Dezinformácie predstavujú hrozbu pre národnú bezpečnosť. Dôkazom je napríklad minuloročný útok na Kapitol, ale aj májový rasistický masaker v supermarkete v Buffale. Druhý z incidentov bol motivovaný nepodloženou konšpiračnou teóriou známou ako „veľká výmena“, ktorá tvrdí, že vláda sa snaží „nahradiť“ bielych Američanov imigrantmi.
V roku 2019 Ministerstvo vnútornej bezpečnosti spolu s riaditeľom národnej rozviedky objednali štúdiu, ktorá dospela k záveru, že dezinformácie môžu okrem iného „zhoršiť existujúce spoločenské trhliny“ a „vyvolať paniku, ktorá sa odrazí na finančných trhoch“.
Pre potenciálne nebezpečné dôsledky považujú šírenie dezinformácií za problém mnohé federálne agentúry, riešenie však komplikujú stranícke rozdiely.
Rada pre riadenie dezinformácií
Ministerstvo pre vnútornú bezpečnosť navrhlo plán na vytvorenie Disinformation Governance Board. Tá mala slúžiť ako výbor na monitorovanie hrozieb národnej bezpečnosti spôsobených šírením nebezpečných dezinformácií.
Rada mala byť vytvorená s cieľom študovať osvedčené postupy v boji proti škodlivým účinkom dezinformácií. Mala taktiež pomáhať Ministerstvu pre vnútornú bezpečnosť čeliť klamstvám a propagande, ktoré by mohli ohroziť domácu bezpečnosť.
Návrh, ktorý predložil tajomník Ministerstva pre vnútornú bezpečnosť Alejandro Mayorkas sa však stretol s nesúhlasom zo strany republikánskych zákonodarcov a konzervatívnych komentátorov.
Plán bol dokonca označený za orwellovský pokus potlačiť nesúhlasné názory. Niektorí kritici totiž spochybňovali vhodnosť právomocí, ktorými by takýto úrad disponoval. Činnosť DGB tak bola v priebehu niekoľkých týždňov oficiálne pozastavená.
Ministerstvo pre vnútornú bezpečnosť podľa všetkého neočakávalo rozruch, ktorý vytvorenie DGB vyvolalo. Samotná komisia sa stala terčom falošných tvrdení, proti ktorým mala sama bojovať. Momentálne čaká na posúdenie poradným zborom ministerstva, ktoré má o jej ďalšom osude rozhodnúť do 1. augusta.
Téma dezinformácií podlieha zaujatosti
Osud rady podčiarkol, ako veľmi sa táto téma stala vo Washingtone obeťou straníckej zaujatosti, a to aj napriek tomu, že vo federálnej vláde existuje široká zhoda v otázke dezinformácií.
Vláda sa totiž zhoduje na tom, že koordinované dezinformačné kampane predstavujú hrozbu pre verejné zdravie, podnecujú etnické a rasové rozdiely a podkopávajú samotnú demokraciu.
„Myslím si, že sme v tejto krajine v skutočne bezútešnej situácii,“ povedala Nina Jankowiczová, ktorá krátko zastávala funkciu výkonnej riaditeľky DGB.
Jankowiczová je uznávaná odborníčka v oblasti dezinformácií a v minulosti bola aj poradkyňou ukrajinskej vlády. Keď prostredníctvom tweetu oznámila, že bude pôsobiť ako výkonná riaditeľka predstavenstva, stala sa obeťou útokov a falošných obvinení v online priestore.
Tri organizácie na ochranu práv (Protect Democracy, Knight First Annex Institute na Kolumbijskej univerzite a Electronic Frontier Foundation) napísali tajomníkovi Mayorkasovi kvôli obavám z možného zneužitia právomocí zo strany DGB. Požiadali ho, aby jej vytvorenie prehodnotil. „V nesprávnych rukách by bol takýto výbor silným nástrojom vládnej cenzúry a odvetných opatrení,“ napísali v liste.
Údajne malo ísť o „Ministerstvo pravdy“
Krajne pravicový influencer Jack Posobiec zverejnil tweety, v ktorých posmešne obvinil Bidenovu administratívu z vytvorenia „ministerstva pravdy“. Jeho 1,7 miliónové publikum reagovalo takmer okamžite.
Na konci dňa bolo na Twitteri najmenej 50-tisíc príspevkov, v ktorých sa spomínala Rada pre riadenie dezinformácií, pričom mnohé z nich menovite odkazovali na Jankowiczovú.
Silné reakcie vyvolalo aj video konzervatívneho moderátora Tuckera Carlsona na sieti Gab, v ktorom diskutuje o Nine Jankowiczovej. Používatelia príspevok komentovali napríklad slovami: „Je čas ich všetkých zabiť.“ Ďalší príspevok, v ktorom Carlson opísal Jankowiczovú, bol zdieľaný na pravicovom fóre s titulkom „Toto je bod, kde musíme urobiť čiaru.“
Samotné predstavenstvo a Rada boli kritizované za svoj názov a nedostatočne informovanie o kompetenciách novovzniknutej komisie.
Na rozdiel od „ministerstva pravdy“ v knihe 1984 od Georga Orwella, ktoré sa stalo hanlivým porovnávacím bodom, však predstavenstvo Rady ani Nina Jankowiczová nemali žiadnu právomoc deklarovať, čo je pravda a čo nie.
Zároveň by nemohli prinútiť kompetentných aktérov podniknúť kroky proti určitým typom dezinformácií a nenávistným prejavom. V skutočnosti Rada nemala žiadnu právomoc a nemohla vykonávať žiadne operatívne rozhodnutia. Jej cieľom totiž bolo pôsobiť ako poradný orgán.
Dezinformačné hrozby
Problém dezinformácií v USA očividne ovplyvňujú stranícke rozdiely. Prvé nezhody medzi politickými subjektmi sa pritom objavili už v roku 2016 pri zasahovaní Ruska do prezidentských volieb.
Tvrdenia o ruskom vplyve na voľby Trump a jeho spojenci opakovane odmietli a označili za falošné a stranícky motivované. Vo svojej rétorike pokračovali aj napriek dôkazom, ktoré o ruskej spoluúčasti zozbierali federálni vyšetrovatelia.
Bez dezinformácií sa nezaobišli ani prezidentské voľby v roku 2020. Nepravdivé tvrdenia sa zameriavali najmä na tému COVID-19 a údajne podvodné hlasovanie. Donald Trump doteraz tvrdí, že tieto „informácie“ sú pravdivé, a to aj po útoku na Kapitol, ktorý vyprovokovalo práve šírenie dezinformácií.
Prezidentské voľby 2020 vyvolali v republikánoch pocit, že boj proti dezinformáciám je stranícky motivovaný. „Dnes nemôžete ani použiť slovo „dezinformácia“ bez toho, aby to nemalo politický význam,“ povedal John Cohen, bývalý najvyšší predstaviteľ spravodajských služieb na Ministerstve vnútornej bezpečnosti.
Koordinovaná dezinformačná kampaň
Osud DGB ako aj reakcia Republikánskej strany na ňu, môže byť učebnicovým príkladom koordinovanej dezinformačnej kampane.
Odborníci totiž tvrdia, že pravicové dezinformačné a ohováracie kampane sa pravidelne riadia rovnakou príručkou. Verejnosť a predstavitelia inštitúcií by sa preto mali dozvedieť, ako tieto cykly fungujú a nakoľko sú nebezpečné.
Kampane vo väčšine prípadov začínajú identifikáciou osoby, ktorú treba charakterizovať ako „tú zlú“. Útočiť na celé inštitúcie bez tváre je ťažké, preto ako jej „tvár“ slúži zväčša jedna osoba, ktorou je takmer vždy žena alebo osoba inej farby pleti. V tomto prípade ňou bola Nina Jankowiczová.
Na tom, či má táto osoba skutočnú moc, často nezáleží. Diskreditáciou osôb zastupujúcich inštitúcie, ktoré sa dezinformační aktéri snažia zvrhnúť, totiž znevažujú aj samotnú inštitúciu. Poškodenie jej dobrého mena je základom stratégie útoku.
„Jankowiczovej prípad je dokonalým príkladom fungovania tohto systému“, povedal Emerson T. Brooking, vedúci pracovník laboratória digitálneho forenzného výskumu Atlantic Council.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
