Približne 11 miliónov Rusov má príbuzných na Ukrajine. Mnoho ukrajinských občanov má dokonca ruskú etnicitu a materinský jazyk niektorých z nich je ruština. Krajiny sú spojené množstvom rodinných väzieb, no aj napriek tomu je opozícia ruských občanov proti Putinovej invázii pomerne slabá.
Ukrajinci sa častokrát stretávajú s nepochopením rodinných príslušníkov v Rusku. Tí odmietajú uveriť, že by ich vojaci mohli bombardovať nevinných ľudí na Ukrajine. Niekedy neveria ani tomu, že vojna v susednej krajine prebieha.
Je tomu tak čiastočne kvôli propagandistickým príbehom Moskvy, ktorým mnoho (nielen) Rusov ešte stále verí. Kremeľ pracuje predovšetkým s naratívom „špeciálnej vojenskej operácie“ a „potreby denacifikácie Ukrajiny“.
Diskusie Ukrajincov s ruskými príbuznými o vojne
Autori prispievajúci do denníka The Washington Post vykonali od 15. do 17. apríla 2022 online prieskum medzi 1 880 Ukrajincami prostredníctvom ukrajinskej výskumnej firmy Gradus.
V prieskume až 48 % respondentov uviedlo, že má aspoň jedného príbuzného v Rusku a väčšina (59 %) z nich sa o vojne s príbuznými rozprávala. Sedem týždňov po ruskej invázii však tento podiel klesol len na 46 %.
Až 72 % opýtaných diskutuje o vojne výlučne s členmi širšej rodiny (tety, strýkovia, bratranci či sesternice), iba 19 % so súrodencami, a len 6 % aj s rodičmi. Rozhovory prebiehajú najmä cez Telegram, WhatsApp a prostredníctvom (video)hovorov.
O čom sa rozprávajú Ukrajinci s príbuznými v Rusku?
Jedna časť výskumu výskumníci zamerali na tých respondentov, ktorí sa o vojne zhovárali so svojimi najbližšími príbuznými. Až 74 % z nich s užšou rodinou diskutovalo o zámernom ruskom bombardovaní a o ostreľovaní ukrajinských miest a 67 % o ruskom zabíjaní civilistov.
Menej často sa objavovali témy ako ruské rabovanie, mučenie a používanie zbraní porušujúcich medzinárodné právo.
Pozornosti sa v rozhovoroch dostalo aj nepravdivým tvrdeniam Kremľa. Viac ako polovica opýtaných diskutovala o tvrdení, že „ukrajinskí vodcovia sú nacisti“. Takmer tretina respondentov sa rozprávala o tom, že „Ukrajina pácha genocídu na etnických Rusoch“. Miesto v debate získal aj ruský naratív o oslobodení Donecka a Luhanska či o údajnom vývoji jadrových zbraní na Ukrajine.
Kremeľ ako vierohodný narátor
Respondenti mali tiež v prieskume na stupnici od 1 do 10 ohodnotiť, do akej miery ich ruskí príbuzní na začiatku diskusií verili kremeľskej vojnovej propagande. Medián odpovedí bol 8.
I keď sa prieskum konal v apríli, jeho výsledky poukazujú na silu dôveryhodnosti naratívov Moskvy, ktorým ruskí občania veria. Starší príbuzní a tí, ktorí získavajú informácie z ruskej štátnej televízie, sú propagandou ovplyvnení viac.
To, či sú schopné takéto rozhovory zmierniť silu ruskej informačnej bubliny, je otázne. Iba 22 % opýtaných uvádza, že rozhovory podnietili príbuzných, aby neverili ruskej propagande o „niečo menej“ a 16 % sa podarilo znížiť dôveryhodnosť Kremľa „oveľa menej“.
Úspešná stratégia monopolizácie informácií
Viac ako polovica (54 %) respondentov v prieskume uvádza, že diskusia s rodinou žijúcou v Rusku nemala žiadny vplyv na dôveru príbuzných v propagandu. 8 % respondentov dokonca tvrdí, že rozhovory viedli k ešte silnejšej dôvere príbuzných v ruské lži.
Väčšina odpovedajúcich uviedla, že pri ovplyvňovaní presvedčenia svojich príbuzných o vojne sa viac spoliehali na fakty (59 %) ako na logiku (48 %) alebo emócie (26 %). Fakty sú však častokrát neúčinné voči alternatívnej realite, v ktorej mnoho Rusov žije.
Napríklad Nataša, Ruska žijúca v Spojenom kráľovstve, sa spýtala svojej mamy, či videla zábery toho, čo sa deje v ukrajinských mestách. Jej matka však všetky zábery a obrázky považuje za nepravdivé. Ruska Nataša v rozhovore pre The Guardian dodáva: „Je veľmi frustrujúce, že nemôžem viesť takéto rozhovory. Som naozaj sklamaná, že [mama] verí prezidentovi a nie mne.“
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
