Moskovská pobočka politickej strany Jednotné Rusko, z ktorej pochádza aj aktuálny prezident Vladimir Putin, vydala súbor odporúčaní. Adresovaný je kandidátom, ktorí plánujú ísť do septembrových komunálnych volieb na kandidátke strany. Odporúčania sa venujú hlavne tomu, akú rétoriku by mali kandidáti zvoliť pri pokrývaní témy vojny na Ukrajine.
Príručka zahŕňa štyri základné usmernenia
Príručku s odporúčaniami pre potenciálnych kandidátov sa podarilo získať nezávislému médiu Meduza.io. Šéf moskovskej pobočky strany Pyotr Tolstoy poprel, že by takýto súbor usmernení existoval. Jej pravosť však mali potvrdiť dva dôveryhodné zdroje.
Medzi usmerneniami, ktorými sa majú kandidáti Jednotného Ruska riadiť, sa nachádzajú štyri základné body. Dotýkajú sa histórie Ruska a Ukrajiny, obnovenia mieru v ľudových republikách, konfliktnej povahy vzťahov medzi Ruskom a západným svetom, ale aj tzv. „hrdinov Z“, teda vojakov, ktorí bojujú na Ukrajine.
Ciele takéhoto výberu odporúčaní a ich formulácie je možné rýchlo identifikovať. Dlhodobé a systematické šírenie klamlivých naratívov smeruje najmä k živeniu mýtov o Ukrajine a vytváraniu pochybností o jej nezávislosti a suverenite u domáceho obyvateľstva.
Hanobenie Ukrajincov a ich vykresľovanie v negatívnom svetle následne pripravuje pôdu pre nenávisť až dehumanizáciu obyvateľov, ktorí majú podporovať nacistov a dopúšťať sa zločinov proti civilistom. Šírené naratívy tiež slúžia na prebudenie ruskej národnej hrdosti. Všetky spomínané aspekty napokon slúžia na ospravedlnenie ruskej agresie voči Ukrajine.
Staronová taktika: živenie mýtov o Ukrajine
Jedna z častí príručky pre kandidátov Jednotného Ruska sa zameriava na živenie mýtov a popisovanie histórie Ruska a Ukrajiny prekresľujúce reálne udalosti.
Kandidáti strany majú podľa odporúčaní z príručky preberať rétoriku prezidenta Putina. Ten sa dlhodobo snaží vytvárať obraz Ukrajiny, ktorá je politicky nestabilná, slabá, nemá vlastnú autonómiu a predstavuje len akési ruské „pohraničné územia“.
Tento naratív má potvrdzovať idea, že veľká časť ukrajinského územia bola vždy ruská, resp. že išlo o súčasť tzv. „ruského sveta“. Ukrajinský národ nemá podľa príručky dlhú históriu, jeho myšlienka mala totiž vzniknúť až v 19. storočí. Cieľom takýchto naratívov je spochybnenie legitimity ukrajinskej štátnosti a národnosti.
Okrem toho ale príručka preberá celý rad ďalších mýtov a nepravdivých tvrdení s cieľom vytvárať obraz slabej Ukrajiny, ktorá sa môže rozvíjať iba v ruskom područí. Kandidátov nabáda, aby chválili Josifa Vissarionoviča Stalina za udrženie integrity Sovietskeho zväzu.
Naopak, kritiku majú prejaviť voči Vladimirovi Iľjičovi Leninovi, ktorý je vnímaný ako otec ukrajinskej štátnosti či „architekt“ Ukrajiny. Aj táto kritika ale má slúžiť k delegitimizácii Ukrajiny, keďže hovorí o externom aktérovi (Lenin, resp. boľševici), ktorý mal napriek absencii predošlej štátnosti vytvoriť Ukrajinu ako umelý štát.
Kritizovaný má byť podľa príručky aj Nikita Chruščov za to, že údajne budoval vlastnú kariéru na Ukrajine, ktorej neskôr odovzdal Krym. Rovnako mal mať na svedomí posilňovanie ukrajinského nacionalizmu udelením amnestie členom Ukrajinskej povstaleckej armády (UPA) a Organizácie ukrajinských nacionalistov (OUN).
Preberanie rétoriky, ktorá usiluje o prepísanie histórie a je živená najvyššími politickými predstaviteľmi, slúži na posilňovanie propagandy a legitimizáciu ruskej agresie voči Ukrajine.
Rusko Ukrajine „pomáha“
Druhá z oblastí, ktorej sa príručka venuje, sa zameriava na samozvanú Doneckú a Luhanskú ľudovú republiku. Tie prezentuje ako časti, ktoré budú po skončení bojov pričlenené k Ruskej federácii. Kandidáti majú tiež rozširovať informácie o referende, ktoré Rusko plánuje uskutočniť s cieľom pričleniť k vlastnému územiu obe republiky, ako aj okupované častí Chersonskej a Záporožskej oblasti.
Popri tom príručka prezentuje prítomnosť Ruska na Ukrajine ako humanitárnu misiu. Kandidáti Jednotného Ruska teda majú v rámci kampane hovoriť o snahe Ruska zlepšiť životnú úroveň obyvateľov v spomínaných oblastiach a oslobodiť ich od údajného útlaku nacionalistickej vlády.
Aj samotná strana Jednotné Rusko je pomocou príručky vykresľovaná ako poskytovateľ humanitárnej pomoci ľudovým republikám. Na ich územie mala zabezpečiť prevoz 8-tisíc ton nákladu a ďalších sto ton zdravotníckeho materiálu.
Na vine je Západ
Ruské propagandistické naratívy o Ukrajine sa nesú v znamení rozprávkového boja dobra proti zlu. Zatiaľ čo Rusko bolo v príručke označené za poskytovateľa humanitárnej pomoci, Západ je jednoznačne identifikovaný ako nepriateľ.
Kremeľ tak pokračuje v rétorike, ktorá hovorí, že nie Rusko, ale Západ začal konflikt na Ukrajine s cieľom eliminácie svojho hlavného geopolitického rivala – Ruskej federácie. Rusko sa malo podľa týchto naratívov iba brániť rozpínavým tendenciám NATO. Západ je tiež podľa tejto rétoriky zodpovedný za potravinovú a energetickú krízu, ktoré mali vyvolať sankcie proti Rusku.
Podľa príručky mali konflikt s Ruskom podnietiť USA, a to hneď po skončení Studenej vojny. USA podľa tohto tvrdenia vnímali moderné Rusko ako hrozbu. Preto sa mali usilovať o vytvorenie protiruských nálad v postsovietskych štátoch. Obeťou tohto trendu sa mala stať práve Ukrajina.
USA údajne do diania na Ukrajine zasahujú aj naďalej, pričom majú mať na svedomí vojnu na Donbase. Ich cieľom malo byť uvalenie sankcií na Rusko, čo malo Rusko oslabiť.
Naproti tomu, ako uvádza príručka, Rusko „urobilo všetko, čo bolo v jeho silách, aby sa vyhlo ozbrojenému konfliktu. Teraz je zrejmé, že Západ bol porazený v sankčnej, informačnej a humanitárnej vojne. K tomuto záveru postupne prichádzajú aj európske krajiny – a čím viac pociťujú účinky sankcií, tým viac budú žiadať normalizáciu vzťahov s Ruskom. Je zrejmé, že jedinou stranou, ktorá má záujem na eskalácii konfliktu, sú USA.“
Ruskí „hrdinovia“
Napokon, súbor odporúčaní pre kandidátov Jednotného Ruska sa venuje aj zvyšovaniu morálky domáceho obyvateľstva pomocou pozitívneho vykreslenia ruských vojakov pôsobiacich na Ukrajine.
Tí sú v príručke opisovaní ako „hrdinovia“, ktorí majú skoncovať s „ukrajinským neonacistickým režimom“. Odporúčania sa pritom odvolávajú nielen na falošné tvrdenia o nacistoch, ktorí majú na Ukrajine vládnuť, ale aj na propagandistické poukazovanie na porážku nacistického Nemecka Sovietskym zväzom v druhej svetovej vojne.
Príručka nezabúda ani na ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorý má nacistický režim živiť. Okrem toho poukazuje aj na nutnosť prezentovať tvrdenia o zverstvách ruskej armády ako techniky vojenskej propagandy Západu.
Text sa aj v tejto časti vracia k téme vinníkov, keď uvádza: „V skutočnosti hlavným nepriateľom občanov Ukrajiny nie je Rusko a ruský ľud, ale USA a ich bábkový režim v Kyjeve, ktorý zatiahol Ukrajinu do krvavej vojny kvôli vlastným politickým cieľom.“
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
