Vo februári tohto roka sa v proruských médiách a na platformách sociálnych sietí objavilo video, podľa ktorého Rumunsko zhromažďovalo vojenské jednotky a vojenské vybavenie na hraniciach s Moldavskom.
Neskôr sa ukázalo, že išlo o zábery z rumunskej vojenskej prehliadky. Tá sa konala niekoľko mesiacov predtým a navyše stovky kilometrov od moldavskej hranice.
Takéto prípady šírenia falošných správ nie sú ojedinelé. Ide o taktiku, ktorá sa bežne používa v dezinformačných kampaniach na skresľovanie reality a manipuláciu verejnej mienky.
Koordinovaná kampaň Kremľa
Aj keď je ruská armáda plne zamestnaná inváziou na Ukrajinu, psychologická vojna Kremľa stále vyvíja tlak na Moldavsko.
Všetko naznačuje, že ide o pokus Ruska o psychologickú vojnu proti svojim susedom. K možným cieľom patrí posilnenie nestability a odvrátenie pozornosti od bojiska na Ukrajine či od krutých útokov na civilistov a ich deportácií.
Odborníci identifikovali koordinovanú kampaň proti Moldavsku zo strany Kremľa, ktorý ako jednu zo svojich stratégií využíva dezinformácie.
Predstavitelia USA varovali, že ambície Ruska siahajú za hranice Ukrajiny, pričom obavy sa sústreďujú práve na Moldavsko. Kremeľ však najviac cieli na separatistický región Podnestersko, kde je rozmiestnených takmer 2-tisíc ruských vojakov.
Moldavská prezidentka Maia Sanduová obvinila Rusko zo sprisahania s cieľom zvrhnúť vládu, čo sa zhoduje s obvineniami ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.
Cieľom dezinformačnej kampane Kremľa má byť podľa prezidentky destabilizácia Moldavska a snaha podkopať jeho prozápadné vedenie.
Moldavsko a jeho výzvy v boji proti dezinformáciám
Na margo ruskej dezinformarmačnej kampane oznámila prezidentka Sanduová začatie legislatívnych iniciatív na vytvorenie inštitúcie na boj proti ruskej propagande a lepšiu ochranu občanov pred manipuláciami. Úsilie bojovať proti ruským dezinformáciám v Moldavsku však čelí značným výzvam.
Regulačné opatrenia, ako napríklad zákaz ruských spravodajských programov, neboli v značnej miere úspešné. Blokovanie televíznych kanálov totiž viedlo k šíreniu obsahu na alternatívnych platformách, čím sa dezinformácie šírili ďalej.
Okrem toho má značná menšina občanov Moldavska sympatie k ruským propagandistickým naratívom, čo sťažuje budovanie dôvery v antidezinformačné úsilie. Podľa prieskumu zverejneného vo februári 2023 neziskovou organizáciou Watchdog.md, ktorá sa zaoberá kontrolou vlády, takmer 55 % respondentov považuje konflikt na Ukrajine za vojnu Ruska s NATO.
Podľa Valeriu Pasa, riaditeľa think-tanku Watchdog.md, môže mať proruský naratív na svedomí desaťročia sovietskej vlády, ktoré zanechali v krajine náklonnosť voči Rusku.
Okrem toho, opýtaní boli taktiež naklonení označiť za vinníka rastúcich cien energií v Moldavsku skôr vlastnú vládu než ruské obmedzenie dodávok energií.
Svoju rolu hrá aj opozícia, konkrétne proruská strana Šor, ktorú v júni tohto roka Moldavský ústavný súd označil za protiústavnú. Strana organizovala protivládne protesty a jej líder, podnikateľ Ilan Šor, bol viackrát obvinený z väzieb na Kremeľ. USA a EÚ naňho uvalili sankcie a odvtedy žije v izraelskom exile. Strana má byť po rozhodnutí ústavného súdu rozpustená.
Podľa Marka Sawyera, hlavného analytika súkromnej spoločnosti Logically, ktorá sleduje dezinformácie pre vlády a podniky, môžu v blízkej budúcnosti vzniknúť ďalšie výzvy v rámci boja proti dezinformáciám. Priestor na to predstavuje využívanie deepfake videí a generatívnej umelej inteligencie. Tá by podľa neho mohla v Moldavsku posilniť rýchlosť aj rozsah dezinformačných kampaní.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
