Je ruská propaganda silnejšia ako rodinné puto?

Ruská agresia voči Ukrajine ovplyvnila aj rozhovory Ukrajincov s ich ruskými príbuznými, ktorí často podliehajú kremeľskej propagandistickej hre. Predmetom ich diskusií sa stalo napríklad ruské bombardovanie či údajná „ukrajinská genocída ruských obyvateľov“.

Približne 11 miliónov Rusov príbuzných na Ukrajine. Mnoho ukrajinských občanov má dokonca ruskú etnicitu a materinský jazyk niektorých z nich je ruština. Krajiny sú spojené množstvom rodinných väzieb, no aj napriek tomu je opozícia ruských občanov proti Putinovej invázii pomerne slabá.

Ukrajinci sa častokrát stretávajú s nepochopením rodinných príslušníkov v Rusku. Tí odmietajú uveriť, že by ich vojaci mohli bombardovať nevinných ľudí na Ukrajine. Niekedy neveria ani tomu, že vojna v susednej krajine prebieha.

Je tomu tak čiastočne kvôli propagandistickým príbehom Moskvy, ktorým mnoho (nielen) Rusov ešte stále verí. Kremeľ pracuje predovšetkým s naratívom „špeciálnej vojenskej operácie“ a „potreby denacifikácie Ukrajiny“.

Diskusie Ukrajincov s ruskými príbuznými o vojne

Autori prispievajúci do denníka The Washington Post vykonali od 15. do 17. apríla 2022 online prieskum medzi 1 880 Ukrajincami prostredníctvom ukrajinskej výskumnej firmy Gradus.

V prieskume až 48 % respondentov uviedlo, že má aspoň jedného príbuzného v Rusku a väčšina (59 %) z nich sa o vojne s príbuznými rozprávala. Sedem týždňov po ruskej invázii však tento podiel klesol len na 46 %.

Až 72 % opýtaných diskutuje o vojne výlučne s členmi širšej rodiny (tety, strýkovia, bratranci či sesternice), iba 19 % so súrodencami, a len 6 % aj s rodičmi. Rozhovory prebiehajú najmä cez Telegram, WhatsApp a prostredníctvom (video)hovorov.

O čom sa rozprávajú Ukrajinci s príbuznými v Rusku?

Jedna časť výskumu výskumníci zamerali na tých respondentov, ktorí sa o vojne zhovárali so svojimi najbližšími príbuznými. Až 74 % z nich s užšou rodinou diskutovalo o zámernom ruskom bombardovaní a o ostreľovaní ukrajinských miest a 67 % o ruskom zabíjaní civilistov.

Menej často sa objavovali témy ako ruské rabovanie, mučenie a používanie zbraní porušujúcich medzinárodné právo.

Pozornosti sa v rozhovoroch dostalo aj nepravdivým tvrdeniam Kremľa. Viac ako polovica opýtaných diskutovala o tvrdení, že „ukrajinskí vodcovia sú nacisti“. Takmer tretina respondentov sa rozprávala o tom, že „Ukrajina pácha genocídu na etnických Rusoch“. Miesto v debate získal aj ruský naratív o oslobodení Donecka a Luhanska či o údajnom vývoji jadrových zbraní na Ukrajine.

Kremeľ ako vierohodný narátor

Respondenti mali tiež v prieskume na stupnici od 1 do 10 ohodnotiť, do akej miery ich ruskí príbuzní na začiatku diskusií verili kremeľskej vojnovej propagande. Medián odpovedí bol 8.

I keď sa prieskum konal v apríli, jeho výsledky poukazujú na silu dôveryhodnosti naratívov Moskvy, ktorým ruskí občania veria. Starší príbuzní a tí, ktorí získavajú informácie z ruskej štátnej televízie, sú propagandou ovplyvnení viac.

To, či sú schopné takéto rozhovory zmierniť silu ruskej informačnej bubliny, je otázne. Iba  22 % opýtaných uvádza, že rozhovory podnietili príbuzných, aby neverili ruskej propagande o „niečo menej“ a 16 % sa podarilo znížiť dôveryhodnosť Kremľa „oveľa menej“.

Úspešná stratégia monopolizácie informácií

Viac ako polovica (54 %) respondentov v prieskume uvádza, že diskusia s rodinou žijúcou v Rusku nemala žiadny vplyv na dôveru príbuzných v propagandu. 8 % respondentov dokonca tvrdí, že rozhovory viedli k ešte silnejšej dôvere príbuzných v ruské lži.

Väčšina odpovedajúcich uviedla, že pri ovplyvňovaní presvedčenia svojich príbuzných o vojne sa viac spoliehali na fakty (59 %) ako na logiku (48 %) alebo emócie (26 %). Fakty však častokrát neúčinné voči alternatívnej realite, v ktorej mnoho Rusov žije.

Napríklad Nataša, Ruska žijúca v Spojenom kráľovstve, sa spýtala svojej mamy, či videla zábery toho, čo sa deje v ukrajinských mestách. Jej matka však všetky zábery a obrázky považuje za nepravdivé. Ruska Nataša v rozhovore pre The Guardian dodáva: „Je veľmi frustrujúce, že nemôžem viesť takéto rozhovory. Som naozaj sklamaná, že [mama] verí prezidentovi a nie mne.“

CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/