Za fasádou sexuálneho predátora sa skrýval sofistikovaný obchodník rozvratu
Pohľad za oponu
Pokiaľ vnímate kauzu Jeffreyho Epsteina len ako príbeh zvráteného miliardára a jeho „ostrova nerestí“, uniká vám podstata. Epstein nebol len sexuálny predátor, ktorý sa zhodou okolností poznal s mocnými. Analýza tisícok uniknutých e-mailov, bankových záznamov a letových denníkov odhaľuje oveľa mrazivejšiu realitu: Epstein fungoval ako sofistikovaný operátor v „šedej zóne“ medzinárodnej špionáže, ktorý systematicky budoval mosty medzi západným kapitálom a strategickými záujmami ruskej rozviedky.
Na rozdiel od predstavy, že Epstein pôsobil iba v New Yorku a Karibiku, kde využíval svoje súkromné sídlo ako daňové útočisko a miesto pre obchodovanie s dievčatami za účelom ich sexuálneho vykorisťovania, dôkazy ho už pred desiatkami rokov fyzicky umiestňujú priamo do Ruska.
Letové záznamy potvrdzujú, že na začiatku nového tisícročia Epsteinovo súkromné lietadlo lietalo do Moskvy, Petrohradu a Novosibirska. Fotografické dôkazy dokladajú jeho prítomnosť v Rusku už v apríli 1998.
Tieto cesty sa však nediali vo vákuu. Epstein v regióne zrejme nadviazal na spravodajské dedičstvo Roberta Maxwella, mimochodom rodáka z Československa, otca svojej partnerky Ghislaine. Maxwellove väzby na sovietske tajné služby sú historicky podložené a potvrdzujú ich výpovede zbehnutých dôstojníkov KGB aj archívne fotografie Maxwella s Leonidom Brežnevom.
Prepojenie na Epsteina je priame: letové záznamy a videozáznamy potvrdzujú, že Ghislaine Maxwellová sa stala kľúčovou postavou po Epsteinovom boku prakticky okamžite po smrti svojho otca v roku 1991.
Jean-Luc Brunel, kľúčový Epsteinov spolupracovník, mal pred svojou smrťou blízkym prezradiť, že Maxwell bol „jedným z dôvodov“, prečo mal Epstein peniaze, a označil ho za jeho prvého investora. Tvrdenie zapadá do širšieho kontextu operácie, počas ktorej KGB na prelome 80. a 90. rokov vyviedla na Západ majetok Komunistickej strany v hodnote približne 50 miliárd dolárov. Niektoré investigatívne zdroje tvrdia, že Maxwell zohrával úlohu ako sprostredkovateľ KGB pri prevode týchto aktív.
Epsteinove prvé cesty do Ruska tak ilustrujú nielen budovanie nových vzťahov, ale aj kontinuitu pôsobenia v postsovietskom priestore, ktoré mu položili základy pre prístup k tým najvyššie postaveným ľuďom v Kremli.
Diplomat v šedej zóne
Epstein začína hrať vysoké geopolitické hry ako spojka medzi Tel Avivom a Moskvou. Uniknuté e-maily z rokov 2013 až 2016 ukazujú, že sprostredkoval tajný komunikačný kanál medzi bývalým izraelským premiérom Ehudom Barakom a Vladimirom Putinom a zabezpečil aj ich stretnutie.
Snaha Epsteina s Barakom manipulovať svetovú politiku však neostala iba pri diskusiách o občianskej vojne v Sýrii. E-maily odhaľujú koordinované úsilie vyvíjať tlak aj na Obamovu administratívu. Dúfali, že riešenie konfliktu pod vedením Ruska, konkrétne odstránenie Baššára al-Assada, by mohlo uvoľniť cestu pre americký útok na Irán. Epstein tento scenár v komunikácii otvorene presadzoval.
Súčasťou stratégie bola aj manipulácia americkej verejnej mienky. Epstein upravoval Barakove vyjadrenia vybrané pre médiá, vrátane článku napísaného pre New York Times a The Telegraph. Do textov vkladal ostrejší jazyk, v ktorom kritizoval „vyčkávaciu politiku“ USA a vykresľoval Rusko ako kľúčového hráča pri riešení sýrskej občianskej vojny.
Poradca pre obchádzanie sankcií
Po anexii Krymu v roku 2014, keď sa Rusko ocitlo v izolácii a pod tlakom západných sankcií, sa Jeffrey Epstein pretransformoval zo zákulisného diplomata na strategického ekonomického poradcu Kremľa. Udržiaval partnerstvo so Sergejom Beljakovom, vtedajším námestníkom ministra hospodárskeho rozvoja a absolventom Akadémie FSB. Epstein získaval prístup k výnimočným finančným príležitostiam v Rusku, zatiaľ čo Kremeľ využíval jeho expertízu v oblasti daňových rajov a prania špinavých peňazí na obchádzanie sankcií.
Epstein sa v tomto smere neprofiloval len ako bežný finančník, ale ako strategický architekt ekonomickej obrany Ruska. Jeho postavenie v očiach ruských partnerov bolo tak silné, že si dovolil otvorene kritizovať krízové kroky ruskej centrálnej banky pri záchrane rubľa. Práve toto sebavedomie ho viedlo k presvedčeniu, že je kompetentný osobne inštruovať aj priamo Vladimira Putina. Cez námestníka ministra odkazoval, že by mal jednať priamo s ruským prezidentom.
Tento vplyv siahal hlboko do ruských štruktúr. Dokumenty potvrdzujú, že námestník Beljakov v júli 2014 osobne intervenoval pri vybavovaní Epsteinových víz a priamo mu naplánoval sériu stretnutí s najvyššími predstaviteľmi ruskej finančnej politiky vrátane námestníka ministra financií Sergeja Storčaka, podpredsedu centrálnej banky Alexeja Simanovského či samotného ministra Alexeja Uljukajeva. Hoci nie je definitívne potvrdené, či sa tieto schôdzky fyzicky uskutočnili, samotná ich príprava dokazuje Epsteinovu rolu a dôležitosť pri snahe Kremľa obchádzať západné sankcie.
Medzi Trumpom a Kremľom
Epstein svoje napojenie na americké mocenské kruhy aktívne obchodoval ruským diplomatom, ktorí sa snažili zorientovať v nestabilnom prostredí Trumpovej prvej administratívy. Uniknuté dokumenty naznačujú, že nešlo iba o zdvorilostné vzťahy, ale o cielenú snahu profilovať sa ako kľúčová spojka medzi politickými elitami Washingtonu a Moskvou.
V e-mailovej komunikácii Epstein tvrdil, že osobne inštruoval Vitalija Čurkina, dlhoročného ruského veľvyslanca pri OSN, ako efektívne jednať s Donaldom Trumpom. Jeho analýza pre Kremeľ bola pragmatická a transakčná: „Musí byť verejne vidieť, že niečo dostal a dosiahol, je to vlastne takto jednoduché.“ Záznamy potvrdzujú, že Epstein sa s Čurkinom medzi rokmi 2015 a 2017, teda v čase vrcholiacej prezidentskej kampane a nástupu Trumpa do úradu, plánoval stretnúť najmenej osemkrát.
V roku 2018 Epstein využil svoj vplyv znova, keď poradil Thorbjørnovi Jaglandovi, generálnemu tajomníkovi Rady Európy, aby priamo odkázal Vladimirovi Putinovi, že ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov môže získať cenné „informácie a vhľad“ do Trumpovho správania tým, že bude komunikovať priamo s Epsteinom. Jeho hodnota ako spravodajského zdroja pre Rusov spočívala v tom, že mal skutočný prístup k Trumpovmu okruhu najbližších spolupracovníkov.
Dokumenty ukazujú, že Epstein udržiaval intenzívny kontakt so Stevom Bannonom, vtedajším hlavným stratégom Bieleho domu. Epstein Bannonovi radil v personálnych otázkach, napríklad pri obsadzovaní postov vo Federálnom rezervnom systéme (Fed), a diskutoval s ním o geopolitických stratégiách. Táto dvojitá hra, na jednej strane radil Trumpovmu stratégovi a na druhej strane ponúkal „návod, ako na Trumpa“ Kremľu, umožnila Epsteinovi profilovať sa ako nenahraditeľný mediátor v šedej zóne medzinárodnej diplomacie.
Kremeľ a americkí technologickí oligarchovia: aliancia elit proti systému
Jeffrey Epstein fungoval ako kľúčový uzol v sieti spájajúcej americký kapitál so strategickými záujmami Ruskej federácie. Kremeľ využíval Epsteinove kontakty na cielenú infiltráciu amerického technologického sektora v čase, keď Rusko po anexii Krymu v roku 2014 čelilo medzinárodnej izolácii.
Podľa zverejnených záznamov ruskí predstavitelia, vrátane námestníka ministra hospodárskeho rozvoja Sergeja Beljakova, aktívne úkolovali Epsteina, aby zabezpečil účasť amerických technologických lídrov na Medzinárodnom ekonomickom fóre v Petrohrade (SPIEF). Na zozname vytipovaných ľudí sa objavili mená ako Reid Hoffman, spoluzakladateľ siete LinkedIn, či Nathan Myhrvold, bývalý technologický riaditeľ Microsoftu. Cieľom týchto snáh nebola len politická legitimizácia režimu Vladimira Putina, ale aj priamy prístup k západným inováciám.
Významnú úlohu v tejto sieti zohrával vzťah Epsteina s investorom Petrom Thielom, ktorý je v súčasnosti kľúčovým politickým spojencom viceprezidenta J. D. Vancea. Dokumenty potvrdzujú, že Epstein sprostredkoval súkromné stretnutia medzi Thielom a ruským veľvyslancom pri OSN Vitalijom Čurkinom už v roku 2006. Ich komunikácia naznačuje dlhodobú a blízku spoluprácu. Práve v týchto interakciách treba hľadať pôvod proruskej orientácie, ktorú dnes badať u časti amerických technologických oligarchov, ktorí s ruskými elitami zdieľajú odpor voči demokracii ako forme vlády a presvedčenie, že stoja nad zákonom.
Epsteinove metódy však zahŕňali aj nátlak. Správy naznačujú, že sa pokúšal získať vplyv na spoluzakladateľa Microsoftu Billa Gatesa prostredníctvom jeho aféry s ruskou bridžovou hráčkou, čo je učebnicový príklad veľmi tradičnej spravodajskej operácie.
Dokumenty zároveň poukazujú na to, že Epstein slúžil ako „brána“ pre vstup ruských občanov s väzbami na štátne štruktúry do amerického technologického prostredia. Príkladom je Maša Droková, bývalá aktivistka proputinovského hnutia, ktorá s Epsteinovou pomocou investovala v USA do technológií prepojených na ruský štátny koncern Rostec. Podobnú podporu, vrátane financovania a víz, poskytol Epstein aj Svetlane Požidajevovej, absolventke diplomatickej akadémie MGIMO, čím jej umožnil vstup do amerického sektora umelej inteligencie – oblasti, ktorú Kremeľ definoval ako kritickú pre svoju národnú bezpečnosť.
Obchodník rozvratu
Jeffrey Epstein nebol len sexuálny predátor, ktorý zhodou okolností poznal mocných ľudí. Bol to sofistikovaný finančník a spravodajský operátor, ktorý sa organicky včlenil do strategických zájmov ruského štátu. Dokázal identifikovať potreby elít a následne ich monetizovať a politicky zobchodovať. Jeho skutočná sila spočívala v schopnosti prepojiť sofistikované finančné know-how, sexuálne vydieranie a šedú zákulisnú diplomaciu.
Epstein sa svojou činnosťou pričinil o implementáciu dlhodobej stratégie Kremľa, ktorá neusiluje o idealizáciu Ruska, ale o presvedčenie západnej verejnosti, že naše elity sú univerzálne skorumpované a všetci sú schopní toho najhoršieho. Cieľom tejto stratégie je vytvoriť obraz sveta, v ktorom pravda neexistuje a možné je úplne všetko. Taký stav s spoločnosti paralyzuje racionálnu verejnú diskusiu a demokratické rozhodovanie. Situácia ktorá by nám mala byť na Slovensku dôverne známa.
Tento článok vznikol v spolupráci s denníkom SME, kde nás čítajú desaťtisíce, no zostávame nezávislí – bez reklamy a grantov. Našu prácu platíte vy naši čitatelia. Veríte, že dobre informovaní ľudia tvoria modernú a odolnú krajinu? Robíme pre to maximum a iba vďaka vašej podpore v tom môžeme pokračovať. Podporte nás a pomôžte prinášať viac tém ako je táto.
