Druhého októbra brazílska demokracia zažila skúšku v podobe celoštátnych všeobecných volieb. Celý svet sa sústredil najmä na prvé kolo prezidentských volieb. Tie so 48 % hlasov vyhral dvojnásobný bývalý prezident Luiz Inácio Lula de Silva, prezývaný Lula. Na druhom mieste so 43 % hlasov skončil úradujúci pravicový prezident Jair Bolsonaro.
Keďže žiadny z kandidátov nezískal nadpolovičnú väčšinu hlasov, výsledok bude jasný až po druhom kole volieb, ktoré sa uskutoční 30. októbra. Ako dvaja najsilnejší kandidáti z prvého kola sa v ňom stretnú Lula a Bolsonaro.
Lulov pozitívny postoj k Číne
Integrálnou súčasťou predvolebných debát sa stali vzťahy Brazílie s Čínou, ktorej vplyv v krajine ale aj v Latinskej Amerike celkovo kontinuálne rastie. Čína tak postupne vytláča ekonomický a politický vplyv USA v regióne.
Peking svoju pozíciu v Brazílii etabloval počas dvoch funkčných období prezidenta da Silvu (2003-2010). V roku 2004 Brazília uznala Čínu ako trhovú ekonomiku a následne brazílsky prezident navštívil jej územie v rámci podnikateľskej misie. To bol začiatok ekonomického zbližovania oboch krajín.
Od roku 2009 je Čína najväčším obchodným partnerom Brazílie. Odvtedy sa ekonomická závislosť na Číne prehlbuje a očakáva sa, že tento trend bude pokračovať bez ohľadu na výsledok prezidentských volieb.
Čína je totiž najväčším zahraničným investorom v krajine. Investuje najmä do rozvoja dopravnej infraštruktúry, poľnohospodárstva či energetického a ťažobného priemyslu.
Čína je tiež krajinou, do ktorej prúdi najviac brazílskeho exportu. Práve vysoký čínsky dopyt a dovoz poľnohospodárskych výrobkov, ako sú napríklad sójové bôby či hovädzie mäso, dnes poháňajú masívnu nelegálnu deforestáciu Amazonského pralesa.
Lula podporoval vytvorenie platformy G20, skupiny najväčších ekonomík sveta, a hospodárskeho zoskupenia BRICS (Brazília, Rusko, India, Čína a Juhoafrická republika). Cieľom BRICS je spolupráca, rozvoj globálneho Juhu a svetová dominancia ekonomík členských štátov.
Dnes Lula po tretíkrát kandiduje na post prezidenta Brazílie. Ako ľavicový politik má k Číne ideologicky bližšie ako Bolsonaro a ekonomické vzťahy s Čínou rozvíjal už počas predchádzajúcich funkčných období.
Bolsonarov postoj k Číne: agresívna rétorika vs. pragmatizmus
Po Lulovi sa stala prezidentkou Dilma Rousseffová, ktorá bola v roku 2016 počas svojho druhého funkčného obdobia zbavená úradu. Vo funkcii prezidenta ju nahradil Michel Temer, pričom obaja pokračovali v nastavenom smere priateľskej politiky voči Číne.
To sa zmenilo v roku 2018, keď bol po prvýkrát za prezidenta zvolený Jair Bolsonaro, kontroverzný pravicový kandidát, ktorého predvolebná kampaň sa vyznačovala silným populizmom, nacionalizmom a agresívnou rétorikou voči Číne.
Napríklad narastajúcu čínsku ekonomickú prítomnosť komentoval slovami: „Čína nenakupuje v Brazílii, ale ona si kupuje Brazíliu.“ V tom istom roku ako prvý brazílsky prezidentský kandidát navštívil Taiwan.
Jeho postoj k Číne, aspoň v rétorickej rovine, bol blízky k postoju bývalého amerického prezidenta Donalda Trumpa, s ktorým okrem antipatie voči Číne zdieľal viacero spoločných znakov. Preto je v západných médiách Bolsonaro dodnes označovaný ako „tropický Trump“.
Bolsonarova administratíva pravidelne odsudzovala Peking a zdôrazňovala svoje protikomunistické postoje. Covid-19 označila za „čínsky vírus“, ktorý mala Čína cielene vyprodukovať a použiť ako biologickú zbraň. Tieto tvrdenia poškodili bilaterálne diplomatické vzťahy krajín.
Na druhej strane agresívnej rétoriky stojí pragmatický prístup voči Číne, ktorý dlhodobo dominuje v ekonomických vzťahoch a v politických vzťahoch sa výraznejšie dostal do popredia po odchode Trumpa z Bieleho domu.
Čína je stále najväčším obchodným partnerom Brazílie a ekonomická závislosť Brazílie na Číne sa prehĺbila aj za éry Bolsonara. V roku 2021 celková hodnota obchodu medzi týmito dvoma krajinami dosiahla rekordných 135 miliárd amerických dolárov.
Čínska telekomunikačná spoločnosť Huawei poskytuje komponenty pre brazílsku 5G sieť a v budúcnosti sa môže stať hlavným poskytovateľom 5G siete v krajine.
V politických vzťahoch Bolsonarov pragmatický prístup k Číne súvisí s tým, že na Západe sa dostal do diplomatickej izolácie. Západné krajiny sa obrátili proti nemu z viacerých dôvodov.
Medzi nimi sa nachádza najmä zvýšená deforestácia Amazonského pralesa a negatívny dopad tohto procesu na životné prostredie, čo Bolsonaro dlhodobo obhajuje a pre potvrdenie svojho postoja šíri aj dezinformácie.
Ide tiež o šírenie zavádzajúcich informácií o Covid-19, antiglobalistickú rétoriku, cielené spochybňovanie volebného procesu či autoritárske tendencie.
Táto nová politická realita donútila Bolsonara priblížiť sa k štátom ekonomického bloku BRICS. Číne sa tak v Brazílii otvára príležitosť úplne vytlačiť americký vplyv a upevniť ten svoj.
Postoj Číny k prezidentským kandidátom
Ak bude vo voľbách znovuzvolený Bolsonaro, Čína to bude pravdepodobne vnímať menej negatívne ako Západ. Z jeho výhry dokonca môže politicky a ekonomicky profitovať, pretože dnes vystupuje Bolsonaro najmä ako protizápadný kandidát.
Pod jeho pokračujúcim vedením by väzby na USA, Európu či štáty Latinskej Ameriky riadené ľavicovými vládami naďalej slabli. Vákuum západného vplyvu v Brazílii by mohla plnohodnotne vyplniť práve Čína.
Od Bolsonara sa očakáva, že jeho prístup k Číne sa nijako radikálne nezmení. To znamená, že bude udržiavať chladnejšie diplomatické, no prosperujúce ekonomické vzťahy.
Lula je na Západe vnímaný ako menšie zlo. Jeho výhra by pre Brazíliu mohla znamenať zníženie diplomatického napätia, priateľskejšie vzťahy so Západom a obnova a nadviazanie spolupráce v rôznych oblastiach minimálne na takej úrovni ako pred Bolsonarom.
Môžeme však predpokladať, že Lula by udržiaval priateľské vzťahy aj s Čínou, keďže tak tomu bolo počas jeho minulých volebných období.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
