Napätie na ukrajinských hraniciach rastie. Slovenské dezinformačné weby sú na strane Kremľa

Rusko stupňuje tlak na ukrajinskej hranici. Opakuje sa tak scenár starý len šesť mesiacov, keď Kremeľ na jar viac ako mesiac tlačil na Ukrajinu s približne 100-tisíc vojakmi. Teraz ich je v blízkosti hraníc odhadom rovnaké množstvo. Slovenské dezinformačné weby to však vidia inak a po vzore ruských štátnych médií prezentujú „alternatívne“ videnie reality.

fake news

Spoločnou témou všetkých sledovaných problematických webov bolo v uplynulom týždni zvyšujúce sa napätie na ukrajinsko-ruskej hranici. Dominovali dezinformačné naratívy namierené proti Ukrajine, ktorá je obviňovaná zo zámernej eskalácie napätia. NATO je naďalej vykresľované ako agresor a Rusko stavané do pozície obete.

Dezinformačné weby pokračujú v téme migračnej krízy, kde po vzore bieloruských a ruských štátnych médií kryjú Lukašenkove zneužívanie migrantov ako nátlakového nástroja proti EÚ. V pozadí naďalej figuruje aj energetická kríza, prítomné sú aj útoky na mimovládne organizácie.

Hlavný denník

Štátne médiá v Rusku v poslednom čase výrazne podporujú naratív o tom, že Ukrajina zámerne vytvára napätie v regióne. V aktivitách ju podporujú aj západné krajiny, ktoré jej majú pomáhať s vyzbrojovaním.

Tento naratív nekriticky preberala a v uplynulom týždni ďalej šírila aj slovenská dezinformačná scéna, čo možno pozorovať hneď v niekoľkých článkoch Hlavného denníka. Ten napríklad prináša preklad článku z ruského pro-vládneho média mk.ru, ktoré v Rusku dlhodobo šíri dezinformačné naratívy namierené proti EÚ a NATO.

článku stojí, že poukazovaním na hromadenie ruských vojsk na spoločných hraniciach sa Kyjev snaží rozviazať „ruky pre vnútornú represiu“ a pripraviť spoločnosť „na vojenskú agresiu proti republikám Donbasu.“

Podľa dostupných informácií nechala Moskva rozmiestniť v blízkosti hraníc s Ukrajinou približne 100-tisíc vojakov. Dezinformátori však oprávnené obavy Ukrajiny z ruskej agresie redukujú do pozície zámienky, ktorou má Kyjev ospravedlňovať svoje agresívne kroky voči Donbasu a Rusku.

Vojna na Ukrajine však nie je občiansky konflikt, v ktorom Ukrajina útočí na Donbas, ale dobre zdokumentovaný akt ruskej agresie, ktorý trvá od februára 2014. Existujú nevyvrátiteľné dôkazy o priamej ruskej vojenskej účasti v bojoch na východnej Ukrajine. 

Rusko dokázateľne zásobuje proxy (zástupné) skupiny na Donbase zbraňami, slúžia tam jeho vojaci v aktívnej službe a jeho najvyšší vojenskí velitelia pravidelne navštevujú vojnovú zónu, aby koordinovali spoločné úsilie so separatistami.

Systematické vydávanie ruských pasov občanom v samozvanej Doneckej a Luhanskej ľudovej republike možno považovať za zámienku pre uplatnenie práva na zasahovanie a možnú vojenskú intervenciu. Napriek tomu však Rusko svoju účasť v konflikte na Donbase popiera.

V ďalších článkoch Hlavný denník opätovne preberá naratívy hovoriace o snahách NATO provokovať Rusko a militarizovať región Čierneho mora. Ide o opakujúci sa dezinformačný naratív namierený proti NATO a jeho vojenským cvičeniam, prostredníctvom ktorého proruské médiá vykresľujú NATO ako agresora a ospravedlňujú tak nelegálnu anexiu Krymu Ruskom.

Tvrdenie, že cvičenia NATO majú za cieľ provokovať je zavádzajúce. NATO je obranná aliancia, ktorej cieľom je chrániť svoje členské štáty. Hlavným zámerom aliancie je udržiavať mier a chrániť nezávislosť, bezpečnosť a územnú celistvosť svojich členov.

NATO takisto dôsledne dodržiava postupy a kladie dôraz na transparentnosť počas vojenských cvičení, ktoré sa oznamujú mesiace vopred a podliehajú medzinárodnej kontrole. To isté sa však nedá povedať o presunoch a koncentrácii ruských vojsk.

Hlavné správy

V nekritickom preberaní proruskej propagandy pokračujú aj Hlavné správy, ktoré sa v uplynulom týždni zameriavali predovšetkým na tému migračnej krízy na poľsko-bieloruskej hranici.

Ako prvá rezonuje „analýza“ vypracovaná na základe komentárov ruských a bieloruských štátnych médií. Tie dlhodobo a systematicky dezinformujú o migračnej kríze, za ktorú opakovane vinia Západ. Zároveň však zľahčujú skutočnosť, že sa na inštrumentalizácii migrantov ako nástroja hybridnej vojny aktívne podieľal Lukašenkov režim.

Vyšetrovanie odhalilo, že bieloruský režim nabáda ľudí z konfliktných oblastí v Afrike a na Blízkom východe, aby prišli do Minska. V „analýze“ Hlavných správ sa však tvrdí že „obvinenia Bieloruska z dovozu nelegálnych migrantov (…) sú absolútne falošné“ a migranti „pochádzajú od Sorošovskej migračnej mafie.“ Na podporu týchto tvrdení však Hlavné správy nepredkladajú žiadne dôkazy.

Ruskou a bieloruskou štátnou propagandou oplývali aj ďalšie články Hlavných správ. Ich spoločným znakom bolo prenášanie viny na Západ, na druhej strane, Putin bol označovaný ako sprostredkovateľ dialógu medzi znepriatelenými stranami. 

Transport migrantov bieloruskými bezpečnostnými zložkami k poľským hraniciam so zámerom destabilizovať EÚ je dezinformátormi zľahčovaný a prezentovaný ako pomoc „zo súcitu“.

Bieloruské úrady však zámerne držia migrantov v ťažkých podmienkach, chlade a pod holým nebom, aby mohli natáčať a uverejňovať zábery zobrazujúce ľudské utrpenie. Pomocou takýchto záberov a prímesi dezinformačných naratívov následne apelujú na emócie divákov v snahe vykresliť Poľsko a EÚ ako bezcitných agresorov.

Fakt, že Bielorusko poskytlo migrantom turistické víza a disponuje aj kapacitami ponúknuť im vhodné a bezpečné ubytovanie namiesto toho, aby ich násilne tlačilo k poľským hraniciam, už spomínaný nie je. Bielorusko môže taktiež ponúknuť azyl ľuďom, ktorí opustili svoju krajinu pôvodu v dôsledku vojny alebo prenasledovania, čo dezinformátori ale takisto opomínajú.

Hlavné správy rovnako šíria naratívy namierené proti USA a NATO. Spoločné cvičenie USA, Turecka, Rumunska a Ukrajiny v Čiernom mori je označované za „hnusné správanie“, ktoré bezprostredne ohrozuje Rusko. Opakujú sa taktiež tvrdenia, že NATO pripravuje Ukrajinu na útok na Donbas pomocou dodávok zbraní.

Treba znova pripomenúť, že NATO je predovšetkým obranná a politická organizácia, ktorá sa v prvom rade snaží predchádzať konfliktom a nie ich riešiť vojenskou silou. Preto je partnerstvo NATO a Ukrajiny založené na obrane. 

Spoločné vojenské cvičenia pomáhajú zvyšovať obranyschopnosť ukrajinských ozbrojených síl a nie sú namierené proti žiadnej krajine. Samotný Kyjev opakovane vyhlasoval, že nemá záujem o eskaláciu napätia, a že uprednostňuje mierové riešenie konfliktu na Donbase.

Okrajovo sa Hlavné správy naďalej vyjadrujú aj k téme energetiky. Badateľná je opäť komunikácia pozitívneho obrazu ruského Gazpromu ako jediného spoľahlivého dodávateľa energií a agitácia v prospech rýchleho spustenia plynovodu Nord Stream 2. 

Naďalej zamlčiavané boli početné dôkladne zdokumentované prípady, kedy Rusko využívalo dodávky plynu ako nátlakový nástroj na dosiahnutie svojich strategických cieľov.

Extraplus

V šírení „alternatívnej pravdy“ a proruskej propagandy nepoľavuje ani portál Extraplus. Okrem už spomínaného obviňovania NATO z agresie a stavania Ruska do pozície obete sa vyjadrili aj k téme anexie Krymu.

V tejto súvislosti dáva Extraplus do pozornosti vyjadrenie bulharského prezidenta Rumena Radeva o tom, že Krym je súčasťou Ruska. Výrok bulharského prezidenta rozpútal medzi Ukrajinou a Bulharskom diplomatickú roztržku.

Článok tvrdí, že „väčšina používateľov internetu“ sa stotožňuje s Radevovým výrokom. Odvoláva sa pritom na referendum, ktoré na Kryme prebehlo počas okupácie a mýtus o tom, že Krym bol historicky vždy ruský.

Takzvané referendum na Kryme však neuznal žiadny medzinárodný orgán. Valné zhromaždenie OSN prijalo rezolúciu, v ktorej sa uvádza, že referendum na Kryme nebolo platné a nemôže slúžiť ako základ pre akúkoľvek zmenu štatútu polostrova. Valné zhromaždenie OSN 17. decembra 2018 potvrdilo neuznanie nelegálnej anexie Krymu.

Anexiu, ktorá je hrozbou pre medzinárodnú bezpečnosť neuznáva a naďalej dôrazne odsudzuje aj EÚ. Tvrdenie, že „Krym bol vždy ruský“ je taktiež len mýtus, ktorým Moskva ospravedlňuje svoju agresívnu zahraničnú politiku.

V neposlednom rade sa Extraplus vyjadruje k nedávnej štúdii organizácie GLOBSEC o odolnosti a zraniteľnosti krajín voči zahraničnému vplyvu. Z nej vyplýva, že najväčšou slabinou Slovenska sú sympatie verejnosti voči Rusku založené na mylných predstavách a náchylnosť Slovákov podľahnúť dezinformáciám.

V tejto súvislosti dáva ExtraPlus priestor útokom Anny Belousovovej, ktorá GLOBSEC označuje za zahraničných agentov a organizáciu obviňuje z vojnového štvania. Jedná sa o dlhodobú snahu dezinformátorov podkopať dôveru verejnosti v nezávislé médiá a mimovládny sektor, ktoré dlhodobo odkrývajú a poukazujú na škodlivé kroky Kremľa.

CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/