Brazílsky prezident Jair Bolsonaro vydal 6. septembra 2021 dekrét, ktorý obmedzoval technologické spoločnosti stojace za sociálnymi sieťami. Tento právny predpis im dočasne nariaďoval, aký typ obsahu môžu odstraňovať zo sociálnych sietí. Vôbec prvý takýto zákon prijatý na národnej úrovni čelil už od začiatku silnej kritike.
Daphne Kellerová zo Stanfordskej univerzity nazvala spomínaný zákon mechanizmom, „pri ktorom vláda priloží palec na váhu, aby určila, čo môže byť na internete“. Kritikou nešetril ani profesor Affonso Souza, podľa ktorého Bolsonaro dekrétom „zaistil, aby dezinformácie zostali na internete a boli ľahšie šíriteľné“.
Bolsonarov dekrét sa stretol s nepochopením aj zo strany technologických gigantov. Napokon zohralo úlohu rozhodnutie brazílskeho Senátu a Najvyššieho súdu, ktoré 14. septembra zrušili jeho platnosť.
Podobnosť s Trumpom
Jair Bolsonaro sa stal brazílskym prezidentom v roku 2018. Svojou rétorikou a spôsobom vedenia politiky je často prirovnávaný k bývalému americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi a býva prezývaný ako „Brazílsky Trump“ alebo „Tropical Trump“.
Bolsonaro je pravicový populista s autoritárskymi črtami. Podobne ako Trump aj on si pomáha klamlivými naratívmi o zmanipulovaných voľbách, koronavíruse či sťažnosťami voči cenzúre zo strany veľkých technologických spoločností. Medzi dlhodobo prítomné naratívy patrí aj spochybňovanie klimatickej zmeny a potreby ochrany brazílskeho dažďového pralesa.
Dlhodobo sa snaží spochybniť brazilský elektronický volebný systém. Bez akýchkoľvek dôkazov tvrdí, že tento systém je zmanipulovaný. Bolsonaro v tejto rétorike nedávno pritvrdil, pravdepodobne motivovaný obavou z prehry v budúcoročných prezidentských voľbách.
Bolsonaro prišiel so žiadosťou, aby mohli voliči používať papierové hlasovacie lístky. Inak hrozil, že sa budúci rok nebudú v Brazílii konať žiadne voľby. Pre tento krok sa Bolsonaro stal predmetom vyšetrovania. Súd navyše prikázal platforme YouTube, aby pozastavila platby štrnástim kanálom, ktoré šírili Bolsonarove zavádzajúce tvrdenia o volebnej manipulácii.
Bolsonaro vs. pandémia
Bolsonaro je známy aj šírením dezinformácií o koronavíruse, vakcínach a protipandemických opatreniach. Viaceré videá a príspevky obsahujúce tieto tvrdenia boli pre porušovanie pravidiel odstránené z YouTube a zo sociálnych sietí Facebook a Twitter.
Počas nedávneho Valného zhromaždenia OSN uviedol, že „lekári by mali mať väčšiu voľnosť pri podávaní netestovaných liekov na koronavírus“. Ako príklad uviedol hydroxychlorochín, ktorý sa používa na liečbu malárie. Pred rokom bolo pritom dokázané, že tento liek nezlepšuje stav pacientov s koronavírusom a ani neznižuje riziko úmrtia naň.
Bolsonarovo zľahčovanie koronavírusu sa odzrkadľuje aj v tom, ako jeho vláda nezvláda pandemickú situáciu v krajine. Brazília sa počas pandémie stala druhou najpostihnutejšou krajinou na svete v celkovom počte úmrtí. Táto skutočnosť viedla k vyšetrovaniu vlády „pre zločiny proti životu“.
Kontroverzná snaha prekryť politické zlyhania
Bolsonarovi poslúžili sociálne siete pri budovaní politického hnutia a aj pri dláždení cesty do prezidentskej kancelárie. V súčasnosti sa však s ich pomocou snaží podkopať legitimitu nadchádzajúcich volieb. Čelí pritom sérii vyšetrovaní a strachu z blížiacej sa prehry. Tieto skutočnosti napokon viedli ku vzniku spomínaného dekrétu.
Ten bol prijatý ako predbežné opatrenie na riešenie naliehavých situácií. V tejto súvislosti upravoval pravidlá pre odstraňovanie problematického obsahu zo sociálnych sietí. Podľa Bolsonarovej vlády bolo potrebné zakázať odstraňovanie takého obsahu, „ktorý môže viesť k akejkoľvek cenzúre na politickom, ideologickom, vedeckom, umeleckom alebo náboženskom základe“.
Technologické spoločnosti by mohli dočasne odstraňovať iba príspevky obsahujúce nahotu, drogy či násilie alebo podporujúce zločin či porušujúce autorské práva. Voľne šíriť by sa tak mohli aj tie Bolsonarove príspevky, ktoré boli v minulosti odstránené zo sociálnych sietí.
Bolsonaro by teda nečelil tomu, čo označuje za cenzúru zo strany technologických spoločností. Viacero politických predstaviteľov ale verejne vyjadrilo nesúhlas s týmto dekrétom. Snažili sa ho preto zablokovať pomocou žalôb, ktoré podali na brazílsky Najvyšší súd.
Bolsonarov dekrét bol napokon zrušený rozhodnutím Senátu a Najvyššieho súdu. Novinár Jack Nicas tento krok nazval „ostrým napomenutím prezidentovi, ktorý zápasí so sériou politických kríz“.
Samotný dekrét ale vytvára nebezpečný precedens, ktorý sa môže v budúcnosti zopakovať. Bolsonaro môže prísť s podobným alebo rovnakým dekrétom aj v roku 2022. Ako dodáva profesor Affonso Souza, Bolsonaro „sa tak ľahko nevzdá. Internet je preňho veľmi dôležitý.“
