6. a 7. januára 2023 vyhlásil ruský prezident Vladimir Putin jednostranné 36-hodinové prímerie pozdĺž kontaktnej línie na Ukrajine. Išlo o prvý takýto krok od začiatku ruskej invázie. Predchádzali mu však masívne bombové útoky z 25. a 31. decembra. Prímerie bolo zároveň vyhlásené iba 24 hodín vopred, čo znemožnilo dostatočnú prípravu na jeho realizáciu.
Agresor chcel údajne „chrániť civilistov“
Oficiálne vyhlásenie Kremľa cynicky argumentovalo potrebou ochrany civilistov a umožnenia bezpečne osláviť Vianoce, ktoré sa na Ukrajine oslavujú 7. januára. Išlo o jasné pokrytectvo – údajná ochrana civilistov prišla po tom, ako ruská agresia pripravila mnohých Ukrajincov o rodinných príslušníkov a priateľov, domovy, ale aj stabilitu a bezpečnosť.
Ruskú inváziu na Ukrajinu navyše konštantne sprevádzajú práve útoky na civilistov. Podľa dostupných informácií útočí ruská armáda na civilné ciele pravidelne. Medzi známe prípady podobných útokov patria mestá Mariupoľ, Krematorsk či Odesa.
Civilné obyvateľstvo trpí aj kvôli rozsiahlemu sexuálnemu násiliu, deportáciám ukrajinských detí do Ruska, rusifikácii a útlaku ukrajinskej kultúry, ako aj masakrom civilného obyvateľstva ako tomu bolo v Buči, Boroďanke, Irpini či Iziume.
Okrem toho dochádza k masívnym útokom na energetickú infraštruktúru. Tie majú za následok ohrozenie zdravia a bezpečnosti obyvateľov, ako aj stratu dôstojných životných podmienok a základného komfortu.
Napriek tomu Kremeľ dôkazy o rozsiahlom násilí a vojenských zločinoch hraničiacich s genocídou označuje za falošné a odvádza pozornosť od reality.
Rusko nedodržalo prímerie, ktoré samo vyhlásilo. Mohlo ísť o súčasť informačnej operácie
Mimo uvedených výhrad možno konštatovať, že prímerie sa v skutočnosti nerealizovalo. Aj keď ukrajinská strana výzvu na prímerie odmietla, Rusko ju mohlo počas pravoslávnych Vianoc dodržať. Už v sobotu 7. januára však bolo podľa ukrajinskej armády vystrelených deväť rakiet na ukrajinské územie, uskutočnené boli tri letecké útoky a 40 ostreľovacích náletov po celej krajine.
Ofenzíva prebiehala vo východnej časti Donbaského regiónu, teda v oblasti okolo Bachmutu, uskutočnila sa aj rozsiahla časť operácie na „oslobodenie“ baní v Soledare. Tu operovali najmä jednotky Wagnerovej skupiny, ktorá prímerie dodržiavať nemusela, keďže oficiálne nepodlieha pod ruské ministerstvo obrany.
Podľa Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) mohlo ísť o súčasť ruskej informačnej operácie s cieľom poškodiť povesť Ukrajiny alebo obraz o nej. Podľa ISW Putin nemohol očakávať, že Ukrajina splní podmienky tohto náhle vyhláseného prímeria. To si totiž vyžaduje organizáciu s dostatočným časovým predstihom. Preto mohlo ísť o zámer vykresliť Ukrajinu ako neústretovú a neochotnú podniknúť potrebné kroky na rokovania.
ISW tiež uvádza, že prímerie bolo pokrytecké, keďže mohlo viac pomôcť ruskej strane na odpočinok, zotavenie a opätovné nasadenie na obnovenie útočných operácií v kritických sektoroch frontu.
Prímerie ako súčasť „kresťanského milosrdenstva“
Pri vyhlásení vianočného prímeria sa Putin odvolával na výzvu hlavy ruskej pravoslávnej cirkvi patriarchu Kirilla, ktorý žiadal o prerušenie bojov na oboch stranách „medzištátneho konfliktu“. Odvolávanie sa na cirkev je v tomto prípade paradoxné, keďže ruská pravoslávna cirkev ruskú agresiu verejne podporuje a posväcuje.
Podľa všetkého sa však Kremeľ snažil prímerie využiť na budovanie imidžu ochrancu kresťanských hodnôt. Náhle vyhlásenie prímeria mohlo podľa ISW Rusku pomôcť vykresliť Ukrajinu ako porušovateľa práva veriacich na oslavu sviatkov, keďže bolo možné predpokladať, že boje budú pokračovať aj 6. a 7. januára.
To mohlo podporiť nepodložený naratív o tom, že Ukrajina prenasleduje pravoslávnych kresťanov a rusky hovoriace obyvateľstvo, čo bolo jedným z argumentov pre samotnú inváziu vo februári 2022. S cieľom amplifikovať daný naratív správy o vyhlásení prímeria preberali ruské médiá, známe osobnosti a propagandisti.
Medzi osobnosťami, ktoré propagandistický naratív aktívne šírili, bol napríklad Dmitrij Medvedev, ruský politik, podnikateľ a miestopredseda Rady bezpečnosti Ruskej federácie. Vo svojom telegramovom príspevku sa Medvedev vyjadril, že „na veľký sviatok bola Ukrajincom ponúknutá ruka kresťanského milosrdenstva“.
Kritické reakcie prišli aj z Ruska
Ponuka prímeria vyvolala na Ukrajine negatívnu reakciu. Tajomník Rady národnej bezpečnosti a obrany Oleksij Danilov vyhlásil, aby si „vzali kufre, pozbierali haraburdy a odišli do Ruska“. Poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoliak upozornil na propagandistický zámer, ako aj pokrytectvo ruskej pravoslávnej cirkvi.
Kritická odozva však prišla aj z ruského prostredia či okupovaných ukrajinských regiónov. Napríklad Denis Pušilin, ktorý stojí na čele samozvanej Doneckej ľudovej republiky, odmietol prímerie s argumentom, že je adresované iba pravoslávnym obyvateľom, medzi ktorých však nezaraďuje ukrajinskú vládu. Zároveň za negatívum považoval zastavenie rokovaní či útočných akcií. Takýmto vyhlásením Pušilin spochybnil autoritu ruského prezidenta Vladimira Putina.
Ešte ďalej zašiel bývalý príslušník ruskej spravodajskej služby FSB Igor Strelkov, ktorý Putinovi odporučil, aby sa pripojil k svojim vojakom na fronte na vianočné oslavy. Zároveň vyhlásil, že „Medzinárodný trestný súd začal pripravovať celu“. Iní použili pre prímerie označenia ako „šialenstvo“, „zlo“, či sarkasticky povedané, „geniálny nápad“.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
