Mesiac pred voľbami rozširujú ruské orgány zoznam „zahraničných agentov”. Cieľom sa tentoraz stal nezávislý kanál TV Dozhd

Mesiac pred plánovanými parlamentnými voľbami zaradili ruské orgány do zoznamu „zahraničných agentov” aj nezávislý televízny kanál Dozhd. Stanica kritická voči vláde sa tak stala ďalšou v poradí po spravodajských platformách ako Meduza, či VTimes. Amnesty International tieto kroky hodnotí ako snahu o zlikvidovanie objektívnej žurnalistiky v krajine.

Ruská TV Dozhd

Ministerstvo spravodlivosti Ruskej federácie rozhodlo v piatok 20. augusta o zaradení nezávislého televízneho kanálu Dozhd na zoznam „zahraničných agentov”. Spoločne s ním bude na zozname figurovať aj investigatívny internetový portál IStories

Označenie TV Dozhd za „zahraničného agenta” prišlo iba pár mesiacov po tom, čo boli do zoznamu pridané aj iné nezávislé spravodajské webové stránky ako VTimes, Meduza, The Insider, či Open Media. Ďalšie nezávislé médium, Proekt, bolo označené ako „nežiaduca“ organizácia, čo malo za následok jeho zrušenie.

Šéfredaktor stanice TV Dozhd Tichon Dzyadko uviedol, že proti tomuto rozhodnutiu plánuje podať odvolanie. Dodáva tiež, že stanica „nie je žiadny agent, ale ruské médium.” Zdroje financovania televízneho kanálu sú dobre známe. Finančné správy sú totiž voľne dostupné na jeho webovej stránke.

Tento krok podľa mnohých iba potvrdzuje obavy súvisiace s intenzívnejším obmedzovaním nezávislostí médií v Rusku pred parlamentnými voľbami, ktoré sa budú konať už o mesiac. 

Prečo môže byť TV Dozhd pre Kremeľ nepohodlná? 

Kanál založili v roku 2010 podnikateľ Alexander Vinokurov a jeho manželka Natalia Sindejevová. Ako nezávislá káblová a internetová stanica sa stala známou najmä počas opozičných protestov v zime 2011-2012. 

V roku 2014 jej však všetci veľkí poskytovatelia káblovej televízie zrušili zmluvu. 

Dôvodom mal byť sporný online prieskum o tom, či sa mal Leningrad počas druhej svetovej vojny vzdať nacistom, aby sa zachránili životy státisícov ľudí, ktorý stanica publikovala. 

Podľa viacerých názorov však išlo o koordinovanú akciu zameranú konkrétne proti TV Dozhd. 

Kanál je dlhodobo pokladaný za platformou, kde môžu vyjadriť svoje názory aj kritici Kremľa, ktorí sa nedostanú do štátnej televízie. Okrem pravidelnej kritiky ruských orgánov voči disentu sa na kanáli objavovali priame prenosy z opozičných protestov.

Stanica rozsiahlo informovala aj o otrave a uväznení ruského opozičného lídra Alexeja Navaľného, či o trestných konaniach vedených proti jeho spojencom.


Súvisiace: Rusko nebude blokovať Twitter. Snahy o kontrolu nad sociálnymi sieťami tým ale nekončia


Zákon o „zahraničných agentoch” ako hrozba pre nezávislosť médií 

Podľa kontroverzného zákona z roku 2012 môže byť každá politicky aktívna organizácia v Rusku, ktorá dostáva finančné prostriedky zo zahraničia, označená za „zahraničného agenta“. Od roku 2017 sa tento zákon, ktorý je písaný pomerne vágne, vzťahuje aj na médiá.

Organizácie zaradené do tohto zoznamu musia tiež zverejniť zdroje financovania a označiť všetky svoje publikácie vrátane príspevkov na sociálnych sieťach. V opačnom prípade im hrozí pokuta. 

Spolu s povinnosťou používať pridelené označenie, majú tiež zakázaný vstup do ruského federálneho parlamentu a musia o svojej činnosti pravidelne informovať ruské úrady. 

V praxi toto označenie odrádza zadávateľov reklám, a v prípade mnohých médií malo za následok aj ukončenie činnosti. 

Podobný scenár sa môže naplniť aj v prípade stanice TV Dozhd. Aj napriek tomu, že je stanica založená na predplatnom, podstatným zdrojom financovania sú reklamy. 

Rozhodnutie zaradiť kanál TV Dozhd na zoznam odsúdila aj medzinárodná organizácia Amnesty International. Tá obvinila Kremeľ z „vedenia kampane proti nezávislým médiám, ktorej cieľom je zlikvidovať objektívnu žurnalistiku a investigatívne spravodajstvo.” Zároveň vyzvala na celkové zrušenie zákona o „zahraničných agentoch“.

Zákon aj jeho novelu z roku 2019, podľa ktorej je možné za „zahraničných agentov” označiť aj jednotlivcov, odsúdil okrem Amnesty International aj Európsky parlament.  
Benátska komisia, poradný orgán Rady Európy, pokladá zákon o „zahraničných agentoch” a jeho novely za „vážne porušenie základných ľudských práv”. Zároveň uvádza, že budú mať negatívny dopad na celkový politický život.