Koncom februára 2024 zvolal francúzsky prezident Emmanuel Macron v Paríži samit k priebehu ruskej vojenskej agresie na Ukrajine. Rokoval na ňom spolu s vedúcimi predstaviteľmi vyše 20 európskych krajín o možnostiach západnej vojenskej pomoci Ukrajine. Konferencie sa zúčastnil aj predseda vlády SR Robert Fico.
Na tlačovej konferencii po samite v reakcii na novinársku otázku Macron poznamenal, že hoci v nastolených otázkach európske štáty nedosiahli konsenzus, nemali by do budúcna vylúčiť možnosť prípadnej účasti svojich pozemných vojsk v boji s Ruskom. Takýto postup nazval krajným riešením vojenského konfliktu Kyjeva a Moskvy.
Tvrdenia slovenských politikov o Macronových výrokoch
Premiér Fico cez platformu Facebook tvrdil, že západné štáty na čele s Francúzskom viedli „bojovú poradu“, ktorá by mohla zatiahnuť Slovensko do ozbrojeného konfliktu s Ruskom. Po brífingu Bezpečnostnej rady SR uviedol, že viacero členských štátov NATO a EÚ plánuje na základe bilaterálnych dohôd o spolupráci v oblasti obrany vyslať na Ukrajinu svoje vojská.
Nešpecifikoval, o ktoré štáty by malo ísť, alebo to, z ktorého zdroja táto informácia pochádza. Žiaden členský štát EÚ či NATO však takýto úmysel verejne nedeklaroval. Naopak, najvyšší predstavitelia skoro všetkých štátov EÚ sa výslovne vyjadrili proti tejto myšlienke. Výnimkou bola Litva, ktorá sa síce nechystá vyslať na Ukrajinu vojská, no je o tom ochotná a pripravená do budúcnosti rokovať.
Macronove slová však aj napriek tomu vyvolali vlnu dezinformácií a vytvárania strachu. Predseda strany Kotlebovci-ĽSNS Marian Kotleba napríklad v rozhovore pre SITA označil francúzskeho prezidenta za „vojnového štváča“, o ktorom predpokladá, že by navyše „rád videl, aby ďalší slovanskí vojaci išli umierať na Ukrajinu“.
Ukrajina v týždňoch pred samitom v Paríži uzavrela bilaterálne bezpečnostné dohody s Nemeckom, Francúzskom a Spojeným kráľovstvom. Dohodami sa tieto štáty zaviazali Ukrajine poskytovať vojenskú pomoc v hodnote rádovo niekoľko miliárd eur ročne. Nemá však ísť o vyslanie vojakov na Ukrajinu, ale o dodávky vojenskej techniky či jej spoločnú výrobu.
Okrem toho budú ozbrojené sily daných krajín spolupracovať v oblasti kybernetickej bezpečnosti a mapovania kybernetických útokov na kritickú infraštruktúru. Dokumenty sa priamo venujú aj spolupráci výrobcov v zbrojárskom priemysle. Pre túto priemyselnú oblasť sa počíta so zavedením spoločných technických štandardov pri výrobe obranných technológií. Spomína sa tiež spoločný výcvik bezpečnostných zložiek zameraný na počítačovú bezpečnosť či výcvik ukrajinských vojakov k obsluhe delostreleckých systémov.
Možnosť akéhokoľvek priameho nasadenia vojsk na Ukrajine dementovalo viacero verejných činiteľov členských štátov EÚ, vrátane českej ministerky obrany Jany Černochovej, poľského premiéra Donalda Tuska či nemeckého kancelára Olafa Scholza.
Francúzsko v pozícii (ne)želaného strážcu zahraničnopolitických záujmov EÚ
Elyzejský palác vníma vojenské víťazstvo Ukrajiny nad Ruskom ako strategický bezpečnostný cieľ Francúzska aj EÚ.
Nie všetky členské štáty však zdieľajú postoje francúzskeho prezidenta. Nedostatok zhody medzi európskymi spojencami príkladne ilustrovalo stretnutie hláv štátov vo formáte Weimarského trojuholníka, teda Francúzska, Nemecka a Poľska. Nemecký kancelár Olaf Scholz sa postavil k návrhu odmietavo a nepripustil možnosť pôsobenia nemeckých ozbrojených síl na Ukrajine, zatiaľ čo poľský premiér Tusk zachoval voči návrhu ambivalentný postoj.
Zhoda však nepanuje ani na domácej politickej pôde v Paríži. Macron preto zorganizoval schôdzu, na ktorej sa stretol s predstaviteľmi francúzskej parlamentnej opozície. V rozhovore so straníckymi lídrami sa mal vyjadriť, že Francúzsko by sa pri úvahách o pomoci Kyjevu nemalo obmedzovať iba na finančnú pomoc a dodávky zbraní.
Predseda v súčasnosti najväčšej francúzskej opozičnej strany Rassemblement national (RN) Jordan Bardella konštatoval, že Macronove vnímanie úlohy EÚ v konflikte medzi Ukrajinou a Ruskom nasleduje vzorec všemožnej pomoci Ukrajine „bez zábran a červených čiar“. Denník Le Monde upozornil na to, že niektorí vrcholoví predstavitelia RN v otázkach zahraničnej politiky otvorene zastávajú proruskú pozíciu.
Počas stretnutia opozičných lídrov Macron tiež argumentoval, že ruská vojenská agresia na Ukrajine nepozná hraníc, píše denník Le Monde. Vo svojom postoji teda vidí reciprocitu voči Rusku, ktoré sa podľa neho pred ničím na Ukrajine nezastaví, opísal v rozhovore pre televíziu TV1.
Macronov ďalší postup
V rozhovore pre TV1 však Macron uviedol aj to, že Francúzsko nikdy nebude usilovať o eskaláciu konfliktu voči Rusku. Trval na tom, že vojenský konflikt na Ukrajine predstavuje pre Francúzsko a Úniu existenčnú otázku a je v záujme obidvoch zabrániť výhre Ruska. Macron vyjadril obavu, že ak by Kremeľ nad Ukrajinou vyhral, Únia by ako integračný a mierový projekt pre európsky kontinent mohla stratiť dôveryhodnosť z dôvodu neschopnosti zabezpečiť územnú celistvosť Ukrajiny a mier na jej území.
Generál Ozbrojených síl Slovenskej republiky vo výslužbe Pavol Macko odôvodňuje Macronove vyjadrenia strategickou nejednoznačnosťou, teda cielenou snahou neodhaliť pred Kremľom ďalší postup francúzskeho rezortu obrany.
Francúzsky prezident priznal, že cieľom jeho výrokov o vojskách na Ukrajine je predovšetkým vyslať signál Rusku o tom, že západní spojenci mu na Ukrajine nedovolia ďalší postup a územné zisky. Zároveň zdôraznil, že súčasná bezpečnostná situácia si takéto kroky zo strany Paríža nevyžaduje. Macronovu rétoriku je preto potrebné vnímať predovšetkým ako symbolickú snahu o vyjadrenie podpory Ukrajine.
Mobilizácia dezinformačnej scény voči Francúzsku
Macronove výroky o vyslaní vojsk na Ukrajinu inštrumentalizovali aj proruské, resp. ruské propagandistické siete. Ruská spravodajská agentúra REGNUM rozširovala naratív, podľa ktorého sa Francúzsko snaží rozpútať svetový konflikt. Zakladateľ a bývalý hlavný editor agentúry REGNUM Modest Kolerov sa pritom nachádza na sankčnom zozname EÚ.
Opierajúc sa o publikáciu tureckého denníka dikGAZETE, ktorý sa vyznačuje pozitívnym zobrazovaním Ruskej federácie, sa článok agentúry REGNUM zastáva Ruska ako aktéra rešpektujúceho a brániaceho medzinárodné právne normy. Rada národnej bezpečnosti a obrany Ukrajiny v minulosti upozornila na to, že práve denník dikGAZETE šíril dezinformácie o západnej pomoci Ukrajine.
Francúzske ministerstvo ozbrojených síl koncom marca 2024 taktiež poukázalo na prípad falošnej webstránky, ktorá sa vydávala za oficiálnu stránku ministerstva. Obsahovala výzvu dobrovoľníkom na prihlásenie sa do armády, za účelom ich nasadenia do bojov na Ukrajine.
Podľa portálu France 24 ministerstvo ozbrojených síl nemenovalo aktérov podozrivých z tejto dezinformačnej aktivity. Anonymný pracovník ministerstva však mal uviesť, že falošná stránka spĺňala charakteristické znaky ruskej či proruskej dezinformačnej kampane. Predpokladá preto spojitosť medzi touto aktivitou a snahou ruskej vlády o vykreslenie Francúzska ako vojnového štváča po Macronových vyjadreniach o Ukrajine.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
