Vzhľadom na neustály vývoj možností a schopností Severnej Kórey musí Južná Kórea hľadať spojencov, ktorí jej dokážu pomôcť odolávať KĽDR v kyberpriestore, ale aj v otázke nukleárneho programu a neustálej vojenskej hrozby.
Dekády vývoja kybernetického potenciálu KĽDR
Severná Kórea vyvíja svoj útočný kybernetický program už viac ako 30 rokov. Robí tak prostredníctvom vlastných domácich inovácií, ale aj zahraničnej pomoci.
Pchjongjang založil tri inštitúcie, ktoré sa stali hlavnými piliermi rozvoja programu krajiny: Mirim College, Pchjongjangské centrum informatiky a Kórejské počítačové centrum.
Mirim College vzniklo v polovici 80. rokov, pričom bolo zamerané na vzdelávanie a výcvik „kybernetických bojovníkov“ pre armádu a spravodajské služby.
Počas studenej vojny viedli výuku prevažne sovietski experti. Po páde ZSSR ju prebrali absolventi a domáci odborníci. V období medzi rokmi 2009 až 2020 tu bolo vyškolených približne 1 300 hackerov.
Pchjongjangské informačné centrum (PIC) funguje od prelomu 80. a 90. rokov minulého storočia. Spoločnosť je dlhodobo hlavným vývojárom softvéru v izolovanej krajine.
Stojí napríklad za vytvorením firewallu, ktorý oddeľuje vonkajší internet od intranetového systému krajiny zvaného Kwangmyong. Kwangmyong je v podstate celý severokórejský internet, mimo ktorého občania krajiny nemajú prístup.
Kórejské počítačové centrum (KCC) zohráva úlohu najmä pri podpore Severokórejcov, ktorí pracujú v IT sektore za hranicami krajiny. Centrum má teda na starosti obchádzanie globálnych sankcií udelených voči KĽDR primárne za vedenie nedovoleného jadrového programu. Sankcie totiž môžu brániť zamestnávaniu obyvateľov krajiny za jej hranicami.
Aktuálny stav kybernetických možností a aktivít Pchjongjangu
Začiatkom milénia sa Južná Kórea pokúsila o zblíženie so svojím severným susedom prostredníctvom projektu tzv. slnečnej politiky (The Sunshine Policy).
Súčasťou projektu boli školenia a výmenné programy pre študentov v IT sektore v kooperácii s univerzitami v USA. Projekt však vo výsledku nepriniesol zblíženie dvoch krajín ani bližšie spoznanie kybernetického potenciálu KĽDR.
Po páde projektu slnečnej politiky sa Pchjongjang sústredil na budovanie vzťahov s Pekingom a Moskvou. Čína a Rusko totiž poskytujú pracovné možnosti zamestnancom v IT sektore z KĽDR napriek uvaleným sankciám.
Najznámejšie kybernetické útoky v minulej dekáde, ako napríklad útok na SONY v roku 2014, mali podľa vyšetrovania čínsko-severokórejský pôvod.
Rusko a Čína rovnako pomáhajú KĽDR budovať telekomunikačnú infraštruktúru. Spolu zabezpečujú viac ako polovicu internetovej prevádzky v krajine, čo Pchjongjangu pomáha v jeho útočných možnostiach cez globálnu sieť.
Po období priamych útokov na infraštruktúru či vládne databázy a stránky Južnej Kórey zaviedla Severná Kórea novú taktiku. Cieľmi sa stali hlavne finančné inštitúcie a jednotlivci.
Útoky prebiehajú prostredníctvom spear phishingu s malvérom, ransomwérom či vo forme DDoS útokov. Týmto spôsobom získava Pchjongjang zdroje z ukradnutých kryptomien na financovanie vojenských a nukleárnych projektov.
Južná Kórea hľadá spojencov
Kybernetický a nukleárny program KĽDR predstavujú výzvu a nebezpečenstvo nielen pre región, ale aj svet.
Južná Kórea sa preto snaží vytvárať a utužovať spojenectvá najmä so susedným Japonskom a USA, ktorých vojenské aj kybernetické kapacity patria medzi najlepšie a najväčšie na svete.
V máji prezidenti USA a Južnej Kórey v spoločnom vyhlásení proklamovali prehĺbenie vzájomnej spolupráce v oblasti bezpečnosti kritickej infraštruktúry v kyberpriestore.
Patrí sem napríklad lepšie zabezpečenie kryptomien a blockchainových aplikácií či aktívnejšia výmena informácií. Všetky tieto akcie a plány vznikajú v kontexte hrozby KĽDR ako aktívneho protivníka v kyberpriestore.
Vstup Juhokórejskej národnej spravodajskej služby (NIS) do centra NATO v Tallinne v rovnakom mesiaci je jedným z krokov, ktoré spoluprácu s USA prehlbujú. Navyše to zbližuje krajinu aj s ďalšími členmi aliancie a otvára to nové možnosti spolupráce.
Snaha Soulu sa prejavila aj v prípade Japonska. Na nedávnom stretnutí ministrov zahraničných vecí štáty deklarovali zblíženie v otázkach bezpečnosti a denuklearizácie Kórejskeho polostrova.
Krajiny majú za sebou problémovú minulosť, avšak ruská invázia na Ukrajinu, rýchly rast Číny a hrozba KĽDR predstavujú väčšiu výzvu ako ich vzájomná história.
Budovaním spojenectiev a spolupráce s regionálnymi a svetovými hráčmi, ako sú Japonsko, USA a NATO, získava Južná Kórea silnejšie postavenie a základ pre budúce súperenie s KĽDR nielen v kyberpriestore.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
