Útoky na mimovládne organizácie spejú k nebezpečnému trendu. Politici navrhujú ich nálepkovanie ako „zahraničných agentov“

Politici a dezinformátori zneužívajú nízke povedomie verejnosti o mimovládnom sektore. Publikum manipulujú tvrdeniami o „politických mimovládnych organizáciách“ a údajnom zahraničnom vplyve. Vadia im predovšetkým mimovládne organizácie, ktoré monitorujú politickú diskusiu, kontrolujú politikov a učia ľudí kriticky myslieť.

Posledné mesiace boli príznačné stupňovaním politickej kampane pred predčasnými parlamentnými voľbami. Spolu s agendami jednotlivých strán sa však do popredia dostávajú aj dezinformácie a škodlivé naratívy.

Okrem pretláčania klamstiev o údajnej manipulácii volieb či hľadania nepriateľa v podobe liberalizmu, LGBT komunity alebo rómskej menšiny sa často vyskytujú naratívy zamerané proti mimovládnym organizáciám. Aktéri, ktorí s týmito tvrdeniami pracujú, častokrát prezentujú manipulatívne tvrdenia a verejnosť úmyselne polarizujú.

V súčasnosti na Slovensku funguje približne 60-tisíc mimovládnych organizácií rôzneho druhu. Môže ísť o občianske združenia, nadácie či neziskové organizácie. Väčšina z nich sa pritom venuje pomoci sociálne odkázaným, chorým či deťom. Medzi najväčšie a najúspešnejšie z nich patria napríklad Liga proti rakovine alebo Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska, ktorá pravidelne realizuje verejnú zbierku Biela pastelka.

„Mimovládkam ani cent“

Hlavnými protagonistami kampane zameranej proti mimovládnym organizáciám sú strany Republika, Kotlebovci – ĽSNS, ale aj SMER – SSD.

Republika nedávno predstavila slogan „Mimovládkam ani cent“, ktorý sa objavil na billboardoch po celom Slovensku. Stranu neskôr konfrontovali médiá či aktéri z mimovládneho sektora. Po tom bolo heslo upravené na „Šorošovým a dúhovým mimovládkam ani cent“. Dôvodom negatívnej odozvy bola skutočnosť, že mimovládne organizácie pokrývajú aj kľúčové oblasti, ako je zdravotníctvo či pomoc marginalizovaných skupinám, kde štát dlhodobo zaostáva.

Podľa Republiky však na Slovensku pôsobia mimovládne organizácie, ktoré pretláčajú údajnú „LGBT ideológiu“, prípadne politické a úmyselne ovplyvňujú verejnú mienku v prospech vybraných politikov či skupín.

Nie je prekvapivé, že predseda strany Milan Uhrík v relácii televízie TA3 ako politickú organizáciu pomenoval napríklad Slovenskú debatnú asociáciu. Tá sa totiž venuje rozvoju kritického myslenia a spôsobov argumentácie, osvojovaniu demokratických hodnôt, ale aj rozpoznávaniu manipulačných taktík a argumentačných chýb. Zameriava sa najmä na mladých ľudí, ktorí predstavujú budúcnosť štátu a dôležitú súčasť elektorátu.

Ako ďalšiu organizáciu si Uhrík vzal na mušku Nadáciu otvorenej spoločnosti (OSF). Uhríkovi vadí organizácia, ktorá medzi hlavné priority stavia hodnoty tolerancie, otvorenosti či vzájomného rešpektu. Podľa riaditeľa slovenskej odnože OSF Fedora Blaščáka organizácia napĺňa demokratické právo a ústavou garantovanú slobodu združovania. „Ak to niekomu prekáža, tak mu zrejme prekáža samotný demokratický systém a ústavou garantované slobody, ktoré sú základným východiskom pre našu činnosť a existenciu,“ dodáva Blaščák.

Mimovládne organizácie nefungujú bez kontroly štátu

Politici, ktorí prezentujú boj proti mimovládnym organizáciám ako súčasť svojej predvolebnej agendy, pracujú predovšetkým s nízkym povedomím verejnosti o fungovaní mimovládneho sektora. Keďže spoločnosť mnohokrát nedisponuje vedomosťou o tom, čo sú mimovládky, ako sú spravované, financované, či kto má nad nimi dohľad, nie je pre dezinformátorov a manipulátorov zložité v tejto téme zavádzať.

Nedávno sa mimovládne organizácie dostali pod paľbu poslancov ĽSNS Miroslava Heredoša a Martina Beluského. Terčom bola nová vitráž divadla P. O. Hviezdoslava v Bratislave (DPOH). Vizuál obsahuje viacero dôležitých symbolov, ako je odmietnutie fašistickej minulosti štátu, podpora Ukrajiny či ochrana sexuálnych menšín. To sa nepáčilo poslancovi Beluskému, ktorý vo videu na Facebooku tvrdil, že problém spočíva v samotnom divadle, keďže to dnes pôsobí ako nezisková organizácia.

Beluský následne klamal o tom, že na divadlo nemá dosah žiadna štátna inštitúcia – ani Ministerstvo kultúry SR ani Národná rada prostredníctvom Výboru pre kultúru a médiá. Preto je podľa neho možné, aby mimovládky „robili čokoľvek bez kontroly“.

Tieto výroky sú však nepravdivé. Vznik a činnosť mimovládnych organizácií upravuje zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov a vznikajú po registrácii na Ministerstve vnútra SR, ktoré ich kontroluje. Podmienky, ktoré regulujú ich činnosť, sú komplexne zakotvené v osobitných zákonoch o jednotlivých typoch mimovládnych organizácií (zákon o nadáciách, neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby a pod.).

Okrem toho musia jednotlivé organizácie spĺňať prísne podmienky, ako je vypracovanie metodických materiálov, vedenie podrobnej administratívy, či podávanie správ o činnosti a vyúčtovaní. Napriek splneniu jednotlivých kritérií sa často stáva, že organizácie nedokážu pokrývať výdavky na činnosť a musia svoje aktivity ukončiť.

Mnohých trápi finančné pozadie organizácií

Často sa v informačnom priestore objavujú konšpiračné naratívy o tom, ako a z akých zdrojov sú mimovládne organizácie financované. Konšpirátori sa domnievajú, že sa tu prejavuje buď domáci politický alebo zahraničný „sorošovský“ vplyv.

Jednotlivé mimovládne organizácie môžu byť financované z rôznych zdrojov, ktorých kombinácia by mala zaručiť chod organizácie a výkon jej činnosti. Zároveň však rôznorodosť financovania môže byť zdrojom zmätenosti a nepochopenia. Financovanie pochádza napríklad z členských príspevkov, dobrovoľných darov, grantov rôznych organizácií či dobrovoľného zasielania 2 % z daní fyzických a právnických osôb.

Dezinformátori zväčša odkazujú iba na získavanie grantov. Ak je pôvod grantu v zahraničí, častokrát dochádza k démonizácii prijímajúcich organizácií ako „zahraničných agentov“. Takýto scenár poznáme napríklad u organizácie GLOBSEC. Organizácia sa venuje bezpečnostným témam a mnohokrát je hlavným terčom zavádzania zo strany politikov. Podľa zástupkyne riaditeľa GLOBSEC Henriety Kunovej získava organizácia od donorov len okolo 10 % financií potrebných na jej chod, čo odporuje naratívom o koordinovanom zahraničnom vplyve.

Nemenej známy je príklad občianskej iniciatívy Za slušné Slovensko, ktorá je neprávom spájaná s OSF a Georgeom Sorosom. Konšpirácie o jej financovaní sa pravdepodobne odvíjali od bývalého pôsobenia niektorých členov v organizáciách, ktoré mohli byť podporené OSF. Žiadne aktuálne finančné či organizačné väzby na OSF preukázané neboli. Napriek tomu si v roku 2018 až 35 % opýtaných v prieskume myslelo, že protesty Za slušné Slovensko po vražde Jána Kuciaka a jeho snúbenice boli organizované zo zahraničia.

Mimovládne organizácie majú byť označované ako zahraniční agenti

V auguste 2023 prezentoval Robert Fico, predseda SMER – SSD, na tlačovej konferencii strany myšlienku, že je nutné zostaviť verejný zoznam mimovládnych organizácií. Tie „budú musieť povedať, odkiaľ sú financované, pokiaľ budú financie prichádzať zo zahraničia, budú automaticky zahraničnými agentmi“.

Zoznam mimovládnych organizácií v skutočnosti už existuje. Nazýva sa Register mimovládnych neziskových organizácií a spravuje ho Ministerstvo vnútra SR. Samotné ministerstvo pritom deklaruje, že štát oceňuje všeobecne prospešný prínos týchto organizácií a umožňuje im získavať verejné zdroje.

To je možné dvojakým spôsobom – buď priamo, prostredníctvom fondov a dotácií, alebo nepriamo, napríklad odpustením dane. Okrem toho môžu organizácie získavať už spomínané súkromné zdroje vo forme darov, verejných zbierok, grantov, členských príspevkov, 2 % z dane či dedičstva. Napokon môžu využívať zdroje z vlastnej činnosti, teda realizácie aktivít či predaja tovarov a služieb.

Žiadanie o granty zo strany zahraničných grantových organizácií je pritom legitímnym doplnkom k financovaniu z domácich verejných alebo súkromných zdrojov. Okrem toho podlieha zložitému procesu vypracovania projektu, podávania žiadosti a po získaní grantu aj nutnosti dokazovania naplnenia cieľov.

Negatívne nálepkovanie každej organizácie, ktorej sa podarí získať grant zo zahraničia v akejkoľvek výške, je nielen šikanovaním a snahou o diskredizáciu tretieho sektora, ale aj nápadne podobnou taktikou, akú používa ruský režim na umlčiavanie oponentov v radoch mimovládnych organizácií.

Neprehľadné financovanie majú mimovládky dezinformačných stránok

Na takomto princípe funguje aj množstvo dezinformačných médií, ktoré do veľkej miery politikov, ako je Fico či Uhrík, podporujú. V štúdii zameranej na mapovanie finančného a organizačného pozadia dezinformačných webov na Slovensku sme sa nedávno venovali práve zdrojom, vďaka ktorým dokážu dezinformačné stránky profitovať.

Štúdia ukázala, že analyzované webstránky používajú na generovanie zisku reklamu a možnosť čitateľov podporiť činnosť webstránky. Využívajú ale aj iné spôsoby, ako je predaj tlače, prevádzka elektronického obchodu, platený obsah či vlastné vydavateľstvo.

Dezinformační aktéri pritom môžu svoj biznis zastrešiť vďaka modelu spoločnosti s ručením obmedzeným, ale aj občianskym združením (mimovládka) či kombináciou týchto dvoch modelov. Kombinácia oboch možností ponúka dezinformačným webom možnosť schovať časť svojich príjmov alebo získavať na svoju činnosť 2 % z dane.

Paradoxne, napríklad téma škodlivých „sorošových mimovládok“ sa objavuje na webe Zem a Vek. Ten je známy politickými prepojeniami a má založené vlastné občianske združenie s pochybnou transparentnosťou. Podobným prípadom sú médiá ExtraPlus či Hlavný denník, ktoré majú taktiež založené občianske združenia.

Výskum ukázal aj existenciu modelu právneho vákua. Dezinformačné weby tak nevytvárajú žiadne zastrešujúce právne entity a nevykazujú informácie o svojom organizačnom pozadí. Nie je prekvapivé, že politici, ktorí sa oháňajú potrebou väčšej kontroly mimovládnych organizácií, túto skutočnosť ignorujú a argumentujú slobodou slova. Zásahom proti dezinformačným médiám by si totiž oklieštili vlastný dosah na publikum, a teda aj voličov.

CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/

Vyštudovala politológiu na Katedre politológie Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, kde získala titul PhD. Zároveň je výskumníčkou pre Adapt Institute. Pôsobila ako editorka obsahu v rámci newsletteru o dezinformáciách Digital Infospace Security Initiative a ako analytička pre Strategic Policy Institute. Absolvovala krátkodobú stáž v Kancelárii prezidenta Slovenskej republiky. Kontakt: michaela.ruzickova@infosecurity.sk