Najvyšší súd v Brazílii radikálne zakročil proti šíreniu dezinformácií: Telegram nebol dva dni dostupný a neskôr mazal účty

Sudca Najvyššieho súdu Brazílie Alexandre de Moraes nariadil 18. marca zastavenie činnosti komunikačnej siete Telegram. Tento krok mal zastaviť neustály tok dezinformácií, pretože aplikácia nedokázala plne odpovedať na požiadavky súdu a odstraňovať účty podporujúce brazílskeho prezidenta Jaira Bolsonara.

Kanály zamerané na politiku sa na Telegrame v Brazílii tešia veľkej obľube. Podľa analýzy vykonanej v júni 2021 ich sleduje až 59% používateľov.

Aktuálne sa spoločnosti ako Meta, Google a Twitter riadia nariadeniami brazílskeho Najvyššieho súdu a zastavujú činnosť účtov, ktoré údajne šíria dezinformácie. Aj z tohto dôvodu presunul pravicovo orientovaný Bolsonaro svoje pôsobisko na Telegram. 

Od roku 2014 si v Brazílii aplikáciu stiahlo približne 85 miliónov používateľov a približne jedna tretina z nich sa na platformu pripojila v tomto roku. V týchto číslach má teda nemalé zastúpenie skupina podporovateľov Bolsonara, ktorá môže ovplyvniť nastávajúce voľby. Tie sa budú konať v októbri 2022. 

Už v roku 2018 si dokázal získať voličov aj vďaka šíreniu neprávd na sieťach Facebook, WhatsApp, Twitter aj YouTube. Na týchto platformách bol v minulosti spolu so svojimi sympatizantami penalizovaný práve za šírenie dezinformácií. Okrem spochybňovania vakcíny, ktorú spájal s rýchlejším vývojom ochorenia AIDS, sa snažil získať si politické body útočením na svojich oponentov.

Bližšie k mladej generácii prostredníctvom sociálnych sietí

Na Telegrame si prezident získal približne 1,1 miliónov sledovateľov, pričom už predtým naliehal na svojich podporovateľov, aby ostatné sociálne siete nepoužívali. Pre porovnanie, jeho najväčšieho oponenta Luiza Inácia Lula da Silvu sleduje až 20-násobne menšie množstvo ľudí. 

Začiatkom septembra 2021 vydal Bolsonaro dekrét, dočasne nariaďujúci typ obsahu, ktorý môže byť vymazaný zo sociálnych sietí. Hovorca Facebooku vtedy pre francúzsku tlačovú agentúru „opatrenie“ okomentoval ako „výrazne obmedzujúce schopnosť zabrániť zneužívaniu našich platforiem“. Podobne ho kritizovali a odmietli aj Najvyšší súd a Senát Brazílie.

Na kritiku Najvyššieho súdu Brazílie odpovedal výkonný riaditeľ Telegramu Pavel Durov tým, že spoločnosť si jednoducho nevšimla e-maily, ktoré jej súd adresoval. Zároveň sa Durov ospravedlnil za nedbanlivosť voči problematike a dodal, že „mohli určite odviesť lepšiu prácu“.

Profesorka Oatesová z Marylandskej univerzity zdôraznila aj fakt, že „Telegram sa stal celkovo známy ignorovaním vládnych nariadení a žiadostí o poskytnutie dát. Navyše, tento krok by sme mohli vnímať ako stranícky, keďže bola sieť populárna v pravicovom krídle.“

Podľa agentúry Reuters v nedeľu 20. marca Najvyšší súd odvolal nariadenie o blokovaní Telegramu. Sudca Moraes to odôvodnil tým, že komunikačná sieť dokázala plne spolupracovať a splniť požiadavky súdu. Jednou z nich bolo aj zablokovanie účtu Allana dos Santosa – aktivistu, ktorý bol spájaný s Bolsonarom. 

Je Telegram hrozbou aj na Slovensku?

Už v októbri 2021 upozornil portál The Guardian na to, že komunikačná sieť Telegram poskytuje priestor niekoľkým konšpiračným hnutiam a extrémistickým pravicovým účtom, podporujúcim násilie. 

Po vymazaní účtov inými sociálnymi sieťami kvôli porušovaniu pravidiel si útočisko väčšinou nájdu na Telegrame. Na dostávajú priestor a bez akejkoľvek kontroly šíria nenávistné prejavy a dezinformácie. S touto problematikou sa stretávame aj na Slovensku.

Podľa štatistiky Josefa Šlerku a Denníka N má, napríklad, Danny Kollar, známy šírením nenávistných príspevkov a dezinformácií, aktuálne viac ako 34-tisíc odberateľov. Na sieť sa postupne presúvajú aj viacerí opoziční politici, dezinformačné weby, či problematické iniciatívy pôsobiace v slovenskom infopriestore, ako napríklad InfoVojna, Kulturblog či Slobodný vysielač.

CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/