo je na tejto vláde iné oproti tomu, na čo sme si v Českej republike zvykli, čo sme tam doteraz videli?
Ja ďakujem v prvom rade za pozvanie a za to, že ťa tieto otázky zaujímajú, pretože si myslím, že pre slovenských divákov je to veľmi hodnotná skúsenosť, keďže máme v Česku slovenského premiéra. To, čo sa výrazne zmenilo, je nástup chaosu, zbrklosti v rozhodnutiach vlády, nejednotnosť tej danej vlády, kedy jeden minister niečo povie a druhý to vyvráti. Trošku mi to pripomína Slovensko a zároveň tam vidíme isté podobnosti so slovenským scenárom v tom, ako táto vláda útočí od prvého dňa de facto na médiá, na občiansku spoločnosť, ako sa minimálne ústne snažili veľmi obmedziť pomoc Ukrajine a niektorí členovia vlády aj spochybňujú, kto je v tomto konflikte agresor. Je to výrazná zmena oproti minulej vláde a bohužiaľ Česko sa priblížilo slovensko-maďarskému prostrediu veľmi rýchlo. Boli to vlastne dve rozdielne kauzy.
Jasné. Jedna z vecí, ktorá naozaj zaujala celú Európu, bolo hlasovanie o Babišovej imunite. Parlament odmietol vydať premiéra na trestné stíhanie v kauze Čapí hnízdo, o ktorej sme možno počuli už aj na Slovensku a zároveň ochránil aj šéfa parlamentu Okamuru. Čo to v praxi znamená pre právny štát v Českej republike? A teda môžeš veľmi rýchlo povedať, o čom bolo Čapie hniezdo a prečo musel parlament Okamuru chrániť?
Kauza Čapieho hniezda sa týkala de facto dotačného podvodu premiéra Babiša a kauza Tomia Okamuru sa dotýkala predvolebných rasistických útokov na občanov. Takže trošku rozdielne kauzy. Ja by som si dovolila zhodnotiť, že pre právny štát v Česku to nemá zatiaľ nejaké veľké dôsledky z toho dôvodu, že poslanci bohužiaľ môžu ľubovoľne rozhodnúť, ako chcú o vydaní alebo nevydaní. V tomto prípade bolo od začiatku jasné, že sa koaliční partneri navzájom podržia. Bol to určite aj jeden z dôvodov, prečo Andrej Babiš vzal do koalície Tomia Okamuru a jeho SPD, aby sa dokázali takto navzájom podržať. Zaujímavé bolo, že kopa expertov a analytikov aj tu v Česku tvrdila, že po hlasovaní o vydaní alebo nevydaní sa pozícia Babiša a ANO zmení, že nebude už tak nahrávať koaličným partnerom, ktorí predsa len sú radikálnejší, viac polarizujú spoločnosť, často kopírujú ruské naratívy, čo sa týka hlavne SPD, ale toto sa nepotvrdilo. Aj po hlasovaní o nevydaní týchto dvoch poslancov vidíme pokračovanie v tej trajektórii od prvého dňa vlády.
Jasné. Tak tá trajektória je pomerne jasná, aj keď možno ten prienik do tých sfér, kde by to páni chceli mať, sa nepodarilo nejako dokončiť. Ale vláda pripravuje zákon, ktorý médiá nazývajú českým zákonom o zahraničných agentoch, takzvaný Lex Vachatová. Dá sa povedať, že ide o niečo podobné, čo poznáme z Ruska, z Maďarska, alebo čoho sme mali možnosť byť svedkom aj na Slovensku, kedy sa vláda Roberta Fica snažila zákonom potlačiť aktivity občianskej spoločnosti alebo ju priamo šikanovať a penalizovať. Koho sa tento zákon má týkať v praxi? Koho by zasiahol a aký je stav?
Chystaný zákon, ktorý tu voláme podobne ako ste ho volali vy na Slovensku, ruský zákon, pretože tam vidíme veľké podobnosti, je de facto preložený z podobného zákona, ktorý sa prijal v Gruzínsku, v Rusku a v Maďarsku. Je to veľmi podobné aj štýlom, akým je to napísané. Má to byť zákon o registrácii subjektov so zahraničnými väzbami.
Tak sa to volá. Áno, ale čo to má robiť?
Volá sa to tak, áno, ale de facto je to zákon, ktorý administratívne šikanuje organizácie občianskej spoločnosti, firmy, jednotlivcov, univerzity a široké spektrum spoločnosti, ktoré majú pod rúškom vysokých sankcií evidovať finančné toky a vzťahy.
Veľmi podobná iniciatíva, akú sme mali na Slovensku. A teda kto z Babišovej vlády je za tým? Je to priamo premiérska strana?
Je to kombinácia. Autorstvo sa prisudzuje, ako si spomínal, pani Vachatovej. Je to poradkyňa, ktorá do decembra minulého roku pôsobila v mimovládnej organizácii Spoločnosť pre obranu slobody prejavu. Ako už z názvu tejto organizácie napovedá, je to organizácia, ktorá dlhodobo šíri rôzne konšpirácie a proruské naratívy v českej spoločnosti, útočí na organizácie občianskej spoločnosti, na mainstreamové médiá a na opozičných politikov. Sú to dosť obdobné veci, čo sa dejú na Slovensku, ale v uniknutom dokumente boli napríklad komentáre aj poslanca ANO. Je to asi kombinácia dohôd. Tento zákon bol po tlaku súkromného sektoru, občianskeho sektoru a univerzít, ktoré sa ostro vyjadrovali proti tomu, že to má charakteristiky protiústavnosti a má sa tam nakladať s citlivými dátami a podobne…
OK. To máme aj tu. Ale to je cez kopirák úplne presne to, čo sa dialo na Slovensku. Mám taký pocit, že teraz, keď v úvodzovkách povstala česká občianska spoločnosť, tak ak sa nemýlim, ten zákon je momentálne zo stola, ako si povedala, univerzity, bol veľký protest na Letnej.
Reakcie jednotlivých poslancov alebo aj premiéra Babiša boli také, že my chceme americký zákon FARA, kde chcú transparentnosť. Zatiaľ je to zabrzdené. Neprisudzovala by som to konkrétnemu aktérovi, povedzme toto nejaké malé víťazstvo, a ja osobne by som to nebrala ani ako víťazstvo. Nemyslím si, že je vyhrané. Áno, je pauza, aby sa to iba v mediálnom priestore ďalej nešírilo, pretože sami vládni poslanci mali problém argumentovať a myslím si, že im to bolo už nepríjemné. Tak sa naoko ukázalo, že stíšime tú debatu. Myslím si ale, že sa ten zákon pokúsia presadiť. Hovorí sa o nejakej možno aj minimalistickej verzii, kde by mal vzniknúť register, v ktorom sa organizácie občianskej spoločnosti a ďalšie subjekty budú musieť registrovať.
Taká pauza, prestávka. Jasné. Nechcel by som ísť už príliš do detailov v tejto veci. V podstate sa dívame na podobnú iniciatívu, akú mala slovenská vláda na zníženie pôsobenia a vplyvu občianskej spoločnosti, akadémie, a tiež Česká televízia je na muške, zníženie rozpočtu, nutné prepúšťanie a podobné aktivity zo strany vlády čakajú celú českú spoločnosť. Ale poďme sa pozrieť, ako sa vám darí v zahraničnej politike, čo je veľmi dôležitá vec. Po roku 2022 bolo Česko napríklad lídrom v podpore Ukrajiny. Známa je muničná iniciatíva, dodávky zbraní, a dnes vidíme úplnú zmenu kurzu. Babiš zastavil financovanie muničnej iniciatívy, zablokoval prevod bojových lietadiel L-159 na Ukrajinu. Okamura, predseda snemovne, stiahol z parlamentu ukrajinskú vlajku, akonáhle nastúpil do úradu. Ako sa na toto celé dá pozerať? Ako si to máme vyložiť my na Slovensku? Dívame sa na podobný scenár aj v zahraničnej politike. Kam sa uberá Česko? Budeme sedieť spolu na trestnej lavici s Maďarskom a s vami čoskoro?
Môže sa to stať. Nevylučujem to. Ja by som chcela len upresniť, čo sa týka tej podpory Ukrajiny. Ono to tak veľmi vyzerá, že Česko je dlhodobo lídrom. Minulá vláda bola lídrom pomoci, ale keď sa pozrieš na čísla, tak to vôbec tak nie je. Česko dáva vlastne pomerne málo. Do muničnej iniciatívy finančne neprispievalo takmer nič. Je pravda, že ju iniciovalo a za to patrí veľká zásluha minulej vláde, že sa podarilo zmobilizovať spojencov a partnerov, ale česká vláda naozaj dávala menej. Paradoxné je, že už za ten posledný rok minulej vlády dávalo Česko menej ako Slovensko v celkových číslach.
Slovensko predávalo predovšetkým, zrejme.
Áno, je to tak. A keď nakumulujeme výnosy zbrojárov a súkromných spoločností v kombinácii s humanitárnou pomocou, tak Slovensko dávalo viacej ako Česko. Takže toto je dosť zásadná informácia. Keď sa pozrieš na čísla, odporúčam inštitút, ktorý monitoruje práve tú podporu Ukrajine. Má tam presné čísla, kde dokonca Česko je momentálne na nejakom 28. mieste v tej podpore a Slovensko je na 21. Len aby sme si to vedeli porovnať, čo sa týka výdavkov v rámci celkovej pomoci. Ja by som ešte chcela povedať, že tá pomoc bola teda veľmi vokálna. To, čo Andrej Babiš a jeho koaliční partneri vyslovene hodnotili, že tú pomoc utlmia, že muničnú iniciatívu zrušia, no ona stále beží. Tam pomohli práve aj zahraniční spojenci, ktorí presvedčili premiéra Andreja Babiša, aby ju nerušil, že to má viac benefitov. Takže tak sa aj deje a muničná iniciatíva naďalej beží. Česko zase výrazne neprispieva.
Jasné, jasné. Dívame sa, my sme si to už v našom podcaste hovorili a hovoríme si to takmer každú epizódu, na pomalý vznik Európy prvej rýchlosti, ktorá stojí a padá na tom, ako dokáže zaručiť vlastnú obranu a bezpečnosť v najbližšej dekáde. V období tej transformácie toho, ako sa nám mení svet pred očami, hlavnou politickou oblasťou, do ktorej by sme mali investovať peniaze, je práve obrana. Práve kvôli tomu, aby sme dokázali diskutovať a sedieť pri stole s krajinami, ktoré budú utvárať tú Európu prvej rýchlosti. Bavíme sa o známej téme navyšovania obranného rozpočtu na niečo nad dve, tri a viacej percent HDP. Česko teda povedalo, že obranný rozpočet ostáva na úrovni 1,73 % HDP, k čomu sa dokonca Česko zaviazalo v rámci NATO. Prezident Petr Pavel to kritizuje, ale minister zahraničných vecí Macinka z motoristov povedal, že jeho ministerstvo to bude jednoducho ignorovať a prezidentove pokyny nie sú smerodajné. Ako interpretuješ túto pozíciu práve ministra zo strany motoristi a aké sú vôbec pozície tej koaličnej strany k zahraničnej politike, k Rusku, k Ukrajine? Len poviem, prečo sa to pýtam. My na Slovensku máme Smer, ktorý je úplne jasne rámcovaný ako prokremeľská strana. Tento týždeň nám praskol škandál s prezidentom Pellegrinim, ktorý predtým, ako mal prehrať voľby v roku 2020, ešte ako premiér cestoval do Moskvy, aby si zrejme vybavoval v Kremli nejaké výhody a aby mu Rusi pomohli v kampani. Teda to je veľká vec. O tom budeme hovoriť nabudúci týždeň. My ten prienik ruského sveta do našej vrcholovej politiky vnímame dlhodobo a v každom období vypláva na povrch nejaký takýto škandál, ktorý nám ukáže, že je to presne tak, ako sme hovorili. V tomto prípade prezident republiky a vrchný veliteľ ozbrojených síl je zrejme jedným z ruských asetov spravodajských služieb. O tom si povieme nabudúci týždeň. Ale čo teda pán Macinka z motoristov, ako sa oni dívajú na Rusko, na Ukrajinu, na pomoc Európy zasiahnutej Ukrajine?
U motoristov je veľký paradox, že predstavitelia motoristov by veľmi radi možno tú krajinu posúvali viac na východ, ale ich voliči to tak úplne nevidia. Väčšina voličov motoristov nie je zásadne proruská. V tom je výrazný rozdiel medzi českou a slovenskou spoločnosťou. V Česku sa dlhodobo držíme na úrovniach niečo medzi dvomi a tromi percentami spoločnosti, ktorá je silne proruská, a na Slovensku je to číslo samozrejme výrazne vyššie. Ale takisto vidíme také tie rôzne kontroverzie, ktoré minister Macinka robí. Ide do Kyjeva, vyjadruje podporu Ukrajine.
Má napríklad veľmi proukrajinský speech v OSN.
Áno, presne tak. Ale potom zároveň vidíme, ako uctieva Viktora Orbána a ako sa snaží ísť trošku do tej prehlbovať tú polarizáciu a využiť trend tých naštvaných hráčov a ísť aj do priazne prezidentovi Trumpovi a raziť trošku túto politiku. Rozhodne je tam určite aj nejaké ego pána ministra Macinku, ktorý chce byť kamarát s týmito veľkými chlapcami, keď to poviem tak žoviálne, z Ameriky, z Maďarska, a zatiaľ nie je úplne až taký super jednoznačný voči Vladimírovi Putinovi.
Chlapcami, chlapcami. Uvidíme, ako sa to vyvinie. Pamätám si jeho účasť na paneli na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii, kedy ho poľský Sikorski, vrcholový politik a veľmi známa osobnosť, vyškolil zo základov európskej politiky a fungovania európskych inštitúcií. A to je minister zahraničných vecí, ktorý by takéto veci mal vedieť ráno o tretej, keď ho niekto vykope z postele. Ale presuňme sa z českej politiky k udalosti, ktorá Českom otriasla úplne konkrétne a fyzicky v noci z 19. na 20. marca, keď niekto podpálil priemyselný areál v Pardubiciach. Požiar zasiahol areál firmy LPP Holding, v ktorom sídli Archer, ukrajinský výrobca termovíznych zameriavačov, ktoré používa ukrajinská armáda na protiútoky proti ruským tankom. Proste textbook cieľ prípadného hybridného pôsobenia, ktoré už vieme, že nie je len v informačnom priestore, ale môže prebiehať vo fyzickom svete a mať charakter takýchto útokov. Môžeš nám priblížiť, čo sa vlastne stalo a prečo je to otázka, ktorú by sme mali riešiť? Ja už som ti to vysvetlil.
Tak ty si to celkom stručne popísal. Ty si mi vysvetlil, čo sa presne stalo. Ja by som chcela zdôrazniť, že ten incident sa stále vyšetruje a polícia pracuje so štyrmi vyšetrovacími variantami. Samozrejme, je to závažné, je to brané ako akt terorizmu, zasiahol nejakú výrobu pre Ukrajinu. Motívy útočníkov môžu byť rôzne. Stále nie je vylúčené, či ide o sabotáž s väzbou na Rusko, alebo iba nejaký radikalizovaný aktivizmus, alebo iba o individuálny čin z konkurenčného boja, alebo takzvaná false flag operácia, čo znamená krytie inou skupinou. Môže to byť čokoľvek. Dôležité je, ako sa k tomu vyjadril premiér a ministri, ktorí jednak útok odsúdili, ale zároveň vyslali jasný signál firmám súkromného sektoru, že sa majú starať o svoje objekty sami a že im v tom moc pomáhať nebudú, čo za mňa nie je úplne šťastné. Nestavia to dobré základy pre nejakú partnerskú spoluprácu súkromného a verejného sektoru, ktorá je nutná na to, aby spoločnosť bola stabilná a dokázala sa brániť. Takže veľmi nešťastné vyjadrenie.
Sami. No jasné. Podľa mňa je to v zásade úplne škandalózne vyjadrenie v kontexte toho, že takéto zariadenia a výroba sú na zozname prvých cieľov úplne par excellence sabotážnych aktivít Ruska v Česku alebo hocikde v Európe, a že sa štát o nich nechce postarať, považujem naozaj za veľmi problematické. To, čo vieme, je, že zodpovednosť za útok prevzala skupina, ktorá si hovorí Earthquake Faction a tvrdí, že konala proti izraelskému zbrojárskemu priemyslu. Nuž, ale bezpečnostné služby a analytici hovoria o niečom úplne inom a to je o možnosti ruskej operácie pod falošnou vlajkou. Čiže keď chceme niekoho iného obviniť z toho, čo sme urobili my. Prečo by to ten Rus vlastne robil?
Cieľom je rozhodne vytváranie chaosu, väčšej polarizácie, nedôvery v autority, nedôvery v pravdu a v akékoľvek fakty, pretože presne o toto ide Rusku a ďalším zahraničným aktérom, aby sme si medzi sebou neverili, aby sme neverili autoritám, politikom a inštitúciám.
Sabotážnych akcií existuje na internete taká pekná mapa, kde si posledné dva roky vieš pozrieť, že to je vybodkované rovnomerne po celom európskom kontinente. Toto sa deje práve v takomto kontexte a preto je dôležité venovať tomu pozornosť. Ale prepáč, ja si odpovedám za teba.
Nechcem povedať, že to bola ruská sabotážna akcia, pretože to naozaj nie je potvrdené a myslím si, že je dôležité práve v tomto veriť inštitúciám a vo vyšetrovací proces a počkať si, kým preveria všetky vyšetrovacie verzie, a následne sa môžeme baviť o dôsledkoch.
Inštitúciám. Jasné. Spýtam sa takú provokatívnu otázku. Keď reakcia štátu je taká, že starajte sa o seba sami, drahé firmy, tak mi to príde ako taká tichá spolupráca s predpokladaným záujmom Ruska, ak pripustíme, že by to mohla byť sabotážna akcia Ruska. Veríš českým OČTK?
Verím. Je to tak. Rusko využíva množstvo proxy aktérov, ktorí nepriamo vykonávajú ten chaos v daných krajinách. Často cielia nielen na ľudí s kriminálnou minulosťou, ale povedzme aj na ideologicky motivované skupiny, ktoré môžu byť ľahšie ovplyvniteľné a zneužívajú rôzne existujúce témy. Téma Palestíny, Gazy a Izraela rezonuje mediálnym svetom, takže sa to skoro až žiada použiť.
Super. To trošku závidíme tu na Slovensku. Zadržaní v tejto kauze sú traja ľudia. Česko-americký študent, česká aktivistka a americká občianka, ktorá bola zadržaná na Slovensku. Ide o mladých ľudí z propalestínskeho a intersekcionálneho aktivistického prostredia. Ako zapadá tento profil do toho, čo vieme o tej novej taktike ruských tajných služieb? Alebo sa stále hýbeme okolo otázok, že čím viacej informácií vypláva na povrch, tým väčší chaos máme v tom určiť, čo sa vlastne deje?
Ja to fakt nechcem teraz konšpirovať, čo za tým presne bolo, ale je to jedna z taktík Ruska, kedy sa adaptuje oveľa rýchlejšie na to, čo sa deje, ako my západné demokracie, a využíva to vo svoj prospech a kupuje si či už študentov alebo rôzne cieľové skupiny.
Áno, to je presne to, čo hovoríš, a niekedy sa stáva aj to, že tí ľudia, ktorých využívajú na takéto aktivity, o tom vlastne vôbec nemusia vedieť. Mali sme tu v našom podcaste jedného poľského analytika, ktorý hovoril o tom, ako to funguje. Jednoducho mladý človek je naverbovaný na Telegrame s tým, že má odniesť balíček z bodu A do bodu B. Ten balíček je vlastne bomba. Za doručenie má dostať nejaké peniaze. Samozrejme, jeho handler na Telegrame hovorí, že ide o nejaké bežné doručenie a môže si zarobiť 100, 200 eur. Ale je to súčasť spravodajskej operácie, ktorá je vo svojej podstate sabotážou. Pre Slovensko je útok vo Vrběticiach a zrejme ešte stále neoverený útok v Pardubiciach aj v istom zmysle varovanie. Mali sme tu minulý rok sériu bombových vyhrážok voči školám a deťom. Ak ruská rozviedka dokáže zverbovať študentov na západných univerzitách a iných ľudí na sabotáž obranného priemyslu, ako sa dívame na to práve u vás? Čo to hovorí o bezpečnosti celej Európy? Čo to hovorí o bezpečnosti Českej republiky? Ako by na to malo Česko reagovať? Ako by na to mala reagovať česká vláda, ktorá paradoxne znižuje svoje obranné výdavky. Čo by si im poradila?
Každý sa dá ovplyvňovať cez rôzne veci. Je to tak. Hovorí to o Európe. Veľmi veľa vecí ide robiť. Prioritou číslo jedna by malo byť samozrejme zvyšovanie výdavkov na obranu, a nielen na obranu, ale aj do obrany proti hybridným hrozbám, posilniť kapacity štátu, ale táto vláda robí opak. Oslabuje ich, ruší útvary, ktoré sa venujú hybridným hrozbám, strategickej komunikácii a podobne. Takže bohužiaľ, je to tak.
Tak ako na Slovensku, de facto tie zmizli úplne zo štátnej správy.
Tu ešte nezmizli všetky. Dúfam, že nezmiznú. Robí sa prvé kolo systemizácie. Teraz práve zrušili na ministerstve vnútra asi najakčnejšie oddelenie, krízový informačný tím, ktorý mal na starosti krízovú aj dlhodobú strategickú komunikáciu. Mali výborné výsledky, či už pri posledných povodniach v Česku, pri streľbe na filozofickej fakulte, alebo pri rôznych ďalších incidentoch, ktoré sa tu dejú.
Áno, to som si všimol na LinkedIne. Úradníci vysvetľovali, čo sa stalo a prečo to nemá vôbec žiadny zmysel, a to v politických, krízových situáciách, ktoré proste nemajú ako nahrať body nejakému hnutiu alebo politickej strane.
Je to tak. Oni iniciovali vznik príručky 72 hodín, ktorá sa venuje príprave na krízy. Vďaka nim bola doručená do 5 miliónov domácností v Česku a bola to najmasívnejšia kampaň v Českej republike. Ohlasy boli veľmi pozitívne. Až 80 % ľudí sa zoznámilo s tou príručkou a viac ako polovica považovala tie informácie za užitočné.
Super. Jasné. Veľmi sú užitočné.
Česko malo našliapnuté byť modernou demokraciou západného typu, ktorá sa venuje komunikácii s občanmi. Ale dovolila by som si teraz kritizovať aj tú minulú vládu, ktorá toto úplne podcenila. Podcenila systematické uchopenie agendy hybridných hrozieb aj strategickej komunikácie. Nebol tu žiadny národný ukotvený systém. Neboli vyjasnené kompetencie, koordinácia bezpečnostnej politiky takmer neprebieha. Domácu úlohu neurobila minulá vláda a táto vláda si de facto podrezáva vetvu pod sebou.
No ten povestný konár.
Je smutné sa na to pozerať vzhľadom na to, čo sa deje. Dovolím si tvrdiť, že celá Európa tú bezpečnosť veľmi podceňuje a sme veľmi pozadu v našej pripravenosti. Lídrami tejto agendy sú severské a baltské krajiny, ktoré sú dva, tri kroky popredu. Ono to nie je rocket science, stačí niektoré tie modely prevziať a poupraviť na naše prostredie. Chcela by som tu hrozne vyzdvihnúť Fínsko, a keď sa pýtaš, čo by som poradila českej vláde aj na základe tohto požiaru v Pardubiciach, je naopak, aby neútočila na firmy, ale aby s nimi spolupracovala. Pretože to, čo robia Fíni dlhodobo, a čo je podľa mňa veľmi zásadné, aby sa posilnil pohľad na bezpečnosť, je práve spolupráca súkromného a verejného sektoru, napríklad aj v informačnom zdieľaní o incidentoch a spoločných cvičeniach. Fínsko toto robí desiatky rokov. Cvičia medzisektorovo a má to jasné výsledky. Je tam vysoká dôvera občanov v inštitúcie.
Má snáď asi najvyššiu. Fínsko je dlhodobo najšťastnejšou krajinou podľa meraní. Je to dobrý diplomatický export. O tomto budeme hovoriť v tretej časti nášho rozhovoru, ale my sme to tiež mali na papieri, to, čo opisuješ. V 21. storočí v dobe, kedy sú informačné technológie všadeprítomné, obrana už neleží na pleciach len ozbrojených zložiek, ako to bolo pred 20, 30 rokmi. Nemajú to v rukách len policajti a vojaci. V obrane musia byť zapojení všetci, voláme to celospoločenský prístup k obrane. Musia sa zmeniť naše strategické dokumenty a hlavne to zmýšľanie a politické odhodlanie implementovať to, čo implementovali Fíni. Na Slovensku o týchto veciach veľa hovoríme, ale akonáhle prídu politici k moci, toto sú úplne posledné veci, ktoré ich zaujímajú a stále sa bavíme len o tradičnej obrane. Prispôsobovanie nášho zmýšľania proti menej tradičným hrozbám kriticky zaostáva. Doteraz sme sa rozprávali o tom, čo vaša vláda robí a čo sa deje na bezpečnostnej scéne. Ale v Čechách sa deje aj niečo, čo by mohlo byť pre slovenského poslucháča inšpiratívne. Hlavne to, čo robíš ty, a to je spôsob, akým sa občianska spoločnosť v Čechách organizuje a buduje odolnosť. Ste v centre diania. Vedieš Centrum pre informovanú spoločnosť a vaša organizácia nerobí len výskum alebo analýzy, ale aktívne budujete infraštruktúru demokratickej odolnosti. To, čo vo Fínsku robí štát, to u vás prevzala občianska spoločnosť, ako to už v strednej Európe chodí, že tretí sektor robí oveľa viacej, ako by mal. Čo to v praxi znamená? Čo robíte a prečo ste sa rozhodli ísť práve touto cestou?
Primárne sme sa zamerali na tie tri cieľové skupiny v infraštruktúre, ako popisuješ ty. Keďže riešime bezpečnostnú politiku, je to pre nás bezpečnostná komunita. Dlhodobo pracujeme s mladými ľuďmi, ktorých motivujeme k práci pre Česko. Je to možné vďaka partnerstvu so štátom a inštitúciami, máme vybudované vzťahy založené na dôvere. O dôvere budem hovoriť v každom segmente, pretože to je alfa a omega celospoločenského prístupu. Snažíme sa prepájať mladých ľudí, ktorí vstupujú do bezpečnostnej komunity, s tými seniórnejšími a hľadať spoločné riešenia pre bezpečnosť Česka. Druhou cieľovou skupinou, bez ktorej to nejde, sú politické strany. Veľa občianskych organizácií sa bojí pracovať s politickými stranami. My pracujeme s asistentmi poslancov už dlhodobo a od minulých volieb pracujeme aj s poslancami, kde sa snažíme o nadstranícku spoluprácu a bavíme sa o strategických prioritách pre Česko. Ku všetkým aktivitám pristupujeme synergicky a všetko robíme v spolupráci s partnermi zo súkromného a občianskeho sektoru. Nie sme na to sami, pretože by sme to nezvládli, keďže je nás iba osem.
Wau.
Keď hovorím o súkromnom sektore, ten je takisto veľmi dôležitý. Česko je pomerne unikátne v našom regióne v tom, že je tu strašne veľa českých podnikateľov, ktorým záleží na budúcnosti krajiny a Európy. Vynakladajú pomerne veľké prostriedky do filantropie, ale nerobia iba to. Zapoja sa do debaty, neboja sa hovoriť o bezpečnostných témach. Máme partnerstvo so Zväzom priemyslu a dopravy, ktorý reprezentuje 1,5 milióna spoločností. Organizujeme pre nich brífingy, cvičenia, simulácie, vysvetľujeme im tému bezpečnosti. Pochopili sme, že toto je tá cesta. Potvrdzujú nám to partneri zo severských a baltských krajín, kde sa bez partnerskej spolupráce verejného a súkromného sektoru dôvera v spoločnosti vybudovať nedá.
Áno. My sme stále išli tým vektorom, že štát a občianska spoločnosť si išli svoje, a firmy si hľadeli svojho, they were watching their own business. Je to taká priliehavá metafora. Hovor, prepáč, dokonči.
V Česku je skvelé to, že iniciatívy prichádzajú od podnikateľov. Pred dvomi rokmi tu vznikla Aliancia pre moderný štát, ktorá si vytýčila piliere týkajúce sa bezpečnosti, demokracie a verejných financií. Podporujú projekty občianskej spoločnosti, ale nezostáva to iba pri podpore. Dostávame silný mentoring od zakladateľov, čo sa týka biznis modelu a zvyšovania dopadu. Podnikateľ sa na to pozerá prizmou čísel veľmi biznisovo. Občianska spoločnosť sa na to pozerá skôr srdiečkom. Keď sa tieto dva svety spoja, pochopia, o čo ide a stanovia si priority, má to veľký potenciál meniť veci k lepšiemu. A keď sa tam pridá aj tretí sektor, politika alebo štát, tak to je tá cesta. Bez tohto trojuholníka nemáme šancu.
Tak to je super. Áno, to poznám. Tretí sektor sa volá tretí, lebo je to tá tretia časť trojuholníka. Vláda, štát, biznis a občianska spoločnosť. Jeden z projektov, ktoré máte, je projekt Pripravme sa a ide o krízové simulácie práve pre firmy. Čo sa stane v prvých 48 hodinách po výpadku elektriny alebo po kybernetickom útoku. Ty si to už trochu naznačila, ale prosím ťa, prečo by sa vôbec firmy mali zaujímať o národnú bezpečnosť? Nemôžu si hľadieť svojho? Prečo hovoríte, že firemná odolnosť je súčasťou obrany štátu? Predsa firmy si robia vlastné, nie? Čo to má s obranou štátu? Optimalizujú dane, ten vzťah so štátom nemusí byť úplne ideálny. Prepáč, len tak zo žartu.
Robia, ale ak tu nebude bezpečnosť, tak tu nebude možno ani demokracia. Tieto dve úrovne by som dala do jedného riadku. Úzko so sebou súvisia. S tým, čo sa deje vo svete, si človek povie, že si to firmy začínajú uvedomovať, ale nie. Väčšina z nich si myslí, že bezpečnosť by nemali riešiť. Preto sme vymysleli model, ako im ukázať, že by mali. A to sú simulácie a cvičenia. Vytvárame platformu, kde sa stretáva štát s biznisom. Simulujeme rôzne scenáre, ukazujeme, čo sa deje v kybernetickom priestore, sabotáže, hybridné hrozby. Vo forme hry dáš človeku rolu ministra alebo župana a po absolvovaní simulácií nám väčšinou hovoria, že vau, to som si nemyslel, že by som mal riešiť, ale začnem nad tým premýšľať inak. Samozrejme, firmy majú svoj biznisový záujem, ale my im hovoríme, že ak chcú naďalej bezpečne podnikať a prosperovať, bezpečnosť musia riešiť. Ak nie, dobehne ich to, pretože situácia sa zhoršuje. Spravodajské služby hovoria o možnom väčšom konflikte a potenciálnom ruskom útoku na NATO vo výhľade dvoch až piatich, šiestich rokov.
Dvoch, troch. Áno. Sú to odhady. To by bolo na úplne samostatný podcast. Minimálne s tým, že im tečú obrovské peniaze s tým, že sa zrušili sankcie na ruskú ropu a Rusi ju prepravujú, ako sa Hormuzský prieliv zatvoril, peniaze im tečú doslova prúdmi. Nechcem špekulovať, ale je to dielik do skladačky k predpovediam, že Rusko má ambíciu zaútočiť na niektorú z krajín v Baltiku. Pár dní dozadu dopadol ruský dron na estónsku jadrovú elektráreň, údajne to nemal byť zámer. Máte aj podcasty, Rušičky. Neviem, či bežia, ale prečo ste sa rozhodli ísť do formátu podcastov? Je to preto, že tradičné akademické výstupy k ľuďom nedorazia? Je lepšie takto s nimi komunikovať? My máme podcast presne z rovnakého dôvodu.
Áno. Ľudia ich nečítajú. Povedzme si na rovinu, ako to je. Je to tak. Pozornosť ľudí sa koncentruje veľmi limitovane, takže musíme hľadať zábavnejšie formy, video podcasty alebo kratšie reelska. Robíme to presne preto. My podcast naozaj už nerobíme a pretavili sme to do Rušičiek, pretože sme zistili, že je veľmi dôležitý aj video content, čo mi asi potvrdíš aj ty sám.
Potvrdzujem. A super. Ste orientovaní týmto smerom od samého začiatku. To je super.
Z tohto dôvodu to máme v spolupráci s platformou Focuson, ktorá je v Česku orientovaná primárne na súkromný sektor. Potrebujeme s týmito ľuďmi pracovať, aby rozumeli tomu, čo sa tu deje, prečo, ako to na nich vplýva a čo v tom môžu urobiť.
No jasné. V Čechách vlastne máte infraštruktúru, ktorú my tu nemáme. Existuje u vás celý ekosystém organizácií, ktoré spolupracujú: Centrum pre informovanú spoločnosť, bezpečnostné centrum Európske hodnoty, PSSI, platforma Odolné Česko, Aliancia pre moderný štát. Pre niekoho zo Slovenska, kde máme skôr platformu, ktorá bráni samotnú občiansku spoločnosť, to vyzerá ako paralelná bezpečnostná infraštruktúra na základe neziskoviek. Ako to vôbec vzniklo a čo vás drží pohromade?
Drží nás pohromade to, že nám všetkým záleží na tom, ako to tu bude vyzerať a…
A uvedomujete si tak trošku vážnosť celej tej situácie.
Rozhodne nás drží pokope aj súkromný sektor a angažovaní ľudia, a zároveň stále aj bezpečnostná komunita v Česku. Je silná na úradníckej a odbornej rovine. Prežila väčšinu vlád a zmeny silových rezortov, to gro tam stále zostáva. Dôležité je odhodlanie tých ľudí stále na tom pracovať. Máme množstvo neformálnych stretávaní založených na dôvere. Keď si v skupine ľudí, ktorým ide o systémové zmeny, o veľké dopady a premenu krajiny k lepšiemu, to je to, čo mňa motivuje. Keď vidím, koľko času tomu podnikatelia venujú, je to pre mňa až neuveriteľné.
Je to super motivácia, ktorú nestratili.
Je to množstvo rôznych debát a praktických stretnutí, kde sa podnikatelia pýtajú na dopady našich vecí, ktoré robíme. Preto si myslím, že niektoré tie aktivity, ktoré robíme, sú viac akcieschopné, praktickejšie a reálne menia ten dopad. Ten výrazný rozdiel je práve súkromný sektor. Na Slovensku to nevnímam, že by tam tá sila bola. Slovensko sa v tomto môže inšpirovať. Urobiť víziu, aké Slovensko chce, to je krok jedna. Víziu v oblastiach, ktoré sú dôležité. Čo sú, povedzme, tri hlavné piliere.
Toto na Slovensku v podstate nemáme. Tak inšpirujme sa, Andrea. Keby tu teraz sedel niekto zo Slovenska, kto by chcel začať budovať niečo podobné, organizáciu, komunitu, akadémiu takú, akú máte vy, čo by si mu poradila? Kde by mal začať?
Jeden pilier je demokracia a bezpečnosť, druhý sa týka verejných financií a ich správy, a tretí štátu a strategických priorít krajiny. Následne si treba nájsť skupinku podobne zmýšľajúcich ľudí a aktérov naprieč sektormi. Vymyslieť tomu štruktúru. Ono to nie je úplne až také zložité začať. Je tu kopa podnikateľov v Česku, ktorí sa organizujú v regiónoch. Napríklad Václav Muchna alebo Martin Bohanka, ktorý je jedným zo spoluzakladateľov Druhej ekonomickej transformácie. Sú to firmy, ktoré po rokoch fungovania pochopili, že ak tu naozaj chcú žiť a podnikať, musia spoločnosti niečím prispieť. Verím, že českí kolegovia budú radi zdieľať svoje skúsenosti, ako sa im to podarilo založiť a koľko úsilia to stálo. Bez toho to nejde. Potrebujeme partnerstvá, dôveru a musí tam byť zapojený ten trojuholník, o ktorom hovoríme. Takže navštívte www.informsociety.cz alebo sledujte naše siete, Centrum pre informovanú spoločnosť. Nájdete nás asi všade a môžete sa pozrieť aj na náš video podcast Rušičky.
Hovorí Andrea Michalcová, riaditeľka Centra pre informovanú spoločnosť a popredná stredoeurópska bezpečnostná analytička. A ja som teda rád, že Andrej Babiš nie je jediný slovenský export v Čechách, ale že si tam aj ty. Ďakujem za všetku tú skvelú prácu, ktorú robíš s kolegami. Ak by ste sa chceli s Andreou skontaktovať, dá sa to na webstránke… Povedz.
Ja by som veľmi chcela poďakovať tebe, Victor, za tvoju snahu a za tvoju prácu, pretože veľmi zrozumiteľne vysvetľuješ už dlhodobo, čo sa v bezpečnostnej oblasti robí a máš skvelé formáty, nielen Infosecurity. Vďaka aj tebe.
Ja ti ďakujem veľmi pekne. Robíme každý to máličko, čo vieme. Ak sa vám dnešná epizóda páčila a naša práca vám dáva zmysel, tak ako Andrei, podporíte nás tým, že sa prihlásite na odber noviniek emailom raz týždenne a zadarmo, alebo ešte lepšie, môžete nás podporiť pravidelným darom. Obe možnosti nájdete na našom webe www.infosecurity.sk. Volám sa Victor Breiner a dopočutia budúcu nedeľu. Kidovky, ďakujem za takýto shoutout. Vypol som to.
Ďakujem aj ja!
Slovensko potrebuje ľudí, ktorí sa nevzdávajú! Infosecurity.sk je neziskový projekt, ktorý pracuje iba vďaka čitateľskej podpore. Pridaj sa k nám a podpor našu prácu pravidelným darom. Ďakujeme! 🙏
