Pri príležitosti druhého výročia plnoformátovej ruskej agresie navštívil Ukrajinu hovorca Detského fondu OSN (UNICEF) James Elder. Pre portál VOA zhrnul stav mentálneho zdravia mladistvých v Charkove nasledovne: „Dva roky tejto vojny zdevastovali mentálne zdravie detí. Už roky sa ani nepriblížili školským laviciam a dlhú dobu nevideli svojich priateľov. Množstvo z nich už ani nie je medzi nami.“
UNICEF odhaduje, že deti žijúce v blízkosti frontových línií museli od začiatku agresie stráviť viac ako 200 dní v krytoch, pivniciach, alebo dokonca v jamách v zemi. Polovica detí vo veku od 13 až 15 rokov priznáva problémy so spánkom, 20 % z nich vykazuje príznaky posttraumatickej stresovej poruchy (PTSD). Od februára 2022 im Rusko poškodilo alebo zničilo viac ako 3790 škôl a iných edukačných zariadení. James Elder dodáva: „Rodičia na Ukrajine vravia, že ich deti prežívajú intenzívny strach, úzkosti, smútok, či nezáujem o školu.“
Deti v Charkove nevideli školu už roky
Podľa ukrajinskej vlády v Charkove na severovýchode krajiny existuje v súčasnosti prezenčná výuka len na dvoch školách z celkového počtu viac ako 700. Ostatní navštevujú vyučovanie v piatich staniciach metra, ktoré boli premenené na podzemné školy.
Pred vojnou navyše klasickej výučbe bránila pandémia koronavírusu, čo celý problém len zhoršuje. Mnohé mladšie deti teda prezenčnú výuku vôbec nezažili. Tento faktor má za následok to, že „vojnová generácia“ bude mať vážne problémy so socializáciou. Už dnes podľa Eldera tamojší učitelia hlásia, že mladšie deti sa obávajú byť čo i len v malých skupinách.
Ani dištančná výuka na školách sa nezaobíde bez množstva problémov. Nakoľko v mnohých oblastiach internet nie je dostupný vôbec, prípadne je jeho dostupnosť značne limitovaná, hodiny cez platformy ako Zoom sú niekedy ťažko realizovateľné.
Iryna z Iziumu popísala výučbu v novembri 2022 nasledovne: „Učitelia nám zadávajú úlohy a my sa snažíme deti učiť doma. S mladším 8-ročným synom je to jednoduchšie, keďže mu s úlohami viem pomôcť. So starším synom už je to zložitejšie, úlohy je často potrebné vysvetliť cez video, a to je v tejto situácii nemožné.“
Prezenčnú výučbu znemožňujú aj časté výpadky elektriny, hlasné sirény, či dokonca problémy s dopravou. V dedine Dorohynka sa napríklad snažili prezenčnú výučbu obnoviť, avšak bez školských autobusov. Mnoho z nich bolo totiž zničených, využitých pri evakuácii, prípadne ukradnutých na územia okupované Ruskom. Takto mohli školu prezenčne navštíviť len deti, ktoré priviezli rodičia. Ostatní sa museli učiť z domu v poobedňajších hodinách.
Ako vplýva konflikt na život detí vo vojnových zónach?
Bohdan má jedenásť rokov a pochádza z Iziumu, mesta výrazne poznačeného konfliktom. Bohdanova škola bola zničená už v roku 2022, takže už dva roky ju nemal možnosť navštíviť osobne.
Odkázaný je na online vyučovanie, ku ktorej sa vie dostať len prostredníctvom telefónu: „Online výučba je zložitá kvôli potenciálnym výpadkom elektriny a internetu. Učiť sa z telefónu nie je jednoduché, vybíja sa mi baterka a taktiež zle počujem učiteľa.“ Okrem toho vojna ovplyvnila aj Bohdanov voľný čas – kvôli vysokému počtu mín v okolí a častým sirénam je takmer nemožné tráviť poobedia mimo domova.
Jedenásťročná Nika z Charkova si počas konfliktu vedie video denník – pomáha jej to príliš nemyslieť na súčasnú situáciu. Vo videu priznáva, že kvôli ruskej agresii už druhý rok nemôže navštevovať školu. Taktiež by si priala vidieť svojich priateľov, avšak množstvo z nich sa v Charkove už nenachádza.
Navyše, kvôli vojne je akékoľvek stretávanie zložité. Voľný čas sa snaží tráviť s rodinou, prípadne na hodinách hudby. Aj tieto aktivity sú však často prerušované sirénami. Tie deťom znemožňujú aj spánok. „Včera snežilo celý deň. Dnes však nemám dobrú náladu, keďže sme boli bombardovaní celú noc a nemohla som spať,“ vysvetľuje Nika vo videu.
Vojna si vyberá svoju daň aj na rodičoch a učiteľoch
Ruská agresia ovplyvňuje aj mentálne zdravie dospelých, ktorí s deťmi prichádzajú do styku najčastejšie – rodičov a učiteľov. Štúdie dokazujú, že psychické problémy sa z dospelých následne prenášajú aj na deti.
Podľa prieskumu agentúry GoGlobal ukrajinskí učitelia priznávajú, že ich pracovné podmienky sú výrazne náročnejšie ako pred vojnou, prípadne zažívajú príznaky vyhorenia. 54 % ukrajinských učiteľov vyjadrilo záujem o psychologickú pomoc.
Konflikt sa podpisuje aj na mentálnom zdraví rodičov, ktorí sa snažia byť oporou svojim deťom aj v týchto časoch. Hovorca UNICEF James Elder však varuje, že „polovica opýtaných rodičov má problém emocionálne podporovať svoje deti. Dáta nám ukazujú, že aj rodičia trpia úzkosťami, veľkým strachom, fóbiami, smútkom, a podobne.“
V akom stave zanechávajú ruské jednotky ukrajinské školy?
Ľudskoprávna organizácia Human Rights Watch vo svojom reporte mapuje útoky na ukrajinské školy od začiatku plnoformátovej invázie. Od februára 2022 bolo poškodených alebo zničených takmer 4-tisíc škôl. Väčšina z nich prišla k ujme v prvých týždňoch bojov, keď ruská armáda obsadzovala mestá a civilné objekty. Len v minimálnom počte prípadov sa v školách nachádzali ukrajinské jednotky.
Po stiahnutí ruských jednotiek bolo zistené, že množstvo školského vybavenia (počítače, elektronika a pod.) ruskí vojaci jednoducho ukradli. Ak aj na školách nejaké vybavenie zostalo, často už bolo zničené. Navyše, Rusi na stenách škôl často zanechali hanlivé protiukrajinské nápisy či svastiky.
Takto opísala stav školy v Borodianke po odchode ruských jednotiek riaditeľka Inna Romaniuk: „Návrat do školy bol strašný. Nevedela som zadržať slzy. To, čo tam po sebe [pozn. ruské jednotky] nechali, bolo otrasné. V mnohých miestnostiach bola na stenách krv. Sniper mal svoje veci rozložené na toalete. Zničili všetky počítače, vybrali z nich komponenty a do prázdnych skríň dali hlinu. Proste ukradli všetky laptopy. Všetko bolo buď ukradnuté, alebo zničené. Interaktívne tabule strhli zo stien a použili ich ako štíty na zakrytie okien. Všetky okná sú rozbité, lavice tiež. Všade je cítiť výkaly alebo zápach spálenín. Na steny nakreslili svastiky. Mali tu aj poľnú kuchyňu, školské lavice používali na kúrenie.“
Konflikt na Ukrajine dopadá na mentálne zdravie detí a ich najbližších už roky. Bohužiaľ, vyhliadky na zlepšenie sú momentálne minimálne. Na súčasnom stave sa podpisuje sociálna izolácia, nedostatočná pomoc, zničená infraštruktúra, ako aj pokračujúca vojna, ktorej koniec je v nedohľadne.
Tento článok je výstupom vzdelávacieho programu InfoGuard Academy, podporeného z grantu Veľvyslanectva USA v Bratislave.
