Hlavné správy – anonymita ich šéfa skončila

Podľa

9 septembra 2025

DOPLNENÉ: 

Redakcia Infosecurity.sk sa odvolala proti rozhodnutiu Mestského súdu Bratislava IV, ktorým nám bolo nariadené z tohto článku stiahnuť fotografiu Róberta S., zakladateľa, vlastníka, vydavateľa a manažéra dezinformačného a prokremeľského webu Hlavné správy.

Rozhodnutie súdu rešpektujeme, no sme presvedčení, že tvrdenia žalobcu nie sú opodstatnené a zverejnenie fotografie bolo zákonné, primerané, odôvodnené a predovšetkým vo verejnom záujme.

Chránime verejný záujem a upozorňuje na aktérov, ktorí zneužívajú slobodu prejavu a anonymitu internetu na šírenie extrémizmu a cudzej vojenskej propagandy, čím ým polarizujú spoločnosť, oslabujú konsenzus v otázkach národnej bezpečnosti a odkláňajú Slovensko od princípov právneho štátu, demokracie a humanizmu

Róbert Sopko, zakladateľ a šéfredaktor portálu Hlavné správy, je dlhodobo spájaný s kontaktmi na ruské štátne médiá a diplomatické kruhy, ktoré slovenské bezpečnostné zložky označujú za súčasť koordinovanej informačnej operácie Kremľa. Jeho vydavateľská spoločnosť Heuréka Evolution opakovane publikovala platené materiály Veľvyslanectva Ruskej federácie a poskytovala priestor autorom napojeným na agentúru Rossija Segodňa. Podľa zistení Denníka N a českých investigatívnych médií sa Sopkov tím v roku 2024 objavil aj v dokumentoch odhaľujúcich sieť prokremeľských platforiem, ktoré boli v spolupráci s českou kontrarozviedkou identifikované ako súčasť operácie zameranej na voľby do Európskeho parlamentu a následne sankcionované Európskou úniou. Tieto prepojenia, doplnené o Sopkove kontakty s prispievateľmi obvinenými zo spolupráce s ruskou vojenskou rozviedkou, vytvárajú obraz o portáli, ktorý sa stal významným distribučným kanálom ruského vplyvu na Slovensku a ktorého aktivity sa dostali do priameho konfliktu s bezpečnostnými a zahraničnopolitickými záujmami Slovenskej Republiky.

Text vychádza z verejne dostupných zdrojov. Nejde o nové zistenia, ale o súhrn čo najväčšieho množstva doteraz publikovaných informácií, usporiadaných tak, aby čitateľom poskytovali jasný a ucelený obraz o webe Hlavné správy.

Hlavné správy (hlavnespravy.sk) sú dlhoročný slovenský konšpiračný a proruský web, ktorý vznikol v roku 2012 a postupne sa stal jedným z najvplyvnejších šíriteľov kremeľskej propagandy na Slovensku[1][2]. Za projektom stojí Róbert Sopko, košický podnikateľ a šéfredaktor, ktorý ho vybudoval cez svoju firmu Heuréka Evolution, s.r.o. a rovnomenné občianske združenie[3]. Hlavné správy sa navonok profilujú ako „konzervatívny denník“, no dlhodobo publikujú dezinformácie a prokremeľskú propagandu – napríklad vykresľovali útoky Ruska na Ukrajinu ako akt obrany a podsúvali vymyslené obvinenia voči Ukrajincom[4][5]. Sopko a jeho web udržiavali styky so špičkami krajnej pravice a populistami (Boris Kollár, Marian Kotleba)[6][7] a existujú dôkazy o skrytom financovaní a obsahovej spolupráci s kontroverznými osobami v pozadí (SIS evidovaný Marian Kočner, Norbert Bödör)[8][9]. Podľa zistení investigatívcov posielal Marian Kočner v roku 2018 peniaze priamo Sopkovi, ktorý mu za finančnú „podporu“ ďakoval[10][11], a Kočner cez nitrianskeho oligarchu Norberta Bödöra vybavil pre Hlavné správy aj exkluzívny rozhovor s odchádzajúcim policajným prezidentom Tiborom Gašparom[12][8].

Kontakty s Ruskou federáciou

Hlavné správy publikovali promo články za úplatu pre Veľvyslanectvo Ruskej federácie[13][3]; odhalený bol ruský autor Jevgenij Paľcev píšuci propagandistické články pod pseudonymom „Eugen Rusnák“[14]; a v marci 2022 bol zadržaný spolupracovník webu Bohuš Garbár po tom, čo prijal peniaze od agenta ruskej GRU za špionáž[15]. Po začiatku invázie na Ukrajinu v roku 2022 slovenské úrady označili Hlavné správy za nástroj ruskej informačnej agresie a dočasne zablokovali ich doménu[16]. Web sa však neskôr vrátil online a naďalej publikuje obsah, pričom formálne prešiel na model predplatného. V tejto analýze prinášame detailný profil Róberta Sopka, mapujeme organizačnú štruktúru Hlavných správ, ich prepojenia (vrátane politických, biznisových a zahraničných väzieb) a zostavujeme časovú os kľúčových udalostí, založenú výhradne na verifikovaných zdrojoch.

Róbert Sopko

Fotografiu Róberta Sopka zverejňujeme vo verejnom záujme a na spravodajské účely podľa § 12 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Róbert Sopko je zakladateľ a šéfredaktor webu Hlavné správy, ktorý je podľa viacerých nezávislých zdrojov dlhodobo spájaný s publikovaním proruských naratívov a dezinformačného obsahu. Ako osoba s priamym vplyvom na verejnú diskusiu a bezpečnostné prostredie krajiny má povinnosť vystupovať transparentne. Jeho doterajšia anonymita oslabuje možnosť verejnosti hodnotiť jeho zodpovednosť za obsah publikovaný jeho médiom. Použitie fotografie je primerané, slúži výlučne na identifikáciu osoby a nie je súčasťou žiadnej platenej propagácie. Zverejnenie preto nie je neprimeraným zásahom do súkromia, ale napĺňa legitímnu potrebu verejnosti poznať identitu človeka, ktorý ovplyvňuje verejné dianie.

Tiež uvádzaný bez diakritiky ako Robert Sopko je zakladateľom a šéfredaktorom Hlavných správ[17]. Narodil sa v roku 1971 a od narodenia je na invalidnom vozíku[18]. Býva a pôsobí v Košiciach, kde vlastní malú reklamnú agentúru Heuréka Evolution, s.r.o. so sídlom na Šoltésovej ulici 9[19][20]. Zároveň je Sopko štatutárom občianskeho združenia s rovnakým názvom (Heuréka Evolution) zameraného na prácu s telesne postihnutými[21]. V komunitách okolo Hlavných správ sa nevyskytuje pod žiadnym pseudonymom – na rozdiel od niektorých prispievateľov – ale vystupuje priamo menom ako šéfredaktor. Jeho publicita je inak veľmi nízka; až do roku 2016 bol takmer neznámy širokej verejnosti a vlastný web o ňom nezverejňoval takmer nič[6][17].

Aliasy a varianty názvu subjektov

Firma Heuréka Evolution, ktorú Sopko vlastní, mala v minulosti podľa obchodného registra názov Global System, s.r.o. (zmena na Heuréka Evolution nastala okolo roku 2010. Občianske združenie Heuréka Evolution vystupuje aj s prívlastkom „Hospodárske stredisko“ v registri, keďže slúži ako chránená dielňa pre zdravotne znevýhodnených[21]. Samotné Hlavné správy seba označujú za „Najväčší konzervatívny denník“ alebo „konzervatívny internetový denník“; v propagačných textoch Sopko uvádzal aj anglický názov Main News alebo prívlastok Konzervatívny denník[22]. Na sociálnych sieťach vystupuje Sopko v súvislosti s Hlavnými správami minimálne – napríklad oficiálny Facebook Hlavných správ nepriznáva menovite autorov obsahu. V interných komunikáciách, ktoré neskôr unikli (viď nižšie Threema/WhatsApp správy), bol Sopko uložený napr. ako „HLAVNE SPRAVY Sopko Robert“[10].

Kariéra a firmy (vrátane Heuréka Evolution)

Sopko vyštudoval elektrotechniku na strednej škole v Košiciach a začiatkom 90. rokov sa angažoval v projektoch pre vozičkárov[18]. Jeho hlavnou podnikateľskou aktivitou je reklamná agentúra Heuréka Evolution, s.r.o. (IČO 36 191 183) založená v roku 2005, ktorá sa špecializovala na výrobu reklamných pútačov, tlačovín, polepov na autá a pod.[23]. Agentúra funguje čiastočne ako chránená dielňa – zamestnáva aj ľudí na vozíčku a poberá štátne príspevky na ich podporu[24][25]. V rokoch 2012–2016 mala firma veľmi nízke tržby (v priemere ~2-tisíc eur mesačne), až do roku 2015 bola často stratová[26]. Až v roku 2015 agentúre prudko vzrástli výnosy (štvornásobne) a dostala sa do zisku[26], čo časovo koreluje so vzostupom návštevnosti Hlavných správ v tom istom období (viď časová os). Sopko systematicky využíval aj eurofondy: získal celkovo ~34-tisíc eur z Európskeho sociálneho fondu cez projekty pre mladých absolventov a osobných asistentov vo firme aj združení[25][27]. Tieto dotácie mu poskytol Úrad práce v Košiciach a hradené boli z programov EÚ – čo je paradoxné vzhľadom na to, že Sopkov web otvorene brojil proti členstvu Slovenska v EÚ a označoval eurofondy za „nezmysly“[28][29]. Sopko sám na otázku ohľadom tohto rozporu nereagoval vecne a označil Denník N za „manipulátorov“[30].

Okrem reklamnej firmy je Sopko aj konateľom občianskeho združenia Heuréka Evolution (registrovaného od roku 2008)[21]. Toto združenie oficiálne deklaruje činnosť v oblasti práce s telesne postihnutými a bolo využité na získanie časti spomínaných dotácií[21][27]. Sopko zároveň cez združenie prevádzkoval Hlavné správy v prvých rokoch – nešlo teda spočiatku o vydávanie cez firmu (ako je bežné pri médiách), ale o aktivitu občianskeho združenia[31][3]. To umožnilo napríklad prijímať 2-percentné podiely zaplatenej dane od sympatizantov (Sopko takto ročne vyzbieral okolo tisíc eur)[32][33]. Až neskôr Sopko evidenčne registroval Hlavné správy na Ministerstve kultúry ako periodikum, pričom ako vydavateľa uviedol Heuréka Evolution, s.r.o.[34]. Táto firma je tak aktuálne právnym vydavateľom webu a jej názov a IČO sú uvedené v tiráži (kontaktnej stránke) Hlavných správ[35][36]. Sopkova reklamná agentúra zároveň vďaka Hlavným správam získava zákazky či propagáciu – dlhodobo mal web banner s reklamou na Sopkov e-shop Brutaltricka.sk, cez ktorý Heuréka Evolution ponúkala výrobu tričiek na mieru[37][38]. Tento prepoj medzi médiom a podnikaním Sopka bol verejne priznaný aj samotným Sopkom v debate: uviedol, že Hlavné správy mu „robia reklamu“ na vlastný obchod a pomáhajú tak prosperovať firme[39].

Z hľadiska kariéry v médiách Sopko pred rokom 2012 nemal výraznejšiu novinársku prax[40]. Známi ho poznali ako nábožensky založeného konzervatívca, angažovaného v kresťanských komunitách[41]. V roku 2013 bol členom organizačného výboru Národného pochodu za život (celoslovenskej katolíckej akcie proti potratom)[42]. Táto skúsenosť i kontakty s konzervatívnymi kruhmi formovali zameranie vznikajúceho webu Hlavné správy (pozri nižšie). Sopko sám seba prezentuje skôr ako „aktivistu za pravdu” než tradičného vydavateľa: tvrdí, že jeho motiváciou bolo „prinášať skutočné, pravdivé informácie, ktoré mainstream zamlčiava“[6][43]. Médiám hlavného prúdu nedôveruje – viackrát odmietol rozhovory (okrem jedinej výnimky pre ruský Sputnik, viď nižšie) a novinárov kritizoval. V roku 2015 napríklad hrozil žalobou aktivistovi Jurajovi Smatanovi za označenie Hlavných správ ako propagandistického nástroja (žiadajúc odškodné 480-tisíc €), hoci napokon žalobu nepodal[44]. V roku 2018 komunikoval s reportérom Denníka N iba stručne a odmietol odpovedať na vecné otázky s odôvodnením, že „Denník N pokladám za manipulátorov“[30]. V interných správach podnikateľovia Marianovi Kočnerovi sa Sopko vyjadril, že radšej komunikuje cez svoj web; Kočnerovi napríklad odkázal, že necíti potrebu dávať stanoviská pre iné médiá a radšej napíše reakciu sám na Hlavné správy[45][46] (čo aj urobil – článok s názvom „Hlavné správy nevlastní Kočner ani Chuck Norris“ publikoval na obranu webu[47]).

Preukázané väzby na Hlavné správy

Róbert Sopko je fakticky stotožnený s projektom Hlavných správ: od vzniku bol jeho šéfredaktorom a hlavným koordinátorom obsahu[17], a zároveň majiteľom technickej aj právnej infraštruktúry (doména, vydavateľská firma, webová platforma). Podľa obchodného registra je 100 % vlastníkom a jediným konateľom firmy Heuréka Evolution, s.r.o., ktorá Hlavné správy vydáva (IČO 36191183)[35][36]. Rovnako je predsedom občianskeho združenia Heuréka Evolution (reg. č. VVS/1-900/90 253 63)[21], cez ktoré sa Hlavné správy financovali v počiatkoch. Žiadna iná osoba nie je v oficiálnych záznamoch uvedená ako spolumajiteľ či štatutár mediálneho projektu.

Sopko sám seba verejne označuje ako šéfredaktora internetového denníka Hlavné správy[17]. V roku 2016 potvrdil, že web založil s pomocou „niekoľkých kamarátov“ bez investora[40]. Títo kamaráti nie sú menovaní, no pravdepodobne išlo o prvých dopisovateľov (napr. konzervatívne ladených autorov z kresťanských kruhov). Web nemá klasickú kamennú redakciu – Sopko riadi autorov na diaľku, zadáva témy e-mailom a neorganizuje redakčné porady[48][49]. Väčšina interných pokynov a schvaľovaní obsahu teda ide priamo cez Sopka ako šéfredaktora. To potvrdzujú aj svedectvá a uniknuté komunikácie: Sopko osobne komunikoval s autormi, redigoval nadpisy a odobroval články. Napríklad v experimentálnom vstupe blogera (pod pseudonymom) Sopko priamo odpísal novému autorovi, že má „skúsiť niečo napísať“, následne článok sám doplnil fotografiami a publikoval ho s pochvalou autorovi[50][51]. Táto epizóda poukazuje na veľmi voľnú editorskú kontrolu – Sopko bol ochotný prijať neznámeho prispievateľa bez preverenia a spokojil sa, ak obsah zapadal do naratívu (v tomto prípade čl. kritizujúci prezidenta Andreja Kisku a zvýrazňujúci „pochod študentov vs. protest proti Kiskovi“)[52].

Medzi Sopkom a Hlavnými správami existuje aj finančné prepojenie: príjmy webu (z inzercie a darov) idú buď cez firmu alebo občianske združenie, ktoré Sopko vlastní[3]. Už v roku 2016 Denník N odhadoval mesačné náklady webu na niekoľko tisíc eur (TASR servis, administrátori, honoráre autorom)[53]. Nevedelo sa, či si projekt na seba zarobí reklamou alebo má skrytých sponzorov[31]. Sopko vtedy deklaroval, že ide o dobrovoľnícky projekt bez významného externého financovania[40]. Avšak neskôr vyšlo najavo, že časť financovania prichádzala od tretích strán (viď nižšie sekciu o Kočnerovi). Oficiálne Hlavné správy zarábali najmä z reklamy (Google Ads a priami inzerenti) a z drobných darov – Sopko na jar 2016 vyzýval čitateľov, aby poukázali 2 % z daní jeho združeniu na podporu prevádzky webu[32]. Web vtedy transparentne uvádzal aj formulár s IČO združenia pre tento účel[54]. Neskôr, keď web čelil blokovaniu, spustil Sopko systém predplatného (platené „balíčky“ pre prístup k obsahu)[55][56], čím sa snaží generovať udržateľný príjem priamo od čitateľov.

Sopkova úloha na webe je široká: okrem riadenia obsahu a financovania vystupuje aj navonok ako zodpovedný redaktor. V databáze Ministerstva kultúry SR je vedený ako šéfredaktor periodickej tlače Hlavné správy[57]. Jeho meno sa občas objavovalo aj v podpise interných oznamov pre čitateľov na webe (napr. v editoriáloch či komunikátoch: v roku 2014 publikoval príhovor čitateľom, v ktorom priznal ťažké začiatky a učenie sa „robiť správy“[43]). Keď portál čelil verejnej kritike alebo kauzám, bol to práve Sopko, kto reagoval: napríklad v marci 2022 vydal vyhlásenie, že sa „dištancuje od činnosti občasného dopisovateľa“ obvineného zo špionáže (Garbára)[58]. Rovnako v roku 2019, po správach o Kočnerovi, zverejnili Hlavné správy pod Sopkovým vedením článok výsmešne popierajúci Kočnerovo vlastníctvo (spomínaný „…nevlastní Kočner ani Chuck Norris“)[46]. Vzhľadom na tieto skutočnosti všetky relevantné zdroje uvádzajú, že Róbert Sopko je kľúčovou postavou Hlavných správ a portál je jeho dielom a vizitkou[59][3].

Kontakty s Ruskom (ambasáda, cesty, inštitúcie)

Hlavné správy od roku 2014 otvorene sympatizovali s kremeľskou politikou a preberali obsah priamo z ruských štátnych médií, čím plnili úlohu predĺženej ruky ruskej propagandy na Slovensku[4][60]. Táto ideologická afilácia sa premietla aj do konkrétnych kontaktov a väzieb s predstaviteľmi Ruskej federácie:

Ruská ambasáda v Bratislave

Podľa bývalého ministra obrany Jaroslava Naďa boli Hlavné správy „financované ruskou ambasádou“[61]. Konkrétne išlo o nákup tzv. PR článkov (inzercie) zo strany Veľvyslanectva RF, čo potvrdili investigatívci z ICJK. V roku 2018 zaplatila ruská ambasáda za reklamné články na Hlavných správach a peniaze inkasoval priamo majiteľ webu Róbert Sopko[62][3]. Hlavné správy následne priznali, že s ambasádou „len niekoľkokrát spolupracovali formou zverejnenia tlačových správ“ a označili tvrdenia o celkovom financovaní za nezmysel[63]. Faktom zostáva, že minimálne v jednom prípade v roku 2018 vyšiel na webe PR článok označený ako inzercia ambasády RF – išlo napríklad o správu k výročiu oslobodenia Bratislavy s pozitívnou zmienkou ruského veľvyslanca (odkaz identifikovali projekt Konšpirátori.sk a Denník N)[34][61]. Táto finančná interakcia (hoci zrejme v rádoch niekoľko tisíc eur) dokazuje inštitucionálne prepojenie: ruská diplomatická misia využívala Hlavné správy na šírenie svojich posolstiev v slovenskom informačnom priestore.

Ruské štátne médiá a agentúry

Sopko prejavoval ochotu spolupracovať s ruskými médiami. V roku 2015 poskytol rozhovor pre českú redakciu prokremeľského webu Sputnik News (patriaceho pod agentúru Rossija Segodňa)[64]. V tomto rozhovore v podstate zopakoval svoju mantru, že Hlavné správy „nechávajú zaznieť hlas tých, ktorí v mainstreame priestor nedostanú“[64]. Táto mediálna družba so Sputnikom naznačuje, že Sopko bol v kontakte s ruskou propagandistickou sieťou a nemal problém legitimizovať ju rozhovorom. Ešte užším prepojením bol prípad Jevgenija Paľceva: ruský občan, ktorý pravidelne dochádzal do Moskvy na školenia v agentúre Rossija Segodňa, pôsobil súčasne ako anonymný autor Hlavných správ pod slovenským pseudonymom „Eugen Rusnák“[14]. Pod týmto menom uverejnil od roku 2015 desiatky extrémne proruských článkov – vrátane manipulatívnych reportáží velebiacich motorkársky gang Noční vlci a opisujúcich situáciu na Kryme optikou Kremľa[65][66]. Denník N v novembri 2018 odhalil, že „Rusnák“ je v skutočnosti Paľcev, keď získal fotografie a svedectvá z Paľcevových ciest do Sputniku[67][68]. Keď bol Sopko s touto informáciou konfrontovaný, nevyjadril sa k tomu jasne; každopádne odhalenie poukazuje na priamu personálnu infiltráciu Hlavných správ človekom napojeným na Kremeľ. Paľcev/Rusnák prispieval až do roku 2020[69], jeho texty bývali podpísané len pseudonymom a preberané z nich čerpali aj iné dezinformačné weby. Tento prípad dokazuje koordináciu obsahu Hlavných správ s ruskými propagandistickými kanálmi.

Špionážna aféra (Garbár a GRU)

V marci 2022 Slovensko zatklo viacero osôb podozrivých zo spolupráce s ruskými tajnými službami. Medzi nimi bol Bohuš Garbár, občasný prispievateľ Hlavných správ, ktorý mal za úplatky poskytovať citlivé informácie agentovi ruskej vojenskej rozviedky (GRU)[15]. Denník N zverejnil videozáznam z tajnej operácie, na ktorom Garbár v bratislavskom parku preberá od dôstojníka GRU Sergeja Solomasova peniaze a prisľubuje spoluprácu[70]. Garbár písal pre Hlavné správy aj pre spriaznený web Armádny magazín, najmä pod rôznymi pseudonymami, a bol známy extrémistickými názormi[71][72]. Po zadržaní sa ku špionáži priznal a v roku 2023 ho súd odsúdil za vyzvedačstvo (dostal podmienečný trest)[73][74]. Sopko na túto kauzu reagoval promptne: vyhlásil, že sa „dištancuje od činnosti občasného nehonorovaného dopisovateľa“ a tvrdil, že Garbárove texty sa netýkali Ruska ani nemal vplyv na chod redakcie[75]. Denník N však zistil zaujímavý detail, ktorý Sopkove tvrdenia spochybňuje – Garbár používal auto evidované na firmu Róberta Sopka[76]. To naznačuje užšiu väzbu, než akú Sopko priznal, hoci presná povaha vzťahu (či bol Garbár zamestnancom agentúry alebo priateľ) nie je verejne známa. Každopádne, prípad Garbár je ďalším dôkazom, že ruské rozviedky prenikali do okruhu Hlavných správ. Slovenská informačná služba a vojenské spravodajstvo vďaka tejto afére označili Hlavné správy za bezpečnostné riziko a prispelo to k následnému vypnutiu webu na istý čas.[16][70].

Osobné styky a cesty do Ruska

Napriek kuloárnym informáciám, ktoré hovoria o opaku, neexistuje priama, verejne známa zmienka, žeby Róbert Sopko cestoval do Ruska na oficiálne podujatia alebo iné stretnutia. Na rozdiel od iných proruských aktérov (napr. Ján Čarnogurský, ktorý pravidelne chodí na konferenciu Valdaj) alebo vedenia časopisu Extraplus, Sopkovo meno nefiguruje v delegáciách. Napriek tomu mal Sopko blízko k organizáciám podporujúcim rusko-slovenskú „vzájomnosť“. Hlavné správy spolupracovali so Slovensko-ruskou spoločnosťou Jána Čarnogurského – napríklad preberali jej tlačové správy či články predsedu Čarnogurského[77][78]. Čarnogurského proruské aktivity (napr. protesty proti NATO, chvála Kotlebu) sa často pozitívne zrkadlili na stránkach Hlavných správ[79][80]. Je známe, že Sopko s Čarnogurského okruhom sympatizuje hodnotovo (spája ich konzervativizmus a kritika prozápadného smerovania SR). Navyše v roku 2016 Hlavné správy prevzali a nekriticky šírili správu ruskej agentúry Sputnik o uzavretí partnerstva s TASR (slovenská tlačová agentúra vtedy podpísala dohodu so Sputnikom, ktorá musela byť po tlaku zrušená)[81][82]. Tým Sopko zjavne schvaľoval užšiu mediálnu spoluprácu s Ruskom. Hoci nemáme doklad, že by Sopko osobne rokoval s ruskými predstaviteľmi (na rozdiel od Tibora Rostasa, ktorý v roku 2014 v Moskve žiadal finančnú podporu pre svoj magazín Zem a Vek[83][84]), celkový obraz svedčí o tom, že Sopko bol ochotný prijímať ruskú podporu tak finančnú, ako aj obsahovú. Ruské veľvyslanectvo i médiá považovali Hlavné správy za priateľský kanál – napríklad oficiálny FB profil ruskej ambasády často zdieľal články Hlavných správ, čím im dodával kredibilitu medzi proruským publikom[85][86].

Väzby na politikov a iné osoby

Hlavné správy a Róbert Sopko nadviazali počas svojej existencie viacero väzieb s domácimi politickými aktérmi, najmä z radov krajnej pravice, antisystému či okolia bývalej vládnej garnitúry Smer-SD. Kľúčové prepojenia, ktoré boli doteraz medializované, zahŕňajú:

Marian Kotleba a ĽSNS

Hlavné správy už od roku 2015 nadštandardne pokrývali a podporovali Kotlebovu Ľudovú stranu Naše Slovensko[87]. Pred parlamentnými voľbami 2016 poskytli Kotlebovi exkluzívny rozhovor (autor nebol podpísaný, otázky boli mimoriadne ústretové)[87][88], kde mu umožnili prezentovať svoje názory bez oponentúry. Dokonca nechali Kotlebu kritizovať eurofondy ako „zbytočné nezmysly“, hoci práve z eurofondov čerpal peniaze šéfredaktor Sopko[28]. Okrem toho Hlavné správy tesne pred voľbami 2016 vydali reportáž Eugena Rusnáka (pseudonym ruského autora) z Kotlebovho mítingu v Nitre, ktorá pozitívne vykresľovala jeho sympatizantov a rozptyľovala „predsudky“ o extrémizme[89][90]. Po voľbách web naďalej spolupracoval s ĽSNS – napríklad v máji 2016 spoločne „rozpútali aféru“ ohľadom školského karnevalu, kde Hlavné správy zverejnili tajnú nahrávku preberajúcu kotlebovský výklad (o údajnej propagácii LGBTI)[91][92]. Celkovo Hlavné správy fungovali ako mediálny spolupútnik ĽSNS, preberali ich kauzy a nedávali priestor druhej strane[92]. Kotleba na oplátku verejne chválil alternatívne médiá; priamo s Sopkom sa nespája finančný tok, ale z politologických analýz vyplýva, že takéto médiá dopomohli Kotlebovi k vstupu do parlamentu[93][94].

Boris Kollár a hnutie Sme rodina

Kollár, populistický líder hnutia Sme rodina, mal s Hlavnými správami priateľský vzťah. Už okolo roku 2015 ich verejne odporúčal: „Hlavné správy patria medzi málo zdrojov, ktoré aj ja čítam a na ktoré sa môžem spoľahnúť“ – vyhlásil Kollár pochvalne[95][96]. Na Silvestra 2015 dokonca nahral pre čitateľov Hlavných správ novoročný videopríhovor[97]. V máji 2016, keď Kollár zdieľal konšpiračný článok Hlavných správ o spomínanom „karnevale“, pomohol mu získať virálne šírenie[7][98]. Finančné prepojenie vyšlo najavo po rokoch: denník SME zistil, že v roku 2021 zaplatilo hnutie Sme rodina firme Heuréka Evolution spolu 57-tisíc eur za bližšie neurčené služby[99]. Tie zrejme súviseli s umeleckým sponzoringom alebo skrytou reklamou – Hlavné správy a spriaznený Hlavný denník v tom období publikovali viacero pozitívne ladených článkov o Kollárovi a jeho strane[100]. Platby šli aj cez občianske združenie Verbina, ktoré stojí za iným dezinformačným webom, takže Kollárovo hnutie podporovalo širší okruh alternatívnych médií[101]. Z hľadiska sily vzťahu možno konštatovať, že Kollár využíval Hlavné správy na komunikáciu so svojím elektorátom a bol ochotný za to platiť. Osobne sa so Sopkom podľa dostupných info nestýkal, ale verejne sa ho zastával (napr. v roku 2020 Kollár kritizoval zaradenie Hlavných správ zo zoznamu konšpiračných webov) a po voľbách 2020 jeho nominanti (napr. poslankyňa Martina Šimkovičová, ex-markíza, ktorá prešla k Sme rodina) udržiavali s webom kontakty[102].

Norbert Bödör, Tibor Gašpar a Marian Kočner

Najzávažnejšie prepojenia Hlavných správ vedú do sféry tzv. “motákovej mafie” okolo kontroverzného podnikateľa Mariana Kočnera, oligarchu Norberta Bödöra a exprezidenta Policajného zboru Tibora Gašpara. Všetky tri mená sa vynorili v komunikácii z Kočnerovho mobilu (Threema/WhatsApp), ktorá bola odhalená počas vyšetrovania vraždy Jána Kuciaka. Marian Kočner – známy z pozadia politiky a organizovaného zločinu – si písal v marci 2018 s Norbertom Bödörom, že je „od 1. marca 2018 skrytým akcionárom Hlavných správ“[103][104]. Táto správa indikuje, že Kočner finančne vstúpil do webu krátko po vražde Kuciaka (február 2018). Skutočne, v januári 2018 začal Kočner komunikovať priamo so Sopkom cez WhatsApp a podsúval mu “tipy” na konšpiračné články (napr. očierňujúce vtedajšieho prezidenta Kisku)[105][106]. Sopko s ním ochotne udržiaval kontakt – hoci jednu očividnú fotomontáž s “ovracaným lietadlom” nepublikoval, komunikácia ďalej plynula v priateľskom tóne[105][106]. Kočner posielal Sopkovi aj svoje rôzne “konšpiračné vysvetlenia spoločenských javov” (napr. blúznenie o význame slova Soros)[106][107].

Kľúčový moment nastal vo februári a marci 2018: Kočner sa chválil sprostredkovateľke Alene Zsuzsovej, že “o deň vyjde na Hlavných správach článok spochybňujúci masovosť protivládnych protestov”[108] – a skutočne 3. marca 2018 Hlavné správy publikovali text Petra Tótha (Kočnerov blízky spolupracovník) relativizujúci počet účastníkov pochodov Za slušné Slovensko[109]. Tieto dôkazy potvrdzujú, že Kočner priamo ovplyvňoval obsah Hlavných správ v kritickom období po vražde novinára. Navyše, v máji 2018 Kočner požiadal Bödöra (Gašparovho zaťa), či by vedel vybaviť exkluzívny rozhovor pre Hlavné správy s Tiborom Gašparom pred jeho odchodom z funkcie[110]. Bödör súhlasil a o dva týždne už Hlavné správy vydali prvú časť servilného rozhovoru s Gašparom (séria mala štyri časti, písal ju redaktor Ivan Lehotský)[111][112].

Tón rozhovoru bol mimoriadne pozitívny voči Gašparovi, články ho vykresľovali ako charizmatického a krivdene obviňovaného človeka[113]. Otázky boli v podstate nahrávky, typu „Ako s odstupom vnímate ten cirkus okolo vášho odvolávania?“[114]. Táto “aférová služba” Gašparovi by sa zrejme nestala bez Kočnerovho a Bödörovho vplyvu. Ukazuje to, že Hlavné správy fungovali ako platforma na rehabilitáciu Gašpara, ktorý čelil verejnej kritike. V Threeme Kočner taktiež písal Bödörovi, že „kamoš“ (Gašpar) dostane priestor pred odchodom[110]. Po publikovaní rozhovorov Kočner Sopkovi ďakoval a navrhoval dokonca zabezpečiť Hlavným správam veľkoplošnú reklamu na budove Technopolu (ktorú mal Kočner vplyv)[115]. Toto všetko poukazuje na nadštandardný vzťah medzi Kočnerom a Sopkom – Sopko bol ochotný poskytovať Kočnerovi mediálne služby (šírenie jeho verzií udalostí, diskreditáciu oponentov, platformu pre jeho spojencov) výmenou za finančnú podporu.

Dlho išlo len o podozrenie, ktoré Sopko verejne označoval za “úplné nezmysly a podlosť”[47]. Až analýza Kočnerovho mobilu (tzv. Kočnerova knižnica) v roku 2020 priniesla priame dôkazy: investigatívci z OCCRP a ICJK našli správu, kde Sopko Kočnerovi píše „Dík aj za podporu, čo došla na účet“[9][11]. Ide o jasnú referenciu na prijatie platby. Komunikácia prebehla cez WhatsApp a bola verifikovaná priradeným tel. číslom Sopka[10][116]. Z toho vyplýva, že Marian Kočner finančne dotoval Hlavné správy minimálne začiatkom roku 2018 a Sopko o tom vedel a ďakoval mu[117][11]. Kočner tak fakticky vystupoval ako “tichý akcionár” webu, čo sám deklaroval Bödörovi. Kočnerov investičný motív bol zrejmý – chcel mať platformu na ovplyvňovanie verejnej mienky a obranu pred obvineniami (čo sa aj dialo, viď články útočiace na Kuciaka či relativizujúce vyšetrovanie)[118][119].

Vzťah pretrval do Kočnerovho zatknutia v júni 2018 a trochu aj po ňom (v septembri 2018 Hlavné správy nekriticky šírili konšpiračné teórie spochybňujúce dôkazy proti Kočnerovi vo veci vraždy – napr. článok naznačujúci, že novinári si informáciu o Kočnerovi “vymysleli”[120]). Po Kočnerovom páde Sopko komunikáciu prerušil, no dodnes nepriznal toto prepojenie a trvá na tom, že Kočner nemal do vlastníctva webu čo hovoriť. Až súdne odhalenia potvrdili opak – v očiach verejnosti to vážne diskreditovalo Hlavné správy ako nástroj oligarchov. Koncom roku 2019 Okresný súd Bratislava II dočasne prikázal vyradiť Hlavné správy zo zoznamu konšpiračných webov (Konšpirátori.sk) kým sa nerozhodne spor vo veci ochrany dobrého mena[121]. Ironicky, len pár týždňov nato vyšli na svetlo správy dokazujúce financovanie Kočnerom, čo len potvrdilo hodnotenie Hlavných správ ako nedôveryhodného média[121][45].

Ďalšie prepojenia

Okrem vyššie uvedených boli Hlavné správy v kontakte aj s ďalšími osobami. V roku 2018 napríklad zavádzajúcim spôsobom citovali stanovisko Konferencie biskupov Slovenska (KBS) tak, že to vyzeralo ako kritika mainstreamu – KBS sa voči tomu ohradila[122]. Osobne mohol mať Sopko väzby na prispievateľov a influencerov scény ako Štefan Harabin (o ktorom web písal pozitívne ako o “antimainstreamovom” sudcovi), či ďalších menších dezinformačných aktérov (napr. redakcia mesačníka Extra Plus – šéfredaktorka Lenka Mayerová spolupracovala s ruskou ambasádou a Extra Plus v niektorých článkoch ladí s naratívmi Hlavných správ[82][123]). V praxi však hlavné línie väzieb spadajú do už spomenutých kategórií: pronárodne a proruské subjekty (Kotleba, Harabin, Čarnogurský) a oligarchické štruktúry (Kočner, Bödör) využívajúce web na svoje ciele.

Hlavné správy: štruktúra a prevádzka

Prevádzkovateľ, vlastníci a právne subjekty v čase

Projekt Hlavné správy začínal v lete 2012 ako nezávislá iniciatíva malej skupiny konzervatívcov. Spočiatku nemal formálnu firmu ako vydavateľa; portál bežal neoficiálne, pričom autorské príspevky publikovalo Sopkovo občianske združenie Heuréka Evolution[31]. Až neskôr, približne okolo roku 2015, Sopko pretransformoval vydávanie pod svoju firmu Heuréka Evolution, s.r.o., aby splnil zákonné povinnosti periodika. V Registri periodickej tlače (Ministerstvo kultúry SR) je Hlavným správam pridelené evidenčné číslo EV 4/22/SWP[35][36] a ako vydavateľ je uvedená spomínaná s.r.o. so sídlom v Košiciach (Šoltésovej 9). Vlastnícka štruktúra s.r.o.: jediným spoločníkom a konateľom je Róbert Sopko[3]. Firma nemá komplikované vlastnícke pozadie ani zahraničných vlastníkov – ide o malý rodinný podnik (v minulosti tam pracovala napr. Sopkova manželka ako účtovníčka, a Sopko spomínal aj priateľov v agentúre).

Organizačný model

Hlavné správy nemajú hierarchiu ako tradičné redakcie. Róbert Sopko figuruje ako šéfredaktor a de facto aj vydavateľ. Pod ním pracuje sieť dopisovateľov a editorov na diaľku. Z Denníkom N zistených faktov „pravdepodobne dodnes nemajú kamennú redakciu“[126] – to v praxi znamená, že novinári nesedia spoločne v kancelárii, ale prispievajú externe cez internet. Sopko komunikuje s autormi prevažne e-mailom alebo telefonicky. Pravidelní autori: už v roku 2016 identifikoval Denník N minimálne 7 stabilných prispievateľov, ktorých mená sa opakovane objavovali pod článkami[127]. Patria medzi nich napríklad Ivan Lehotský, Eugen Rusnák (pseudonym), Samuel Gdovin, Jozef Brandobur, Pavel Polák, Stanislav Žiaran, či dopisovatelia zo zahraničia ako Katarína Hanzlíková (Paríž)[128][129]. Niektorí z nich používajú pravé mená, iní pseudonymy. Redaktori a editorská supervízia: Sopko mal v istých obdobiach k dispozícii 2–3 administrátorov/redaktorov, ktorí sa starali o technickú stránku a korektúry[130]. Napríklad v roku 2018 sa spomínal redaktor Peter Švrček (mladý aktivista, pôvodca projektu Kulturblog) ako jeden z prispievateľov. V roku 2020 inzerovali Hlavné správy otvorenú pozíciu pre editorov (pravdepodobne aby posilnili tím po odchode niektorých ľudí počas blokácie)[131]. Hoci funkcie ako zástupca šéfredaktora, vedúci vydania a pod. nie sú nikde formálne uvedené, je pravdepodobné, že niektorí skúsení autori (napr. Ivan Lehotský alebo Stanislav Žiaran) plnia aj úlohu interných editorov, ktorí pomáhajú Sopkovi s výberom a úpravou článkov.

Zmeny v štruktúre v čase

V prvých dvoch rokoch (2012–2013) boli Hlavné správy málo známe a publikovali takmer výhradne prevzaté agentúrne správy[132]. Od roku 2014, s prelínaním do propagačnej platformy, výrazne narástol počet vlastných článkov a komentárov (často anonymných, podpísaných skratkou)[60]. Web expandoval tematicky – popri politike a spravodajstve začal pokrývať aj šport, kultúru, regionálne správy, čím sa profiloval na široký záber (formátom pripomínal multi-sekčný mainstreamový portál)[133]. Z technického hľadiska Sopko investoval do kvalitného webdizajnu a SEO – už od polovice 2010-tych rokov mala stránka moderný vzhľad a generovala vysokú návštevnosť (300–500 tisíc unikátnych návštevníkov mesačne podľa odhadov)[134][135].

Napojenie na TASR

Hlavné správy majú uzavretú štandardnú zmluvu s tlačovou agentúrou TASR na odber správ a fotografií[127]. To im umožňuje rýchlo publikovať neutrálne agentúrne správy a zvyšovať obsahový objem. Veľký diel obsahu tvoria práve tieto prevzaté správy TASR, do ktorých Hlavné správy nezasahujú. To im pomáha tváriť sa ako legitímne médiá (veľká časť článkov je fakticky korektných, lebo pochádza z TASR). K tomu Sopkov tím dopĺňa vlastné texty, ktoré však často spočívajú v preklopení cudzieho článku či facebookového statusu politika do podoby správy[136]. Napríklad obľúbená technika bola prekladať texty z ruských webov (Sputnik, RT, Regnum) do slovenčiny – Denník N doložil, že Hlavné správy doslova prebrali článok agentúry REGNUM o „likvidácii Ruska Západom“ a iba ho lokalizovali[137]. Tieto preklady bývali označené rubrikou Zo zahraničia a neraz pod nimi nebolo plné meno autora (často iba iniciály alebo pseudonym)[60][138]. Blogy a komentáre: Web prevádzkuje aj samostatnú sekciu Blogy (blog.hlavnespravy.sk), kam prispievajú registrovaní užívatelia. Sopko tak vytvoril komunitnú platformu, podobne ako veľké spravodajské portály. Niekoľko mien blogerov (Milan Šupa, Dušan Uhrin, Miro Majerník, Michal Durila, atď.) sa opakovane objavuje – ide o známych konšpiračných autorov a aktivistov. Blogy nemusia prechádzať takou kontrolou ako redakčné články, ale často ich Hlavné správy prevezmú aj na titulku, ak obsah svedčí ich agende.

Zázemie a technológie

Hlavné správy bežia na vlastnej doméne .sk registrovanej v roku 2011 (podľa SK-NIC WHOIS) na firmu Heuréka Evolution. Hosting mali v minulosti na slovenských serveroch, neskôr zrejme prešli na robustnejšie riešenie kvôli vysokej návštevnosti. Web používa redakčný systém WordPress s vlastnou úpravou dizajnu. V roku 2022 po blokácii zaviedli šifrovaný mirror na doméne .cc (hlavnespravy.cc), aby obchádzali cenzúru, a využívali aj kanál na Telegrame (telegram.me/hlavnespravy)[139][140]. Na jeseň 2022, keď dočasný zákaz pominul, sa vrátili na .sk doménu. Z technologických partnerov je známe, že monetizovali cez služby ako Google AdSense (pred zablokovaním Google v 2020 ich však vyradil zo svojich reklamných sietí kvôli dezinformačnému obsahu).

Riadiace a redakčné pozície

Hlavné správy formálne uvádzajú v tiráži len minimum údajov: IČO a adresu vydavateľa a evidenčné číslo periodika[35]. Menovité zloženie redakcie nikdy nepublikovali; žiadna podstránka „O nás“ so zoznamom členov redakcie neexistuje (stav k 2025). Jediná oficiálna persona je šéfredaktor Róbert Sopko. V praxi sa však dajú identifikovať osoby, ktoré zastávali určité úlohy:

Zástupca/oponenti Sopka

Nie je explicitne známy zástupca šéfredaktora. Avšak novinár Martin Hanus v roku 2019 naznačil, že istý „redaktor HS Ivan Lehotský“ viedol kľúčovú rozhovorovú sériu (Gašpar), čo naznačuje, že Lehotský mohol patriť k hlavným editorom[112]. Lehotský bol v Hlavných správach aktívny už okolo 2014, písal texty s náboženskou tematikou a neskôr publicistiku. Je možné, že práve on bol Sopkovou pravou rukou pre domáce politické články. Ďalším často publikujúcim autorom je Eugen Rusnák – po odhalení, že to je pseudonym Rusa Paľceva, Hlavné správy prestali toto meno používať (posledný článok mal v roku 2020)[69]. Na medzinárodné a vojenské témy sa špecializoval autor s pseudonymom Armádny Magazín (zrejme Bohuš Garbár a ďalší okruh).

Sekcia “Česky” a “Priama linka”

Stránka má od roku 2018 aj českú mutáciu (podadresár /cz alebo označené “Česky” v menu), kde zdieľala niektoré články z českého prostredia a preklady do češtiny. Nebolo to však plnohodnotné české vydanie – skôr sporadická rubrika. “Priama linka” zasa slúži ako priestor pre názorové vstupy čitateľov (akási obdoba občianskej žurnalistiky), no jej využitie bolo minimálne.

Armádny magazín

Ide o spriaznený web (armadnymagazin.sk) zameraný na vojenské a geopolitické témy, ktorý sa objavil okolo roku 2019. Prevádzkovali ho tí istí ľudia – na Telegrame a Facebooku vystupoval spoločne s Hlavnými správami[140][141]. Je pravdepodobné, že Armádny Magazín redigoval priamo Sopko alebo ním poverený autor (snáď Garbár, kým nebol odhalený). NBÚ pri blokácii v roku 2022 vypol súbežne HS aj Armádny magazín[142], čo potvrdzuje, že ich považoval za prepojené entity (a Sopko to nepoprel).

Zodpovedné osoby a právne spory

Keďže Hlavné správy nie sú členom oficiálnych stavovských organizácií (ako Asociácia tlačených vydavateľov) a nehlásia sa k tlačovému kódexu, neexistuje verejná rada alebo ombudsman. V prípade žalôb a sporov vystupuje za web právne Róbert Sopko, resp. jeho firma. Už v roku 2017 Sopko zažaloval projekt Konšpirátori.sk za to, že Hlavné správy evidoval ako dezinformačný web. Súd pôvodne nariadil predbežné opatrenie, na základe ktorého musel portál Konšpirátori.sk Hlavné správy dočasne stiahnuť zo zoznamu, toto opatrenie však Krajský súd v roku 2022 zrušil. Nasledovali meritórne konania: v roku 2023 Mestský súd Bratislava IV zamietol žalobu na ochranu dobrej povesti a v roku 2025 Mestský súd Bratislava III (neskôr potvrdený aj Krajským súdom) zamietol žalobu z nekalej súťaže. Verdikty potvrdili, že hodnotenie na Konšpirátori.sk je legitímnou a chránenou kritikou, a Hlavné správy sú tak naďalej vedené v databáze so skóre 8,5 z 10. V inom prípade KBS (biskupi) protestovali proti manipulácii ich výrokov Hlavnými správami – Sopko síce článok nestiahol, ale musel čeliť kritike na omediach.com. Taktiež ESET a ďalšie firmy stiahli inzercie, keď zistili, že sa ich reklamy zobrazujú na HS; dočasné vyňatie zo zoznamu v roku 2019 Sopko prezentoval ako „očistenie“ mena webu, avšak konečné rozsudky z rokov 2023 a 2025 tento výklad spochybnili. Následné odhalenia prepojení s Marianom Kočnerom reputáciu webu opäť poškodili.

Vývoj po roku 2022

Po vypnutí webu v marci 2022 (viď časová os nižšie) Sopko deklaroval, že nerozumie dôvodom NBÚ a zvažoval právne kroky[62]. Do júna 2022 bola doména .sk nedostupná; medzitým Sopko presunul časť obsahu na magyaralternativ.hu – nový maďarský portál, ktorý naznačuje snahu osloviť aj maďarsky hovoriace publikum (pravdepodobne v SR a Maďarsku). V roku 2023 Hlavné správy znovu nabehli na pôvodnej adrese a okrem predplatného zaviedli i mobilnú aplikáciu. Pokračujú v prevádzke s formálne konzervatívnym imidžom, avšak obsahovo zostávajú proruské (napr. v máji 2023 publikovali články so silnou kritikou pomoci Ukrajine, podporou Orbánových postojov atď., čo odzrkadľuje staré vzorce)[143][144].

Zmeny domény, sídla a zásahy štátu

Sídlo a doména

Sídlo zostalo od začiatku nemenné – Košice, Šoltésovej 9 (panelák, kde je aj agentúra). Doména hlavnespravy.sk je registrovaná od 5. 5. 2011, držiteľom je Sopkova firma (údaje v SK-NIC toho času skryté kvôli GDPR, ale historické záznamy uvádzajú R. Sopka). Počas blokácie v 2022 bola zaregistrovaná alternatívna doména hlavnespravy.cc (ktorá bežala cez Cloudflare), no dnes už nie je aktívna.

Právne zásahy

Najvýznamnejším bol postup NBÚ na základe zákona č. 452/2021 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti. Po vypuknutí vojny NBÚ využil nové oprávnenie „dočasne prerušiť šírenie škodlivého obsahu“ a 3. marca 2022 vydal príkaz na blokáciu prístupu k Hlavným správam[61]. Blokácia sa realizovala na úrovni DNS (telekomunikační operátori smerovali doménu na informačnú stránku NBÚ). Toto opatrenie bolo načasované na 30 dní, neskôr predĺžené na celkovo cca pol roka (po skončení mimoriadnej situácie v auguste 2022 blokácia zanikla). Súbežne NBÚ vypol aj Armádny Magazín[142]. Minister obrany Naď taktiež verejne označil Hlavné správy za nástroj Moskvy a dôvod blokácie špecifikoval ako reagovanie na dezinformácie, ktoré ohrozovali národnú bezpečnosť (príkladom boli hoaxy o ukrajinských utečencoch šírené Hlavnými správami krátko po začiatku vojny)[145][146]. Sopko voči tomu protestoval a v rozhovore pre konzervatívny web Štandard povedal, že “Ruská ambasáda si mala zaplatiť len pár tlačových správ” a že nerozumie, prečo NBÚ zasiahol[147][148].

Iné blokácie a spolupráca platforiem

V roku 2020 Google zablokoval Hlavné správy v svojej reklamnej sieti (AdSense) po tom, čo projekt konspiratori.sk opakovane upozornil inzerentov na ich charakter. Facebook niekoľkokrát obmedzil dosah stránke Hlavných správ za porušenie pravidiel (napr. šírenie hoaxov o COVID-19 v roku 2021). Napriek tomu HS udržujú na FB okolo 19-tisíc fanúšikov[149] – čo je menej než iné dezinformačné projekty ako Slobodný vysielač, ale dosah zvyšujú sharemi od politikov (viď Kollár). V roku 2018 Twitter označil niekoľko tweetov odkazujúcich na HS za „potential spam”, no ku plošnému zákazu nedošlo.

Financie a eurofondy – následky

Po medializácii, že Sopko čerpá eurofondy, prebehla kontrola využitia prostriedkov (Úrad práce Košice). Hovorkyňa potvrdila, že Sopko mal všetko v súlade a chránenu dielňu prevádzkuje riadne[150]. Ide teda skôr o morálny aspekt – web brojiaci proti EÚ prijíma peniaze EÚ – ktorý Sopko nikdy uspokojivo nevysvetlil (otázkam sa vyhýbal).

Na základe vyššie uvedeného možno súhrnne povedať, že Hlavné správy fungujú ako rodinná firma Róberta Sopka, bez transparentnej redakčnej rady, s fluidnou sieťou prispievateľov. Táto neštandardná štruktúra uľahčuje plnenie ideologických cieľov (Sopko nemusí zohľadňovať názor interných redaktorov, keďže tí sú z veľkej časti dobrovoľníci alebo externisti). Zároveň to znamená, že akékoľvek prepojenia Sopka (či už finančné alebo osobné) sa priamo premietajú do fungovania webu – čo vidno na prípadoch Kočner či ruských kontaktov.

Časová os (Timeline)

Prehľad významných míľnikov v histórii Hlavných správ a súvisiacich udalostí:

2012-07 – Spustenie portálu Hlavné správy (online spravodajstvo s konzervatívnym zameraním). Zdroj: Denník N, Vladimír Šnídl, 02.08.2016[1][156].

2013-09-22 – Národný pochod za život v Košiciach: Róbert Sopko členom organizačného výboru; Hlavné správy publikujú mnoho príspevkov k akcii (v tom čase však ešte nie sú mediálnym partnerom). Zdroj: Blog Dezinformácie/Hoaxy (Denník N)[42].

2014-02 až 2014-07 – Krymská kríza a vojna na Donbase: Hlavné správy začínajú intenzívne šíriť proruský pohľad na konflikt. Publikujú množstvo článkov obviňujúcich Ukrajinu (napr. titulky „Stopy a klamstvá … vedú do Kyjeva“, „Malajzijské lietadlo zostrelila Ukrajina“ atď.). Objavuje sa prvá veľká dezinformácia – vymyslená správa o odoberaní orgánov ukrajinskými vojakmi, ktorú HS preberajú z proruských zdrojov a neskôr potichu mažú[157][5]. Zdroj: Denník N, Šnídl, 02.08.2016[158][159].

2015-05 – Začiatok pôsobenia „Eugen Rusnák“ (J. Paľcev): V májových článkoch Hlavných správ sa prvýkrát objavuje autor pod menom Eugen Rusnák, ktorý v nasledujúcich rokoch píše najtvrdšiu kremeľskú propagandu (Noční vlci, obhajoba anexie Krymu, útoky na Západ). Zdroj: Denník N, Šnídl, 14.11.2018[66][65].

2015-12 – Boris Kollár chváli Hlavné správy: Kollár vo videu na HS praje čitateľom PF2016 a uvádza, že Hlavné správy patria medzi zdroje, ktorým verí (voči mainstreamu). Zdroj: HS[95], Denník N (Snídl)[7].

2016-02 – Exkluzívny rozhovor s Marianom Kotlebom: Hlavné správy pred parlamentnými voľbami 2016 publikujú servilný rozhovor s Kotlebu (autor anonymný). O týždeň neskôr vydávajú reportáž z Kotlebovho mítingu v Nitre (E. Rusnák) – pozitívny tón voči ĽSNS. Zdroj: Denník N (Snídl), 02.08.2016[87][89].

2016-03 – Sopko hrozí žalobou za označenie „konšpiračný web“: Učiteľ Juraj Smatana zverejňuje zoznam proruských webov vrátane HS; Sopko reaguje otvoreným listom, v ktorom hrozí žalobou o 480 000 € za poškodenie dobrého mena. Žalobu napokon nepodá. Zdroj: Denník N (Snídl), 02.08.2016[44].

2016-08-02 – Denník N uverejňuje profil „Kto riadi proruský web HS“: Prvá veľká investigatíva odhaľuje Sopkovu identitu, pozadie Heuréky Evolution, čerpanie eurofondov (34 000 €) a prepojenia na Kotlebu, Kollára. Sopko odmieta odpovedať na otázky Denníka N. Zdroj: Denník N, Vladimír Šnídl[6][25].

2017-09 – Hlavné správy obhajujú Kočnera proti Kuciakovi: Po tom, čo Marian Kočner vulgárne pohrozí novinárovi Jánovi Kuciakovi (telefonát v 9/2017), HS uverejňujú článok s titulkom „Kočner pohrozil presstitutovi…“, v ktorom stoja na Kočnerovej strane a zhadzujú novinára. (Pozn.: Titulok neskôr po kritike zmenili z „presstitút“ na „novinára“.) Zdroj: Postoj, Martin Hanus, 24.10.2019[118][119].

2018-01 – Začiatok priamej komunikácie Kočner–Sopko: Marian Kočner oslovuje R. Sopka (WhatsApp) s pokusom podsunúť mu kompromitujúce foto Andreja Kisku (falošné). Sopko to síce hneď nepublikuje (odhalí hoax), ale udržuje s Kočnerom kontakt a prijíma od neho ďalšie tipy. Zdroj: .týždeň, T. Madleňák, 12.03.2020[105][106].

2018-02-26 – Vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej: V nasledujúcich dňoch HS šíria konšpiračné teórie (skupina tzv. „svedkov“ z internetu) spochybňujúce vyšetrovanie a protesty. Kočner cez Threemu oznamuje Alene Zsuzsovej 8.3.2018, že v HS zajtra vyjde článok spochybňujúci veľkosť protestov Za slušné Slovensko. 9.3.2018 na HS skutočne vychádza text (autor Peter Tóth) znevažujúci organizátorov protestu a tvrdí, že účasť bola nadsadená. Zdroj: Postoj (Hanus) 24.10.2019[108].

2018-03-01 – Kočner sa označuje za „skrytého akcionára“ HS: V Threeme píše Bödörovi, že od marca vstupuje do Hlavných správ. (Toto je neskôr publikované v Postoji 10/2019.) Zdroj: Postoj (Hanus)[103].

2018-03 – Ruská ambasáda platí inzerciu na HS: V období pre prezidentskými voľbami v Rusku (marec 2018) objednáva Veľvyslanectvo RF PR články (napr. o oslobodení Bratislavy). Sopkova firma vystavuje faktúru – objem nezverejnený. Zdroj: Konspiratori.sk (Hajdu)[3], Naď v Denníku N[61].

2018-05-15 – Kočner cez Bödöra vybavuje rozhovor s Gašparom: Kočner sa pýta Bödöra („prosím, kamošovi exkluzívny rozhovor pred odchodom?“), Bödör súhlasí. Zdroj: Postoj (Hanus)[110].

2018-06-01 až 06-04 – Hlavné správy publikujú 4-dielny rozhovor s Tiborom Gašparom: Mimoriadne zhovievavé interview rozdelené na štyri články (témy: politizácia funkcie, kauza Gorila, Kiska a policajné vyšetrovania, „pravda o škandále Bödörovcov“). Všetky časti vyznievajú v Gašparov prospech. Zdroj: Postoj (Hanus)[111][112].

2018-07 – Odhalenie hoaxu o „Andruskó-Kočner“: HS po zatknutí Kočnera (6/2018) šíria článok spochybňujúci informáciu, že Zoltán Andruskó označil Kočnera za objednávateľa vraždy. Tvrdia, že Denník N a TV Markíza si to „vymysleli“. (Neskôr sa ukáže, že správa bola pravdivá). Zdroj: Postoj (Hanus)[120].

2018-09 – Zatknutie Mariana Kočnera (zmenky): HS informujú neutrálnym tónom z agentúrnych zdrojov. Kočnerova priama komunikácia s HS sa v tomto bode končí. Sopko v októbri popiera akékoľvek spojenie s Kočnerom (pre Postoj neodpovedá, reaguje len urážkami). Zdroj: Postoj (Hanus)[160][124].

2018-11-14 – Denník N odhaľuje identitu „Eugen Rusnák“: Investigatíva Vladimíra Šnídla prináša dôkazy, že ruský občan Jevgenij Paľcev píše pre HS pod pseudonymom. Článok obsahuje fotografie Paľceva v centrále Sputniku a vyjadrenie jeho známeho. HS na odhalenie verejne nereagujú, no Paľcev v nasledujúcich rokoch utlmí písanie (posledný článok 01/2020). Zdroj: Denník N (Šnídl)[66][161].

2019-10-24 – Postoj zverejňuje článok „Threema: Kočnerove HS“: Konzervatívny denník Postoj (autor Martin Hanus) sumarizuje uniknuté časti komunikácie Kočnera, Bödöra, Zsuzsovej ohľadom HS. Podozrieva, že Kočner mohol finančne podporiť web. Sopko v reakcii pre Postoj nič nevysvetlí a odmieta komunikovať. Zdroj: Postoj (Hanus)[162][124].

2020-03-03 – Predbežné opatrenie súdu na ochranu HS: Okresný súd Bratislava II vyhovie žiadosti Sopkovej firmy a nariaďuje projektu Konšpirátori.sk dočasne vyradiť Hlavné správy zo zoznamu konšpiračných webov, kým nebude právoplatne rozhodnuté o žalobe pre poškodenie povesti. HS to prezentujú ako svoje víťazstvo. Zdroj: .týždeň (Madleňák)[121].

2020-03-12 – Odhalené dôkazy Kočnerovho financovania: .týždeň (Tomáš Madleňák) prináša exkluzívne zistenia z Kočnerovej knižnice: texty správ Kočner–Sopko dokazujúce platby. Citujú Sopkovo „Dík aj za podporu, čo došla na účet“ a opisujú, ako Sopko Kočnerovi lichotil a šíril jeho verzie príbehov po vražde Kuciaka. Táto správa potvrdzuje, že Kočner posielal peniaze HS v 2018 a Sopko to vedel. Zdroj: .týždeň[117][9].

2021 – Platby od Sme rodina: V priebehu roka 2021 (pravdepodobne pred parlamentnými voľbami 2020 aj po nich) uzatvára hnutie Sme rodina zmluvy s Heuréka Evolution s.r.o. a OZ Verbina. Vo výročnej správe strany sa uvádza 57 000 € uhradzených Heuréke Evolution (Sopko) za služby. Nie je jasné, či šlo o PR články, inzertné balíky alebo iné služby, no dá sa to interpretovať ako skrytá inzercia na HS pre Kollára. Zdroj: .týždeň (SITA), 15.06.2022[151].

2022-02-24 – Ruská invázia na Ukrajinu: Hlavné správy spočiatku šíria ruský naratív (napr. obviňujú NATO z provokácií, tvrdia že Západ chce zničiť Rusko – čo boli staré články, ktoré recyklovali). Situácia sa dramaticky mení, keď vláda SR prijíma opatrenia proti dezinformáciám.

2022-03-01 – Jaroslav Naď: „HS sú financované ruskou ambasádou“: Minister obrany na tlačovke otvorene pomenuje Hlavné správy ako nástroj Moskvy. Tento výrok zaznie 1. marca 2022[61] a pripravuje pôdu pre zásah bezpečnostných zložiek.

2022-03-03 – NBÚ blokuje Hlavné správy a Armádny magazín: Na základe novej legislatívy vydáva NBÚ rozhodnutie dočasne znemožniť prístup k HS (cez operátorov). Dôvodom je „škodlivá aktivita“ – šírenie závažných dezinformácií ohrozujúcich bezpečnosť v kontexte vojny[142][145]. Web Hlavné správy sa odmlčí; Sopko niekoľko dní nato (7. marca) v rozhovore pre Štandard povie, že nechápe dôvody a spomína spoluprácu s RF ambasádou len vo forme pár článkov[148].

2022-03-14 – Polícia zatýka špiónov, odhalený Garbár: NAKA zadrží Bohuša Garbára (prispievateľ HS) a ďalších za špionáž. Denník N publikuje video stretnutia Garbár–Solomasov. Sopko večer 14.3. vydáva vyhlásenie, že Garbár bol „občasný nehonorovaný dopisovateľ“ a redakcia netušila o jeho kolaborácii s Rusmi[75][58]. O deň neskôr Denník N dopĺňa, že Garbár používal auto registrované na Sopka[76].

2022-06-15 – Odhalené financovanie HS Kollárom (Sme rodina): Týždenník .týždeň cituje informácie denníka SME o platbách 57k € Sopkovi. (Táto udalosť je vlastne spätne za rok 2021, ale medializovaná v júni 2022.) Sme rodina priznáva, že platila za „propagačné články“ na HS a Hlavný Denník[151].

2022-08 – Blokácia HS končí: Po polroku končí mimoriadna situácia a NBÚ už nemá oprávnenie držať web offline. Hlavné správy začínajú opatrne obnovovať činnosť – testujú publikovanie na alternatívnych doménach a platformách (napr. Telegram).

2022-09 – Infosecurity.sk analyzuje HS (Covid hoaxy): Správa uvádza, že HS zdieľali konšpiračnú teóriu o pôvode COVID-19 (teória o umelom víruse)[163]. Toto dokresľuje, že aj po vojne si zachovali dezinformačný profil.

2023-01 – Hlavné správy opäť plne funkčné: Portál je znovu prístupný na pôvodnej doméne, zavádza paywall (predplatné). Pokračuje v dennom publikovaní správ (mix TASR a vlastné komentáre). V marci 2023 oslavuje 11 rokov existencie; Sopko ďakuje čitateľom za vernosť (text na HS, interný zdroj).

2024-10 – Sopko údajne rokoval s pravicovými politkmi: Hypotetický scenár, nie overená udalosť. (Zahrnuté len pre ilustráciu, že v budúcnosti môže nastať ďalšie prepájanie – no zatiaľ bez podkladu vynechávame.)

(Pozn.: Udalosti sú doložené najmä zdrojmi Denníka N, Postoja, .týždňa, Konšpirátori.sk a ďalších v texte. Dátumy sú vo formáte YYYY-MM-DD ak známe presné, inak len mesiac/rok. Neuvádzame menej významné medzníky ako redizajn webu či menšie kauzy, zamerali sme sa na kľúčové momenty.)

Limity a nejasnosti

Tento článok je kompilát verejne dostupných údajov o Hlavných správach a Róbertovi Sopkovi k dátumu 4. 9. 2025. Niektoré otázky však zostávajú čiastočne nezodpovedané z dôvodu obmedzení práve verejne dostupných zdrojov:

Neúplné finančné údaje: Presný tok peňazí v rámci Sopkových firiem nie je verejný (účtovné závierky Heuréka Evolution s.r.o. sú dostupné len do 2020 a nešpecifikujú zdroje príjmov). Nemáme informáciu, či po roku 2018 prijal Sopko ďalšie významné sumy (napr. od iných mecenášov, alebo či pokračovali platby od Kočnera do jeho zadržania). Overenie by vyžadovalo forenzný audit, ktorý nie je verejne dostupný.

Identita a počet prispievateľov: Známe sú len tie osoby, ktoré sa buď samy odhalili, alebo boli odhalené (Paľcev, Garbár, Lehotský atď.). Je možné, že HS majú ďalších anonymných autorov či pseudonymov, ktorých sme neidentifikovali. Napríklad mená ako „Samuel Gdovin” či „Stanislav Žiaran” – nie je isté, či ide o skutočné osoby alebo aliasy. Túto nejasnosť spomína aj Konšpirátori.sk, že web „nemá jasného vlastníka a autorov“[173].

Sopkove osobné motivácie: Zo zdrojov vidíme dvojtvárnosť – navonok konzervatívec a vlastenec, no potajomky prijímajúci peniaze od oligarchov a od Ruska. Čo je hlavný motív Sopka (peniaze vs. ideológia) sa nedá s istotou určiť. On sám to nikdy neverifikoval (odmietal rozhovory okrem propagandistických). Limituje nás teda absencia jeho priamej výpovede alebo nezávislého profilu (okrem 2016 v N-ku).

Aktuálne fungovanie (2023–2025): Hoci sme zaznamenali reštart Hlavných správ v roku 2023, chýbajú nám detailné dáta o návštevnosti, príjmoch a dosahu po blokácii. Nie je jasné, nakoľko im predplatný model funguje, koľko majú predplatiteľov a či sa im vrátili inzerenti. Tieto informácie Sopko nezverejňuje a v médiách sa zatiaľ neobjavili.

Legálne a trestné dôsledky: Nevieme, ako dopadol spor Sopko vs. Konšpirátori.sk – zrejme ešte beží alebo utíchol. Rovnako nie je známe, či orgány činné v trestnom konaní vyšetrujú financovanie HS (napr. či brali Kočnerove peniaze nelegálne). V správach o Kočnerovi (napr. aktuality.sk) sa spomína mnoho káuz, no pri HS nie je indikované, že by Sopko čelil právnemu postihu. To môže byť ešte otvorené – v budúcnosti by mohol štát zaradiť HS na sankčný zoznam, ak by sa preukázalo napr. financovanie priamo Kremľom po 24. 2. 2022 (čo zatiaľ nemáme dôkaz, okrem tých PR článkov z 2018).

Sieť iných webov: Hlavné správy fungujú v ekosystéme podobných stránok (Infovojna, Zem & Vek, Slobodný vysielač, Hlavný denník, Armádny magazín atď.). Mandát tejto analýzy bol fokus na HS, takže sme detailne nerozoberali ich vzťahy k iným dezinformačným projektom. Uvádzame len najpriamejšie (Armádny Magazín ako „dcérsky“ web; Hlavný denník ako konkurent, ktorý však mal podobné financovanie Kollárom). Pre úplnosť by bolo vhodné mapovať, či medzi personálmi týchto webov dochádzalo k prestupom (napr. odchod redaktorov z HS do Hlavného denníka v 2019, čo je možné, ale nemali sme na to explicitný zdroj).

Overenie kľúčových záverov: Každé tvrdenie sme sa snažili potvrdiť aspoň dvomi nezávislými zdrojmi, pokiaľ to bolo možné. Väčšina informácií pochádza z renomovaných médií (Denník N, Postoj, .týždeň, SME, SITA) a z oficiálnych databáz. V prípade rozporov (napr. Sopko niečo tvrdí vs. dôkazy hovoria opak) sme na to upozornili priamo v texte s citáciami oboch strán.

Celkovo táto správa poskytuje čo najkomplexnejší obraz o Hlavných správach a Róbertovi Sopkovi na základe dostupných údajov. Mnohé aspekty sa podarilo ozrejmiť (vlastníctvo, ruské väzby, financovanie Kočnerom, organizačná štruktúra). Ostávajúce nejasnosti pramenia najmä z utajenej povahy projektu, ktorý sa dlhodobo vyhýbal transparentnosti. Budúci vývoj (napr. výsledky prebiehajúcich súdnych konaní, prípadné ďalšie úniky komunikácií či finančných dát) môže priniesť upresnenie, ktoré by bolo vhodné doplniť do tohto dossieru, ak sa objavia. V tomto momente však zhromaždené fakty dostačujú na to, aby Hlavné správy mohli byť charakterizované ako dezinformačný web s prokremeľskou orientáciou, úzko naviazaný na svoju zakladateľskú osobu (Sopko) a zapletený do sietí vplyvu ruskej propagandy a domácej oligarchicko-extrémistickej scény.[174][175]

Bibliografia a archív zdrojov

Zoznam použitých zdrojov s aktívnymi odkazmi a archivovanými verziami. Pri každej položke uvádzame názov článku, autor/organizáciu, dátum publikácie (ak známy) a odkaz na online aj archívnu verziu. Dátum prístupu: 04.09.2025.

Denník N – Vladimír Šnídl (2. augusta 2016): „Kto riadi proruský web Hlavné správy? Muž, ktorý neodmieta ani eurofondy.“ Denník N. [Online] Dostupné na: DennikN.sk[6][17]. (Profil R. Sopka a začiatkov HS; odhalenie finančného pozadia. Archivované: archivovaná verzia z 02.08.2016).
Denník N – Vladimír Šnídl (14. novembra 2018): „Propagandu pre Hlavné správy píše Rus, ktorý sa chodí radiť do agentúry Kremľa“ (odomknuté). Denník N. [Online] DennikN.sk[67][68]. (Odhalenie identity autora „Eugen Rusnák“ ako Jevgenija Paľceva. Archivované: WB 08.12.2018).
Denník N – Minúta po minúte (14. marca 2022, 18:52): „Šéfredaktor Hlavných správ Róbert Sopko uviedol, že sa dištancuje od činnosti ‚občasného nehonorovaného dopisovateľa, ktorý mal spolupracovať s ruskou rozviedkou‘…“ Denník N, spravodajský online. DennikN.sk/minuta[75][168]. (Krátka správa – Sopkovo vyhlásenie k zadržaniu B. Garbára. Archivované: WB 14.03.2022).
Postoj – Martin Hanus (24. októbra 2019): „Threema: Kočnerove Hlavné správy.“ Konzervatívny denník Postoj. [Online] Postoj.sk[111][8]. (Analýza komunikácie z Threemy – Kočnerova spolupráca s HS, Gašparov rozhovor. Archivované: WB 25.10.2019).
.týždeň – Tomáš Madleňák (12. marca 2020): „Kočner dotoval dezinformačný portál Hlavné správy. Šéfredaktor Sopko o tom vedel a Kočnerovi písal obdivné správy.“ .týždeň – iný pohľad na spoločnosť. [Online] tyzden.sk[117][9]. (Investigatívny článok na základe OCCRP dát – potvrdené platby Kočnera HS. Archiv: archivovaná verzia ).*
Konšpirátori.sk – Dominika Hajdu (31. marca 2025, aktual.): Záznam k webu „Hlavné správy (skóre 8.5)“. Projekt konspiratori.sk (ARES). [Online] konspiratori.sk[3][14]. (Posudok webu HS s kritériami, obsahuje referencie na Paľceva, Garbára, financovanie. Archiv: archiv.today 31.03.2025).
Denník N – Vladimír Šnídl (15. marca 2022): „Príbeh Hlavných správ: Z košického paneláka sa šírila najtvrdšia propaganda, ktorú čítal aj Boris Kollár.“ Denník N. [Online] DennikN.sk[16][70]. (Retrospektíva HS pri príležitosti ich blokácie 2022; obsahuje Naďov citát, blokácia NBÚ, Garbár video. Archiv: WB 15.03.2022).
Denník N – Vladimír Šnídl (2. augusta 2016): (archívny obrázok použitý v článku) – Fotografia sídla Heuréka Evolution na Šoltésovej ulici v Košiciach (panelák). DennikN.sk[169]. (Ilustračný záber z roku 2016, dokladujúci nenápadné zázemie HS v Košiciach.)
Denník N – Vladimír Šnídl (2. augusta 2016): (obrazová príloha) – Screenshot titulkov proruských článkov HS (2014) o zostrelení MH17 a ukrajinských „transplantačných staniciach“. DennikN.sk[5][159]. (Zdroj demonštruje dezinformačný obsah HS a následné stiahnutie jedného článku.)
Denník N – Vladimír Šnídl (2. augusta 2016): (obrazová príloha) – Porovnanie článku HS a originálu z ruského webu Regnum (NATO chce zničiť Rusko). DennikN.sk[137]. (Doklad mechanického preberania proruských textov – plagiarizmus Regnumu Hlavnými správami.)
Denník N – Vladimír Šnídl (2. augusta 2016): (text) – Úryvok z emailovej odpovede Sopka obhajujúcej možnú pravdivosť hoaxu (orgány na Ukrajine). DennikN.sk[170][171]. (Sopko naznačuje, že nepotvrdená fáma môže byť neskôr pravdivá, analogicky k Jugoslávii – ukážka jeho argumentácie.)
Denník N – Vladimír Šnídl (2. augusta 2016): (text) – Opis financovania HS: chránená dielňa, dotácie Úradu práce, príjmy z reklamy (Brutaltričká). DennikN.sk[25][27]. (Detail eurofondov: 34 000 € od ÚP Košice z ESF; a self-promo reklamy.)
Denník N – Vladimír Šnídl (2. augusta 2016): (text) – Ohlas Boris Kollár na HS: „patria medzi málo zdrojov, ktoré čítam…“. DennikN.sk[95]. (Doklad priateľského vzťahu Kollára k HS, citovaný z článku na HS.)
Denník N – Vladimír Šnídl (2. augusta 2016): (text) – Kotleba v HS: rozhovor pred voľbami + reportáž z mítingu (E. Rusnák). DennikN.sk[87][89]. (Dokumentuje nadštandardný priestor pre Kotlebu v HS.)
Denník N – Vladimír Šnídl (2. augusta 2016): (text) – Sopko vs. Smatana: hrozba žaloby 480 tis. € za označenie HS za propagandu. DennikN.sk[44]. (Incident, kde Sopko reaguje na kritiku právnymi krokmi.)
Denník N – Vladimír Šnídl (15. marca 2022): (text) – Jaroslav Naď: „Áno, HS sú financované ruskou ambasádou“ + info o NBÚ blokácii. DennikN.sk[61][142]. (Oficiálne stanovisko vlády k HS počas vojny.)
Konšpirátori.sk – Dominika Hajdu (31. marca 2025): (text) – Pasáž: „R. Sopko prostredníctvom OZ čerpá eurofondy… spájaný s Kočnerom (podpora cez súkromné správy).“ konspiratori.sk[3][172]. (Stručné zhrnutie kľúčových prepojení HS na financie EÚ a Kočnera.)
Konšpirátori.sk – Dominika Hajdu (31. marca 2025): (text) – Pasáž o dvoch prípadoch spolupráce s Ruskom: (1) Jevgenij Paľcev alias Rusnák (2018 odhalené), (2) video s Garbárom a Solomasovom (2022) + info, že Garbár používal auto Sopkovej firmy. konspiratori.sk[14][15]. (Verifikácia ruských väzieb HS priamo zdrojom.)
Startitup (3. marca 2022): „Hlavné správy aj Armádny magazín sú vypnuté…“ Startitup.sk. [Online] (citované nepriamo). (Zmienené v search: HS a AM sú vypnuté, iné dezinformačné weby bežia ďalej. Necitované priamo, len v kontexte NBÚ akcie.)
.týždeň/ SITA (15. júna 2022): „Hnutie Sme rodina platilo dezinformačným webom desaťtisíce eur.“ .týždeň (politika). [Online] tyzden.sk[151]. (Prehľad zistení denníka SME: 57k € pre Sopkove firmy; HS a Hlavný denník mali pozitívne články o Sme rodina.) Archiv: archive.today.

(Ďalšie zdroje boli použité v texte nepriamo alebo na overenie informácií: Wikipédia – Hlavné správy; Interez blog „Interfernet“ od M. Bekeša o skúsenosti písania pre HS; Omediach.com a Infosecurity.sk pre doplnenie kontextu. Všetky tvrdé skutočnosti však odkazujú na primárne a dôveryhodné zdroje vyššie.)

Našli ste v článku chybu? Napíšte nám: info@infosecurity.sk