Napätie na ukrajinských hraniciach: O začiatku skutočnej vojny sa zatiaľ len špekuluje, tá informačná už prebieha

Napätie na ukrajinských hraniciach stúpa. Zatiaľ čo o začiatku skutočnej vojny panujú zatiaľ len dohady, tá informačná dlhodobo prebieha. Prokremeľské médiá stupňujú svoju útočnú rétoriku namierenú proti Ukrajine a NATO aj na Slovensku. Terčom dezinformácií sa stali aj migranti trpiaci na bielorusko-poľskej hranici.

fake news

Počas novembra sme s cieľom identifikovať proruskú propagandu sledovali viaceré slovenské dezinformačné weby. Pozornejšie sme sa zaoberali štyrmi konkrétnymi: Hlavné správy, Hlavný denník, Infovojna a Extraplus. V reporte prinášame zhrnutie zachytených proruských naratívov.

Hlavné zistenia:

  • Ťažiskovou témou dezinformačných médií bola v novembri situácia na poľsko-bieloruskej hranici. Opakovali naratív o tom, že za migračnú krízu na poľsko-bieloruskej hranici môže Západ. Zatiaľ čo vinu pripisujú Poľsku a EÚ, dôkazy poukazujúce na bieloruskú účasť na organizovaní migračnej krízy sú zľahčované.
  • Lukašenkove zneužívanie migrantov ako nátlakového nástroja sa sledovaní aktéri pokúšali legitimizovať viacerými spôsobmi. Lukašenkov režim bol opakovane stavaný do role humanitárneho aktéra, ktorý migrantom a utečencom pomáha z vlastnej nezištnosti.
  • V nadväznosti na medzinárodnú kritiku Lukašenkovho režimu dávali dezinformačné weby do pozornosti prehlbovanie vzťahov medzi Ruskom a Bieloruskom. Tie pokladali za ukážkový príklad „slovanskej vzájomnosti“. Daný naratív dezinformační aktéri často využívali na nadhodnocovanie dôležitosti Ruska a podkopávanie euroatlantickej orientácie Slovenska. Samotné Rusko stavali do role ochrancu „spriatelených slovanských národov“.
  • Témou proruských naratívov sa stala rovnako aj vyostrená situácia na ukrajinských hraniciach, kde Rusko zhromažďuje svoje vojská. Badať sme mohli snahu delegitimizovať Ukrajinu ako suverénny štát. Tá má slúžiť len ako nástroj Západu pre oslabenie Ruska. Zároveň dezinformátori opätovne vykresľovali Ukrajinu ako agresívnu a vnútorne rozdelenú krajinu, ktorej vláda zneužíva napätie na hraniciach ako zámienku pre vnútorné represie voči obyvateľstvu.
  • V súvislosti s dianím na Ukrajine sa slovenské dezinformačné weby pokúšali legitimizovať nelegálnu anexiu Krymu. V tomto kontexte sme zaznamenali historicko-revizionistické dezinformačné naratívy, opakoval sa najmä mýtus hovoriaci, že „Krym bol vždy ruský“.
  • Časté boli ataky proti západným štruktúram ako NATO a EÚ. Väčšinu rétoriky proti NATO tvorilo čiernobiele rozdelenie sveta na dva protichodné bloky: na jednej strane agresívne, ale zároveň slabé NATO, na druhej strane zase neustále ohrozované, ale silné Rusko. 
  • Napriek nižšej intenzite v témach zahraničnej politiky naďalej figurovala aj energetika. Kľúčovou bola pokračujúca komunikácia pozitívneho obrazu ruského Gazpromu a propagácia Nord Stream 2. Naopak, EÚ bola ostro kritizovaná a označovaná za vinníka energetickej krízy.

Ospravedlňovanie cynického zneužívania migrantov Lukašenkovym režimom

Dlhotrvajúce pokusy Lukašenkovho režimu inštrumentalizovať migráciu na bieloruských hraniciach s Poľskom a pobaltskými krajinami na politické účely, dosiahli v novembri alarmujúci rozmer. To sa odrazilo aj na rétorike slovenských dezinformačných médií. 

Tie v uplynulom mesiaci šírili množstvo dezinformačných naratívov v súlade s aktuálnou bieloruskou a ruskou štátnou propagandou. Vo väčšine prípadov sa jednalo o zjavné pokusy o manipuláciu s publikom a vyvolanie silnej emocionálnej reakcie.

Zachytené naratívy opakovane opisovali EÚ ako agresora. Svoje argumenty pritom opierali o nekritické preberanie vyjadrení viacerých ruských a bieloruských štátnych predstaviteľov. Často sa opakovalo tvrdenie, že za krízu, ktorá má byť priamym dôsledkom rozvracania krajín Blízkeho východu, môže Západ. Poľsko bolo opakovane interpretované ako provokatér, ktorý zámerne používa proti migrantom neprimerané násilie.

Naopak, bieloruský a ruský režim konajú podľa dezinformátorov v najlepšom záujme migrantov. Lukašenko bol opakovane stavaný do pozície humanitárneho aktéra, ktorý migrantom pomáha z vlastnej nezištnosti

Vyzdvihovali sa aj Putinove vyhlásenia o snahe zabrániť „násiliu voči migrantom“. Ruský prezident podľa dezinformačných naratívov, robí všetko preto, aby situáciu na hraniciach deeskaloval. 

Dezinformátori zľahčovali a prehliadali dôkazy, ktoré poukazujú na účasť bieloruského režimu na organizovaní krízy, zatiaľ čo vina sa pripisovala výlučne EÚ. 

Títo aktéri tiež ignorovali najmä skutočnosť, že migranti sú v nehumánnych podmienkach násilne držaní a do konfliktov s poľskými vojakmi tlačení bieloruskými bezpečnostnými zložkami. Utrpenie migrantov a utečencov tak zneužívali na pretláčanie dezinformačného naratívu vykresľujúceho EÚ ako nemorálnu a agresívnu organizáciu.

Rusko ako „martýr“ a „ochranca priateľských slovanských národov“

Okrem prenášania viny na EÚ bol opakovane šírený aj naratív vykresľujúci Lukašenkov režim ako „martýra“, ktorý dlhodobo odoláva snahám Západu o vnútorné zasahovanie a destabilizáciu. Tento dezinformačný naratív vykresľuje migračnú krízu ako umelo vyvolanú udalosť Západom, ktorá má slúžiť ako zámienka pre útoky a sankcie voči Bielorusku. Dôvodom má byť podľa dezinformačných webov aj to, že sa Západ „zľakol integrácie Ruska a Bieloruska“.

Rusko v tomto kontexte naratívy interpretovali ako ochrancu priateľských slovanských národov. Naratív sa často spájal s mýtom „slovanskej vzájomnosti“, ktorý značne nadhodnocuje dôležitosť Ruska pre bezpečnosť a rozvoj stredoeurópskych a východoeurópskych krajín. 

Dezinformačným webom slúži ako nástroj na očierňovanie západných spojencov. Príkladom takejto ochrany má byť aj dohoda o zväzovom štáte medzi Ruskom a Bieloruskom.

Dezinformácie týkajúce sa migračnej krízy sa spájali aj s anti-vax naratívmi, ktoré dezinformačná scéna šíri dlhodobo. Pozornosť získalo vyjadrenie Alexandra Lukašenka, ktorý svojich ministrov kritizoval za „covidismus, buzerovanie ľudí kvôli rúškam aj očkovací teror“.

Obetný baránok Ukrajina

V priebehu novembra sa napätie stupňovalo aj na hraniciach medzi Ruskom a Ukrajinou. Od zverejnenia informácií o hromadení ruských vojsk na hraniciach s Ukrajinou a varovaniach pred možnou ruskou inváziou sme počas novembra zaznamenali nárast pridružených dezinformačných naratívov.

Dezinformačné weby vykresľovali Ukrajinu ako agresora, ktorý sa chystá napadnúť Donbas. Badateľná bola taktiež snaha delegitimizovať Ukrajinu ako suverénny štát. Tá má slúžiť len ako nástroj Západu na oslabenie Ruska. 

Zároveň Ukrajina opätovne opisovali ako krehkú a vnútorne rozdelenú krajinu, ktorej vláda zneužíva napätie na hraniciach ako zámienku pre vnútorné represie voči obyvateľstvu.

Sledovaní aktéri sa taktiež pokúšali vzbudiť falošný dojem, že väčšina Ukrajincov by si želala návrat proruskej vlády z čias spred majdanských protestov. Tie podľa dezinformátorov neboli legitímnym prejavom nespokojnosti obyvateľstva s vládou Viktora Janukovyča, ale „prevratom“ riadeným zo zahraničia.

Ukrajina mala podľa tohto naratívu svojou prozápadnou orientáciou prísť o Rusko ako partnera, čím výrazne utrpela aj hospodársky a končí ako porazená. Daná rétorika sa nápadne podobá tej, ktorú dezinformačné médiá šírili na jar tohto roka, kedy Rusko takisto zhromaždilo veľký počet vojakov a vojenskej techniky v blízkosti ukrajinských hraníc.

Historicko-revizionistické naratívy a Krym

V kontexte prenášania viny za konflikt na Donbase na Ukrajinu bola taktiež badateľná snaha ospravedlniť agresívnu zahraničnú politiku Kremľa. V tejto súvislosti patril medzi základné komunikačné stratégie dezinformačných médií historický revizionizmus. Na ospravedlnenie nelegálnej anexie Krymu bol využívaný najmä mýtus, že „Krym bol vždy ruský“, a Rusko si tak len vzalo späť to, čo mu patrilo.

Rovnako prítomné bolo aj nekritické preberanie vyjadrení ruských politikov. Opakovane zdieľané boli vyhlásenia Vladimíra Putina z osláv ruského štátneho sviatku, Dňa národnej jednoty, kedy sa vyjadril, že Krym bude navždy súčasťou Ruska a polostrov súčasne označil za „symbol historickej pravdy a občianskeho zmierenia“.

Skutočnosť, že anexia Krymu bola v rozpore s medzinárodným právom, ako aj „nemalý“ podiel Ruska na negatívnych hospodárskych dopadoch, ktoré obe krajiny v posledných rokoch utrpeli, sú dezinformačnými médiami opakovane opomínané. 

Útoky proti západným štruktúram

Naratívy namierené proti NATO, EÚ, USA či celkovo Západu tvoria už „tradičnú“ súčasť výstupov dezinformačnej scény. Základným cieľom je podkopanie dôvery a diskreditácia samotných štruktúr v očiach verejnosti. 

S rastúcim napätím na Ukrajine a poľských hraniciach sa stupňovali aj útoky namierené proti NATO. To je dezinformátormi opätovne vykresľované ako „rusofóbna“ a zločinecká organizácia, z ktorej je potrebné jednoznačne vystúpiť. 

Ako dôkazy agresivity voči Rusku použili dezinformačné weby spoločné cvičenia členských krajín NATO. Tie boli označované ako „provokácie“, „hnusné správanie“ či „agresia bez hraníc“, ktorá „potláča samostatnosť jednotlivých členských štátov“. V rámci tohto naratívu bola celkom ignorovaná nielen skutočnosť, že cvičenia NATO podliehajú medzinárodnej kontrole a prísnym pravidlám transparentnosti, ale aj samotná podstata v obrannom charaktere aliancie.

Väčšinu útočnej rétoriky proti NATO však tvorili recyklované dezinformačné naratívy, ktoré publiku prezentovali čiernobielu a celkom nelogickú dichotómiu: na jednej strane agresívne, ale zároveň slabé NATO a na druhej strane neustále ohrozované, ale mierumilovné a silné Rusko. 

Daní aktéri sa tak pokúšali navodiť dojem, že Rusko podniká všetky svoje kroky v reakcii na Západ a jeho agresívna zahraničná politika, ako napríklad už spomínaná anexia Krymu, bola v medziach nutnej obrany.

Podľa sledovaných dezinformačných webov Rusko jednoznačne dominuje v zbrojení. Objavilo sa niekoľko článkov hovoriacich o takzvaných „zázračných zbraniach“ – vynálezoch ruského zbrojného priemyslu, o ktorých bolo väčšinou informované v superlatívoch a ktoré dokážu „na počkanie vypnúť NATO v celej Európe“. 

Týmto spôsobom dezinformátori posilňovali už spomínaný naratív slabého, ale agresívneho Západu a silného, ale ohrozovaného Ruska.

Západ bol tiež obviňovaný z morálnej dekadencie a vedenia hybridnej vojny proti Rusku v snahe udržať vo svete americkú hegemóniu. Častými boli konšpiračné teórie hovoriace o západnej spoločnosti ako bábke kontrolovanej globalistami a  masmédiami.

Na očierňovanie EÚ poslúžila sledovaným aktérom aj pandémia. V súvislosti s ňou prinášali dezinformačné weby články prebraté z ruských štátnych médií prezentujúce naratív, že EÚ nie je schopná v boji s pandémiou pomôcť svojim členským štátom. 

Zámerne opomínaná je skutočnosť, že Únia investovala stovky miliónov eur do vývoja vakcín proti koronavírusu a v rámci reakcie na pandémiu využila mnohé programy, najmä kľúčový plán obnovy.

Doznievajúce dezinformačné naratívy o energetickej kríze

V pozadí naďalej figuruje aj téma energetickej krízy. K výraznej zmene naratívov oproti októbru však nedošlo. Kľúčovou bola naďalej komunikácia pozitívneho obrazu ruského Gazpromu ako jediného spoľahlivého dodávateľa energií, ktorý sa napriek politickým prekážkam zo strany EÚ snaží minimalizovať negatívne dopady energetickej krízy. Prítomná bola takisto agitácia v prospech spustenie plynovodu Nord Stream 2.

Naďalej prehliadané boli početné dôkladne zdokumentované prípady, kedy Rusko využívalo dodávky plynu ako nátlakový nástroj na dosiahnutie svojich strategických cieľov. Ťarchu viny energetickej krízy tak podľa prokremeľských aktérov nesie EÚ a ňou pretláčaná Európska zelená dohoda (EZD). 

Aj pri tejto téme spoliehali dezinformátori na rétoriku dvoch protichodných blokov. Kým „rusofóbne krajiny“ na svoju geopolitickú orientáciu údajne doplácajú vysokými cenami energií, „priateľské národy“ Ruska využívajú početné výhody. 

Príkladom rusofóbnej krajiny malo byť aj Moldavsko, ktorému sa Gazprom vyhráža pozastavením dodávok plynu, pokiaľ nesplatí svoj dlh. Opomínaná je skutočnosť, že súčasná moldavská vláda, ktorá sa netají svojou proeurópskou orientáciou, len nedávno vyhrala voľby v ktorých porazila proruskú stranu. 

Prostredníctvom obmedzených dávok a lokalizovanej dezinformačnej kampane tak Moskva vytvára tlak. Ten by zaručil zachovanie ruského vplyvu v krajine. 

Ako príklad priateľského národa dezinformačné médiá uvádzali aj Srbsko, ktoré „vďaka priateľstvu“ dosiahlo dohodu o zachovaní cien dodávok plynu na ďalších šesť mesiacov a ušetrilo. 

V monitorovanom období tak prokremeľské weby označovali snahy EÚ a ďalších krajín odkloniť sa od modelu jediného dodávateľa k bezpečnejším a najmä ekologickejším zdrojom za nebezpečný. Sledovaní aktéri tak naďalej vehementne bránili obraz Ruska ako nevinnej obete, ktorá svoje energetické zásoby nikdy nevyužívala na dosiahnutie politických cieľov.

CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/