Podľa tvrdení Kremľa plánuje Ukrajina útok na Podnestersko – prorusky orientované separatistické územie v Moldavsku. Moldavská prezidentka Maia Sanduová sa tak údajne spolu so Západom snaží o zatiahnutie Kišiňova do konfliktu na Ukrajine.
Narastajúci tlak na Kišiňov
Ruské štátne a prokremeľské médiá zvyšujú tlak na Moldavsko. Využívajú pritom nástroje informačnej manipulácie v rámci psychologickej vojny. Zámerom psychologickej vojny je ovplyvniť emócie a správanie nepriateľa na naplnenie politických a vojenských cieľov.
V prípade Moskvy medzi možné ciele patrí zvýšenie nestability, podkopanie dôvery v súčasnú moldavskú vládu a odvrátenie pozornosti od vojny na Ukrajine a Ruskom páchaných zločinov na civilistoch.
Na svoj zámer Kremeľ využíva Podnesterskú moldavskú republiku, ktorá je de facto pod kontrolou proruských separatistov od občianskej vojny v roku 1992, keď sa odtrhla od Moldavska.
Medzinárodné spoločenstvo neuznáva Podnestersko ako suverénny štát. Separatistická oblasť je dnes ekonomicky, politicky a vojensky podporovaná Ruskom a na jej území je umiestnených takmer 2-tisíc ruských vojakov.
Proruskí aktéri chcú Moldavsko vykresliť ako bábku Západu
Medzi hlavné taktiky Ruska a prokremeľských médií patrí propagovanie vymyslených alebo skreslených správ. Nedávno bol napríklad vytvorený falošný list obsahujúci tvrdenie, že ukrajinské ozbrojené sily sa pripravujú na inváziu do Podnesterska.
Ruské ministerstvo obrany oznámilo, že ukrajinskí diverzanti prezlečení za ruských vojakov plánujú zaútočiť z Podnesterska, aby poskytli zámienku na inváziu Kyjeva. Rezort ďalej šíril klamstvá o veľkej koncentrácii ukrajinských vojakov a techniky pri hraniciach s Podnesterskou moldavskou republikou.
Ďalším nástrojom ruskej propagandy je zahltenie informačného priestoru. Moskva šíri správy s využitím čo najväčšieho počtu platforiem, vrátane lokálnych proruských médií a ruských štátnych médií. Deje sa tak v dobe, keď moldavská vláda podniká kroky na opätovné získanie kontroly nad svojím informačným priestorom.
Nedávny prieskum verejnej mienky realizovaný moldavskou platformou Watchdog ukázal, že mnohí občania sa stotožňujú s ruskými naratívmi, ktoré obviňujú Ukrajinu a NATO z vojny. Táto skupina ľudí tiež vysoké ceny energií pripisuje skôr vlastnej vláde než Rusku, ktoré znížilo dodávky plynu.
Okrem toho sa Moskva usiluje o vykreslenie Moldavska ako bábky Západu, ktorý tlačí na Kišiňov, aby sa vzdal ústavou garantovaného štatútu neutrálnej krajiny. Cieľom je následne dosiahnuť vnútropolitickú zmenu moci v prospech prokremeľskej opozície. Na to sú využívaní vysokopostavení propagandisti, ako napríklad bývalý moldavský prezident Igor Dodon. Opozičná strana Shor s väzbami na Moskvu v minulosti tiež organizovala protivládne protesty.
„Psy-ops“ ako súčasť vojny na Ukrajine
Predstavitelia Moldavska odmietli všetky tvrdenia Kremľa o plánovanom útoku a verejnosť vyzvali, aby zachovala pokoj, nakoľko žiadne bezprostredné nebezpečenstvo nehrozí.
Kišiňov však už niekoľko týždňov varuje, že Rusko chystá prevzatie moci. Podľa Sanduovej sa ruská operácia mala uskutočniť v tieni masových protivládnych protestov organizovaných prokremeľskou opozíciou.
Novovymenovaný premiér Dorin Recean dokonca informoval o pláne Moskvy prevziať kontrolu nad letiskom v Kišiňove. Odvolával sa pri tom na vyjadrenia ukrajinského premiéra Volodymyra Zelenského. Ten uviedol, že by to umožnilo Rusku prepravu vojakov a vybavenia na otvorenie nového frontu na Ukrajine.
Moldavské ministerstvo obrany označilo ruské konanie za prvok psychologickej operácie v rámci vojny na Ukrajine. Obyvateľov tiež ubezpečilo, že Ukrajina by nikdy nepodnikla kroky vo vzťahu k Moldavsku bez priamych konzultácií s Kišiňovom a krajinami Európskej únie.
Prezident Zelenskyj vyhlásil, že ukrajinské spravodajské služby zachytili ruský plán na destabilizáciu politickej situácie v Moldavsku a prevzatie kontroly nad krajinou. Bezpečnostná a spravodajská služba Moldavska potvrdila prijatie tejto informácie od ukrajinskej strany a zdôraznila operatívne opatrenia, ktoré vykonáva v snahe odvrátiť tieto pokusy. Nemohla však poskytnúť bližšie podrobnosti.
Pred falošnou spravodajskou kampaňou varovalo aj rumunské ministerstvo obrany, ktoré zaznamenalo desiatky dezinformačných príspevkov na sociálnych sieťach. V tých sa šírila klamlivá informácia, že Bukurešť zhromažďuje vojakov a vojenskú techniku na hranici s Moldavskom.
Zahltenie moldavského informačného priestoru
Valeria Pasuová, riaditeľka moldavského think-tanku Watchdog, tvrdí, že dezinformačné akcie sa začali nedávno na sociálnej sieti Telegram. Rôzne kanály informovali o približne 260 ukrajinských vojakoch na hranici s Podnesterskom, ktorí sa mali údajne pripravovať na útok do susednej krajiny.
Niektoré webové stránky a kanály Telegramu tieto informácie prevzali a doplnili ich o ďalšie zavádzajúce tvrdenia. V jednom z príspevkov sa uvádzalo, že ukrajinské ozbrojené sily na hraničnom úseku zhromažďujú delostrelectvo a konečným cieľom operácie je obsadenie muničného skladu Cobasna v severnom Podnestersku. Ďalší z kanálov dokonca avizoval zapojenie vojenského personálu NATO do tejto operácie.
Dezinformácie postupne prebrali moldavské prokremeľské médiá, politickí priaznivci Moskvy a ruské štátne médiá, napríklad hlavný spravodajský kanál Prvý kanál. Ruské ministerstvo zahraničných vecí následne reagovalo vyhlásením, že akýkoľvek útok na ruskú armádu v Podnestersku sa bude považovať za útok na Rusko.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
