Štátna Suverenita v roku 2019 – Čo to vlastne je?

Občanov trápia nízke mzdy, korupcia a rodinkárstvo. Neúspešných prezidentských kandidátov, bývalých policajných prezidentov, facebookových agitátorov vzdelaných za hranice svojho intelektu, dezinfo scénu, antisystém, priaznivcov jednoduchých odpovedí a riešení zase trápia migranti, LGTBI, mimovládky, liberáli, slniečka, György Soros a Brusel, pretože všetci títo zapredanci západu, nám idú ukrajovať z národnej identity a štátnej suverenity. Slovensko je vraj v ohrození a postupná likvidácia národov v plnom prúde. Potieranie národného povedomia a hodnôt, rozvrátenie „tradičnej“ rodiny a presun kľúčových štátnych inštitúcií a kompetencií z krajiny von.

Polopravdy a čiastkové pravdy

Už Goebbels vedel, že s čistými lžami sa pracuje zle. Kvalitne vyrobené dezinformácie musia byť založené na pravde a aspoň čiastočne odzrkadľovať realitu. Polopravdy, čiastkové pravdy, fakty vytrhnuté z kontextu. Všetci si myslíme, že sme schopní oddeliť pravdu od lži, a že propaganda sa nás netýka. Je to najlepšia cesta, ako propagande uveriť, lebo keď v nej objavíme zrnko pravdy, hneď máme dojem, že to už propaganda nie je.

Dve tváre štátnej suverenity

V diktatúrach má suverenita len dva aspekty. Prvým je moc alebo schopnosť podľa potreby prinútiť človeka, alebo skupinu ľudí k čomukoľvek bez obmedzení, či dôsledkov, akýmkoľvek spôsobom, vrátane fyzickej likvidácie.

Druhému aspektu sa hovorí soft power, mäkká sila, alebo interpretačná suverenita (z nemeckého Deutungshoheit), čiže schopnosť vyložiť použitie štátnej moci, akékoľvek konanie štátu alebo jeho zástupcov ako správne a legitímne bez toho, aby bolo tento výklad možné napadnúť či spochybniť.

Takýto štát zatkne, uväzní, či popraví trebárs pesničkára a vysvetlí to tak, že to bol špión, parazit, či protinárodný živel. Alebo to nevysvetlí vôbec. Záleží na tom, akú má veľkú palicu a či vôbec potrebuje niečo vysvetľovať. Keď mafia v Palerme zavraždí človeka a zamuruje ho do steny bez toho aby sa musela obávať polície – to je tiež moc bez následkov.  Suverenita.

Právny štát suverenitu oslabuje

Zdá sa vám to pritiahnuté za vlasy? Asi preto, lebo liberálna demokracia nie je mafia a má v svojej podstate zabudované mechanizmy, ktoré absolútnu suverenitu štátu obmedzujú – inak povedané, právny štát. Ten náš nie je ideálny, ale máme ho.

Alternatívou by bol mocenský systém ‚bez demokratických bŕzd a protiváh, sprevádzaný zvyšujúcim sa obmedzovaním nezávislých médií, politickej opozície, ako aj samotných základov občianskej spoločnosti‘ (1). Systém, ktorý môže poslať 70.000 svojich občanov do plynu a tváriť sa, že to vlastne neurobil. Nečudo, že ľudia s autoritárskymi chúťkami sa sťažujú, že štát je oveľa slabší ako v minulosti.

S premenou národných štátov sa menila aj interpretácia suverenity. Od extrémneho, chápania suverenity ako neobmedzenej a nespochybniteľnej autority s absolútnou mocou, až po uvedomenie, že ukotvenie suverenity je možné len v inkluzívnom občianskom spoločenstve.

De Tocqueville bol presvedčený o tom, že pravá podstata štátnej suverenity je skrývaná pred zvedavými pohľadmi verejnosti preto, že v skutočnosti nespočíva na kulte osobnosti, na pleciach vodcu, autority, či vládnej strane, ale len na podpore širokej verejnosti. 

Je prirodzené a nevyhnutné, že moc zahmlieva svoj pôvod. David Hume v tom mal jasno, keď napísal že sila je na strane ľudí a vládcov pri moci drží iba verejná mienka a nič viac.

Štát je suverénny vtedy, keď sa ľudia zhodnú, že chcú byť občanmi podľa spoločných pravidiel. Skutočná suverenita musí byť odrazom suverenity v mysliach občanov.

Občianska spoločnosť je vlastne odmietnutím tvrdej interpretácie suverenity, so štátnou mocou v rukách niekoľkých vyvolených a nimi vytvorených štruktúr a, spoločenským vedomím toho, že dobre spravovaná krajina je v rukách všetkých a účasť na politike a veciach verejných neznamená (ako tvrdí Mgr. Danko) len ísť raz za štyri roky k volebným urnám, ale aj každodenný kritický dialóg so štátom. Preto sú potrebné mimovládne organizácie, anti-korupčné a vzdelávacie iniciatívy a občiansky aktivizmus.

Keď antisystém, dezinformátori, fašisti, mafiáni a iní autokrati obviňujú občiansku spoločnosť z osekávania štátnej suverenity, majú pravdu. Našťastie pre nás všetkých.


Zdieľajte tento článok aj na Facebooku.

Pre najnovšie informácie a odkazy na články od Infosecurity.sk, sledujte nás na Facebooku!

Prečítajte si nasledujúci text o tom čo je to národ, ako dnes zápasia dva typy nacionalizmu a prečo je to dôležité pri chápaní súčasnej propagandy – „Dezinformátori nás mobilizujú do vojny

Riaditeľ a analytik portálu Infosecurity.sk | Študoval germanistiku a pracoval ako prekladateľ a tlmočník až do chvíle, kým sa nezačal naplno venovať žurnalistike. | Ako fotograf na voľnej nohe pracoval v Sýrii, Líbyi, Mali, Tunise, Jordánsku, Libanone, a na Ukrajine. Publikoval v zahraničných a domácich médiách a za svoju prácu dostal ocenenia Czech a Slovak Press Photo. | Rodina a dobrodružná profesia nejdú dokopy, nepriestrelnú vestu preto zavesil na klinec. | Vyštudoval medzinárodnú bezpečnosť na univerzite v Leicestri kde skúmal teoretické rámce propagandy v digitálnom, globalizovanom svete. | Zaujíma sa o dezinformácie a nevojenské spôsoby dosiahnutia strategických a politických cieľov. | V apríli 2019 založil portál Infosecurity.sk