Nezávislá žurnalistika v Rusku už takmer neexistuje. Za šírenie necenzurovaných informácií hrozí novinárom až 15 rokov väzenia

Po zákonoch o cenzúre zavedených v marci 2022 sa informačný a mediálny priestor v Rusku výrazne zmenil. Sprísnili sa tresty za šírenie údajne nepravdivých informácií o „špeciálnej vojenskej operácii“ a médiá môžu zverejňovať len oficiálne informácie od štátnych orgánov. Nezávislé médiá sú vystavované útokom, zastrašovaniu aj väzneniu.

Už pred plnoformátovou inváziou na Ukrajinu bola situácia pre nezávislé médiá v Rusku pomerne zložitá. A to aj napriek tomu, že ústava Ruskej federácie zaručuje slobodu prejavu. Bežnou praxou je odsudzovanie a zastrašovanie nezávislých novinárov, ktorí nie sú ochotní podriadiť sa štátnej cenzúre. Dôsledkom toho je tlač štátom ostro kontrolovaná.

Výbor pre ľudské práva OSN zverejnil pravidelnú správu o Ruskej federácii, v ktorej tím expertov vyjadril znepokojenie nad problematickou nezávislosťou médií počas vojny na Ukrajine. Odborníci uviedli, že situácia sa v porovnaní s obdobím pred vojnou značne zhoršila.

Kremeľ zastrašuje rôznymi prostriedkami

Na aktivistov a disidentov bol za uplatňovanie práva na slobodu prejavu vyvíjaný nátlak. Pod hrozbou trestu boli aktivisti a novinári posielaní aj na psychiatrické vyšetrenia a boli vystavovaní liečbe.

Takýmto spôsobom bola súdená aj sibírska novinárka Maria Ponomarenko za zverejnenie „falošných správ“ o ruskej armáde. V psychiatrickej liečebni bola umiestnená mesiac a dovolený jej bol iba kontakt s jej právnikom.

Ponomarenko zverejnila informácie o ruskom bombardovaní divadla v ukrajinskom meste Mariupoľ. Zadržaná bola v apríli minulého roku za tvrdenie, že útok vykonali ruské bojové lietadlá, hoci to ruské ministerstvo obrany poprelo.

Podľa obvinení teda porušila zákon z marca minulého roku, ktorý účinne kriminalizuje akúkoľvek verejnú opozíciu alebo nezávislé spravodajstvo. Ponomarenko si odpykáva 6-ročný trest po tom, čo ju súd v Barnaule na Sibíri uznal vinnou zo šírenia „falošných správ“.

Novinárka a aktivistka, ktorá má dve malé deti, trpí podľa svojho právnika vo väzení psychickými problémami a minulý rok prirovnala svoje podmienky vo vyšetrovacej väzbe k mučeniu.

Výbor pre ľudské práva OSN taktiež upozornil na používanie sofistikovaných štátom vyvinutých jedov v poslednom desaťročí. Tie boli použité na umlčanie, potrestanie alebo zabitie najmenej dvanástich prominentných disidentov, opozičných vodcov a aktivistov, vrátane nositeľa Nobelovej ceny mieru Dmitrija Muratova v roku 2022. Ten bol napadnutý ruskou tajnou službou vo vlaku na stanici v Moskve.

Červená farba s acetónom, ktorou Muratova zasiahli ruskí agenti, spôsobila popáleniny kože a očí. Muratov je šéfredaktorom média Novaya Gazeta, jedného z mála nezávislých ruských médií, ktoré sa rozhodli pokračovať v publikovaní aj napriek prijatiu zákona o cenzúre.

Po niekoľkých varovaniach Novaya Gazeta oznámila prerušenie svojej činnosti do skončenia „špeciálnej vojenskej operácie“. V septembri toho istého roku jej však bola odobratá mediálna licencia a jej činnosť sa stala zakázanou. Zamestnanci odvtedy zriadili nové vedľajšie online médium v Európe, Novaya Gazeta-Europe, ktorej publikácie sú v Rusku zablokované.

Zničená nezávislá žurnalistika

Na území Ruskej federácie sa od začiatku vojny tiež vyskytli tisíce prípadov obťažovania a prenasledovania novinárov. Nahlásené boli desiatky vrážd, pokusov o vraždu, unesení či mučení odporcov ruskej vlády. Od februára 2022 boli takmer všetky ruské nezávislé médiá nútené ukončiť činnosť alebo opustiť krajinu a pracovať zo zahraničia.

V exile sú teraz aktívne štyri hlavné ruské médiá: TV Dožď, Echo (rádio), Meduza a Novaya Gazeta-Europe. Okrem nich sú to aj viac ako dve desiatky nezávislých médií vrátane tých investigatívnych a regionálnych. Väčšina týchto médií je v Rusku zablokovaná.

Počas analýzy ruského mediálneho priestoru jeden z expertov Výboru pre ľudské práva OSN uviedol, že zo strany ruských úradov neexistujú žiadne informácie o účinnom vyšetrení prípadov zatýkania a útokov na novinárov.

Ako príklad uviedol Ivana Safronova, ruského investigatívneho novinára, ktorý bol v septembri 2022 odsúdený na 22 rokov väzenia za vlastizradu kvôli údajnému prezradeniu štátnych tajomstiev predstaviteľom zahraničných spravodajských služieb.

Safranov bol obvinený z odhalenia štátneho tajomstva o predaji ruských zbraní na Blízkom východe a následného zdieľania tejto informácie oddeleniu zahraničnej rozviedky Českej republiky. Novinár tieto obvinenia poprel a tvrdil, že informácie čerpal len zo zdrojov dostupných verejnosti. Kremeľ po jeho zatknutí označil Safronova za „talentovaného novinára“ a opakovane poprel, že by sa na jeho prípade akýmkoľvek spôsobom podieľal.

Safronovov otec tiež pracoval ako novinár pre Kommersant, ruský nezávislý denník. Pokrýval vojenské otázky po odchode z ozbrojených síl. Okrem iného odhalil, že experimentálna medzikontinentálna balistická raketa Bulava, ktorú prezident Vladimir Putin oslavoval ako základ budúcej jadrovej sily Ruska, nefungovala.

Túto skutočnosť vojenskí velitelia okamžite popreli a pohrozili Safranovovi súdnou cestou. V roku 2007 nečakane zomrel po páde z piateho poschodia svojho bytového domu v Moskve. Dôvodom mala byť údajne samovražda.

Opozícia v Rusku nie je povolená

Opozičný politik Iľja Jašin bol koncom roka 2022 odsúdený na osem a pol roka väzenia za zverejnenie informácií o ruských silách zabíjajúcich v Buči na Ukrajine. Za odpor proti vojne na Ukrajine dostal podobný trest aj člen mestského zastupiteľstva Alex Gorinov.

Na zozname obvinených opozičných politikov sa nachádza aj aktivista Vladimir Kara-Murza. Ten bol odsúdený na 24 rokov väzenia za kritiku ruských síl, ktoré bombardovali školy a nemocnice na Ukrajine.

Odsúdeniu sa nevyhli ani študenti či obyčajní ľudia. Dmitrij Ivanov, študent Moskovskej štátnej univerzity, bol odsúdený na osem a pol roka väzenia za prevádzkovanie telegramového kanálu s názvom Protesting MGU. Ten mal viac ako 9-tisíc predplatiteľov a ľudia tam mohli zverejňovať osobné komentáre a príbehy o vojne.

Pred pár dňami bol taktiež pokutovaný Igor Korotov za zverejnenie odkazu na YouTube kanál Navalny Live na platforme WhatsApp. Za tento čin dostal Korotov pokutu 800-tisíc rubľov, čo predstavuje približne 9,8-tisíc eur. Suma sa v tejto oblasti rovná zhruba priemernému dvojročnému príjmu.

Kremeľ blokuje množstvo platforiem 

Niekoľko dní po začatí invázie a zároveň po zavedení zákona, ktorý ukladá trest odňatia slobody až na 15 rokov za šírenie falošných správ o ruskej armáde, Kremeľ zablokoval používanie Facebooku a neskôr aj Twitteru. Spoločnosť Meta bola označená za „extrémistickú organizáciu“ a postavená mimo zákon.

Kontrola nad masmédiami v Rusku vrátane online médií je takmer úplná a vojnový a iný zahraničný spravodajský obsah na populárnych ruských online platformách musí byť vo všeobecnosti v súlade s oficiálnymi naratívmi štátu. Podľa zákonov o cenzúre z marca 2022 musia všetky príspevky na obľúbených platformách zdieľať postoj s oficiálnymi informáciami zverejňované Kremľom.

Podľa analýzy OONI Web Connectivity, projektu, ktorý celosvetovo monitoruje internetovú cenzúru, bolo v Rusku od januára 2022 do februára 2023 blokovaných 494 domén v 28 kategóriách webových stránok. Medzi zakázané kategórie okrem nezákonného obsahu patria aj webové stránky o ľudských právach, stránky opozičného politika Alexeja Navaľného či webové stránky LGBTI+ skupín.

Médiá, ktoré sú v Rusku povolené, sú častokrát ovládané alebo vlastnené štátnymi aktérmi. Napríklad, Gazprom, hlavný exporter plynu a najväčšia ruská spoločnosť, vlastní Televíziu NTV a je väčšinovým vlastníkom rádia Echo Moskvy, ktorej vysielanie je v Rusku zakázané. 
Štátom financované sú napríklad aj televízia RT, Rádio Rossi alebo aj tlačová agentúra Sputnik, ktorá je akademikmi a novinármi označovaná ako ruský propagandistický kanál.

CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/

Študentka bakalárskeho stupňa Medzinárodných vzťahov na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. V rámci štúdia absolvovala stáž v Španielsku. Zaujíma sa o témy Commonwealthu a Britskej monarchie, o ktorých píše bakalársku prácu. Okrem toho plánuje pokračovať v štúdiu v odbore Bezpečnostné štúdia so zameraním na kybernetickú bezpečnosť a šírenie dezinformácií.