Čínske masové sledovanie dát neobišlo ani Slovensko

Zo Shenzhenskej spoločnosti Zhenhua Data unikla databáza s údajmi približne 2,4 milióna ľudí.

Čínska vláda čelí ďalším obvineniam z neoprávneného zhromažďovania dát a informácií užívateľov z celého sveta. Tieto získavala prostredníctvom súkromných čínskych spoločností. Medzi zúčastnené strany patrí čínska Komunistická strana, štátna spravodajská služba a Ľudovo oslobodenecká armáda.

Kto stojí za Zhenhua Data?

Uvádza sa, že spoločnosť Zhenhua Data vlastní spoločnosť China Zhenhua Electronics Group. Tú zase vlastní China Electronic Information Industry Group (CETC), teda štátna spoločnosť pre vojenský výskum. U firmy Zhenhua je to však trochu inak. Nie je nútená spolupracovať (ako napríklad firma Huawei), no sama spoluprácu čínskej komunistickej strane a armáde ponúkla.

Kópiu databázy Overseas Key Information Database (OKIDB) na internete získali austrálski experti na kybernetickú bezpečnosť z firmy Internet 2.0, vďaka americkému akademikovi Christopherovi Baldingovi. Ten sa k týmto dátam dostal pomocou svojho anonymného čínskeho zdroja.

Onedlho sa celý svet dozvedel, že táto pôvodne malá čínska spoločnosť už od roku 2017 postupne nazhromaždila dáta zo sociálnych médií či mnohé z informácií, ktoré sa o sebe daní používatelia rozhodli zdieľať.

Politici, diplomati, novinári, kriminálnici…

Dáta obsahujú široké spektrum informácií: dátumy narodenia, adresy, rodinný stav spolu s fotografiami, príbuznými a identifikačnými údajmi zo sociálnych médií na Twitteri, Facebooku, LinkedIne, Instagrame a dokonca aj na TikToku, ďalej tiež správy, trestné záznamy a priestupky. Niektoré zložky dokonca obsahujú informácie, ktoré sa dajú čerpať len z dôverných zdrojov – bankových záznamov, žiadostí o zamestnanie, či psychologických profilov.

Spomínaná databáza, z ktorej bolo doposiaľ dešifrovaných asi „len“ 250.000 údajov zahŕňa mená a údaje politikov, vojenských dôstojníkov, diplomatov, akademikov, štátnych zamestnancov, obchodných riaditeľov, inžinierov, novinárov, právnikov, či dokonca zločincov z celého sveta.

Neobišli ani Slovensko či Česko

Výnimkou v tomto prípade nebolo ani Slovensko či Česko. K slovenskej časti databázy má prístup Denník N, ktorý uvádza, že medzi údajmi na zozname sa objavili aj viaceré známe mená – ministerka spravodlivosti Mária Kolíková, poslanec SMERu Juraj Blanár, tenistka Dominika Cibulková, ale aj bývalý politik Milan Kňažko. Okrem viacerých politických predstaviteľov sú tam uvedení aj ich rodinní príslušníci – dcéra Miroslava Lajčáka, syn Róberta Fica či dcéra Ivana Lexu.

Podľa serveru Aktuálně.cz, ktorý analyzoval českú časť databázy, sa tam nachádzajú mená približne 700 Čechov. Čínsky veľvyslanec v Česku kroky svojej domovskej krajiny musí vysvetľovať pomerne často. Vzťahy s Pekingom sú v súčasnosti v Českej republike podstatne nahnuté, napríklad aj  po nedávnom prehlásení čínskeho ministra zahraničných vecí. Ten predsedovi Senátu Milošovi Vystrčilovi po návšteve Taiwanu odkázal, že za svoju oficiálnu cestu „zaplatí vysokú cenu“.

Zdroj obrázku: Aktuálně.cz

Aj keď neexistujú priame dôkazy o tom, že zber informácií cez OKIDB riadi čínska vláda, marketingové dokumenty spoločnosti Zhenhua ju označujú ako vlasteneckú firmu, ktorej cieľovým zákazníkom je čínska armáda.

V Číne žiadna novinka

Uverejnenie miliónov osobných údajov, zrušenie technológií Huawei v Británii, viac ako stovka čínskych aplikácií zakázaná v Indii, či zákaz aplikácie TikTok a WeChat v USA…

Nie je tajomstvom, že Čína získava dáta či už svojich, alebo cudzích občanov. Hoci sama disponuje nástrojmi, ktoré mnoho ďalších vlád na sledovanie potenciálne infikovaných ľudí nedokáže nasadiť, schopnosť Číny získať prístup k osobným údajom je niekedy tiež obmedzená.

Preto najnovší únik dát z čínskej spoločnosti Zhenhua síce predstavuje ďalšie bezpečnostné riziko a globálny škandál, no zároveň však túto správu skutočne nemôžeme považovať za prekvapenie. Každý masívny únik údajov vyvoláva vážne otázky o agresívnych čínskych operáciách pri zhromažďovaní spravodajských informácií.

Robert Potter z firmy Internet 2.0, ktorá databázu OKIDB analyzovala, uvádza, že sa tu nachádzajú informácie veľmi ľahko použiteľné pre akúkoľvek spravodajskú službu.

Súdiac podľa zoznamu mien v databáze sa dokonca zdá, že človek už nemusí byť vysoko postavený, aby mohol byť cieľom riadeného zberu osobných informácií.