Bombový útok v Istanbule vyústil do potláčania slobody médií. Erdogan tému zneužíva aj pre posilnenie protikurdskej rétoriky

Turecko čakajú v roku 2023 prezidentské voľby. Prezident Recep Tayyip Erdogan vo svojej kampani zneužíva protikurdskú rétoriku a potláča slobodu médií. Pre tento cieľ mu mohol slúžiť aj novembrový bombový útok v Istanbule.

Bombový útok z 13. novembra zasiahol jednu z ikonických ulíc Istiklal Avenue v tureckom Istanbule. Najmenej šesť ľudí útok neprežilo a ďalších 81 je zranených. K výbuchu došlo pred obchodom s oblečením, v obľúbenej časti mesta s historickými budovami, obchodmi a reštauráciami.

Táto oblasť je populárnym miestom pre domácich aj turistov. V čase útoku sa tam nachádzalo ešte o niečo viac ľudí než zvyčajne, keďže sa mal v blízkosti konať futbalový zápas významných tureckých tímov.

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan výbuch označil za „zákerný útok“ a dodal, že páchatelia musia byť potrestaní. „Bolo by nesprávne tvrdiť, že ide o teroristický útok, ale prvotné informácie a prvotný vývoj naznačujú, že tento strašný akt zaváňa terorizmom,“ povedal Erdogan.

„Snahy prinútiť Turecko a turecký národ, aby podľahli terorizmu, rovnako ako v minulosti, ani dnes nedosiahnu svoj cieľ,“ zdôraznil turecký prezident pred odchodom na summit G20 do Indonézie.

Téma však vyvoláva aj podozrenia zo zneužívania situácie Erdoganom, ktorý bude budúce leto opäť bojovať o prezidentský mandát. Neistota sa spája najmä s krátkym vyšetrovaním a tureckou reakciou v podobe náletov na sídla Kurdov v Sýrii a Iraku.

Hlavnou podozrivou je Sýrčanka s väzbami na kurdských militantov

V súvislosti s útokom polícia zadržala 47 ľudí, medzi ktorými je aj podozrivá žena zo Sýrie. Turecký minister vnútra Suleyman Soylu potvrdil, že Sýrčanka menom Ahlam Albashirová bola zatknutá.

Hoci sa k útoku zatiaľ nikto oficiálne neprihlásil, Soylu upodozrieva Stranu kurdských pracujúcich (PKK), ktorú Turecko, Spojené štáty americké a Európska únia označujú za teroristickú skupinu. Zároveň úplne nevylúčil ani zapojenie teroristickej skupiny Islamský štát. PKK akýkoľvek podiel na útoku odmieta.

Bekir Bozdag, turecký minister spravodlivosti, o podozrivej žene uviedol, že ju pozorovali pri sedení na jednej z lavičiek na ulici viac ako 40 minút. „K výbuchu došlo len niekoľko minút po tom, ako vstala,“ povedal Bozdag.

V televíznych správach sa objavili zábery osoby, ktorá tesne pred útokom položila balíček pod vyvýšený kvetinový záhon uprostred ulice. „Existujú dve možnosti,“ vysvetľoval Bozdag, „buď bol v taške umiestnený mechanizmus, ktorý explodoval, alebo niekto bombu odpálil na diaľku.“

Policajti ženu zadržali v dome, kde sa skrývala. Pri prehliadke obydlia bola nájdená hotovosť, zlaté predmety a zbraň. Žena sa mala polícii počas výsluchu priznať, že ju vycvičili kurdskí militanti zo strany PKK spolu s kurdskou stranou Sýrske demokratické sily (SDF) a jej ozbrojeným krídlom. Do Turecka sa dostala nelegálne cez Afrin, hraničné mesto na severe Sýrie.

Vláda obmedzila šírenie informácií o útoku

Len krátko po útoku vláda dočasne zakázala mediálne spravodajstvo o výbuchu. Zakázané bolo aj šírenie detailných videí a fotografií z nešťastia. Neskôr boli vydané aj obmedzenia na platformy sociálnych médií vrátane Twitteru, YouTube, Facebooku a Instagramu.

Podľa odborníka na slobodu médií sú takéto vládne obmedzenia v rozpore s verejným záujmom. „V čase krízy je kľúčové mať prístup k presným, spoľahlivým a overeným informáciám. Akékoľvek pokusy o potlačenie vedú k zvýšeným špekuláciám a nedôvere v spoločnosti,“ povedal Gurkan Ozturan, koordinátor Media Freedom Rapid Response v Európskom centre pre slobodu tlače a médií. Dodal, že takéto výpadky mediálneho informovania zanechávajú verejnosť v „tme“, vyvolávajú nepokoj a obavy z budúcnosti.

Následky bombového útoku poukázali na niektoré rozpory tureckej politiky v oblasti slobody internetu. Podľa Ozturana „zákaz sociálnych médií po bombovom útoku signalizuje temnejšie časy pre digitálnu slobodu.“

Sloboda tlače a internetu bola obmedzená aj kontroverzným zákonom o dezinformáciách, ktorý má pred dôležitými voľbami v roku 2023 zvýšiť kontrolu úradov nad médiami a sociálnymi sieťami. Experti a novinári to označujú ako „zákon o cenzúre“.

Sýrske skupiny účasť na útoku popierajú

PKK odmietla akékoľvek spojenia s útokom a zdôraznila, že na civilistov sa nezameriava. Účasť popreli aj predstavitelia SDF. Diskutuje sa však aj o možnom motíve útoku zo strany sýrskych kurdských milícií YPD (Oddiely na ochranu ľudí), ktoré patria pod SDF. Skupina totiž tvrdila, že turecký prezident Erdogan sa snaží získať medzinárodnú podporu pre plánovanú inváziu do severnej Sýrie pred budúcoročnými voľbami.

Kurdské milície sú dlhodobo podporované aj USA. Turecký minister vnútra počas svojho prejavu k útoku verbálne atakoval Washington a odsúdil americkú podporu kurdským skupinám. Kondolenciu z Bieleho domu Soylu prirovnal k „vrahovi, ktorý sa ako prvý objavil na mieste činu.“ USA sa postavili proti útoku a Turecku poslali odkaz: „Stojíme bok po boku s naším spojencom v NATO v boji proti terorizmu.“

Krajiny, ktoré útok odsúdili a vyjadrili sústrasť pozostalým obetí, sú aj Grécko, Egypt, Ukrajina, Británia, Azerbajdžan, Taliansko, Pakistan a mnohé ďalšie.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron napísal tweet v turečtine: „Zdieľame vašu bolesť… Sme s vami v boji proti terorizmu.“ V rovnakom duchu sa niesla aj správa predsedu Európskej rady Charlesa Michela, ktorý tiež vyjadril kondolenciu na svojom Twitteri.

Desaťročia trvajúci konflikt

Turecko označilo incident za najsmrteľnejší za posledných viac ako päť rokov. Pri poslednom útoku v preplnenom nočnom klube v Istanbule v roku 2017 zahynulo najmenej 39 ľudí. Len niekoľko týždňov predtým došlo k ďalším dvom útokom. V októbri 2015 zomrelo pri útoku na mierovom zhromaždení viac ako 100 ľudí. Podľa úradov išlo o najsmrteľnejší teroristický útok v modernej histórii Turecka.

Z mnohých z útokov sú obviňovaní práve kurdskí militanti. Turecko je totiž už desaťročia vo vojne s kurdskými militantmi z ľavicovej strany PKK. Ide o marxistickú stranu, ktorej dlhodobým cieľom je vytvorenie nezávislého Kurdského štátu.

Kurdský národ má totiž svoj vlastný jazyk, kultúru, vyznáva moslimské náboženstvo. Žije na území Turecka, Iránu, Sýrie a Arménska a ide o najväčší národ na svete bez vlastného štátu.

Medzi PKK a Tureckou vládou dlhodobo prebiehajú boje. Kurdi si v Turecku vytvorili aj politické organizácie, ktoré mali hájiť záujmy Kurdskej menšiny. V minulosti kurdské politické strany kandidovali aj do tureckého parlamentu.

V posledných rokoch sa kurdsko-turecký konflikt rozšíril do kurdských oblastí na severe Sýrie, ktorých časti boli napadnuté a okupované Tureckom. Ankara tiež opakovane zakázala prokurdské politické strany a uväznila kľúčových kurdských politických predstaviteľov.

Strategické konanie Erdogana

Na bombový útok sa Turecká vláda rozhodla odpovedať ofenzívnou operáciou s názvom Claw-Sword mierenou proti pozíciám Strany kurdských pracujúcich (PKK) v severnom Iraku, ako aj proti kurdským milíciám YPG pozdĺž sýrskych hraníc. Špekuluje sa ale o možnom politickom motíve prezidenta Erdogana. 

„V júni sa konajú voľby a kurdskí voliči v Turecku patria medzi kľúčových, ktorí budú rozhodovať o tom, kto nebude ďalším prezidentom,“ vysvetlil Guney Yildiz, londýnsky výskumník, novinár a bývalý expert think-thanku na Turecko. „Ak Kurdi v Turecku budú hlasovať za opozičného kandidáta, potom Erdoganovi hrozí obrovské riziko, že nebude zvolený,“ vysvetľuje Yildiz.

Erdoganovým cieľom je teraz vyvolať silnú protikurdskú rétoriku, ktorá vyvolá rozkol aj v tureckej opozícii. Zároveň sa bude snažiť o posilnenie vlastnej pozície. „Opozícia sa s najväčšou pravdepodobnosťou postaví na stranu vlády alebo podporí inváziu, čo môže spôsobiť rozpory v rámci tureckej opozície alebo medzi kurdskými voličmi,“ objasňuje Erdoganove úmysly Yildiz.

CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/