Európska rada udelila pred niekoľkými dňami vojnou zmietanej Ukrajine status kandidátskej krajiny. Mnohým Ukrajincom sa tak začal napĺňať sen o priblížení ich vlasti k západnému svetu.
Ide však len o jeden z množstva krokov potrebných pre integráciu Ukrajiny do EÚ. Zbližovanie Ukrajiny so Západom je tiež v rozpore so zámermi Putinovho režimu.
V snahe o začlenenie svojej krajiny do EÚ boli mnohí Ukrajinci ochotní položiť život už na prelome rokov 2013 a 2014, kedy nečakané ukončenie iniciačných rokovaní s EÚ zo strany vtedajšieho prezidenta Viktora Janukovyča vyhnalo do ulíc státisíce Ukrajincov túžiacich po členstve v Únii.
Masívne občianske protesty donútili Janukovyča opustiť krajinu a uchýliť sa do ruského azylu. Náhla zmena zahraničnopolitického smerovania Kyjeva pred deviatimi rokmi viedla k nelegálnej anexii Krymského polostrova Ruskom a rozpútaniu vojny na východe Ukrajiny.
Kyjev sa o európsku integráciu snaží už niekoľko rokov, pričom tieto zámery má zakotvené aj v ukrajinskej ústave. Vlna solidarity, ktorá vznikla po tohtoročnej eskalácii vojenskej agresie Ruska voči Ukrajine, viedla európskych lídrov k urýchleniu rozhodnutia o udelení kandidátskeho statusu.
Spolu s Ukrajinou získalo kandidátsky status aj Moldavsko, ktoré v minulosti tiež čelilo ruskej agresii a aktuálne je stále pod silným ruským vplyvom. Ten sa prejavuje v informačnom prostredí, ale aj v energetike. Sovietska minulosť či existencia podnesterskej separatistickej oblasti susediacej s Moldavskom je pre krajinu rizikom. Kandidátsky status v EÚ však Moskve naznačuje budúce európske smerovanie Moldavska.
Reakcie z Moskvy
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov sa počas svojej nedávnej diplomatickej cesty do Azerbajdžanu vyjadril, že kandidátsky status Ukrajiny nepredstavuje pre Rusko žiadne riziko.
Lavrov však jedným dychom dodal, že EÚ a NATO jednajú podobne ako nacistické Nemecko pred začiatkom druhej svetovej vojny, kedy Hitler vytvoril koalíciu s väčšinou európskych štátov s cieľom viesť vojnu proti Sovietskemu zväzu.
Šéf ruskej diplomacie tak zámerne prekrúca historické fakty o začiatku druhej svetovej vojny, do ktorej vstupoval Sovietsky zväz ako spojenec nacistického Nemecka na základe paktu Molotov-Ribbentrop.
V podobnom duchu ako Lavrov sa k téme vyjadrila aj hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Mária Zacharovová, ktorá považuje tento krok za snahu EÚ o politické a ekonomické zotročenie svojich susedov.
Zacharovovej vyjadrenie je v kontexte prebiehajúcej vojenskej agresie zo strany Ruska voči Ukrajine nemiestne. Hovorkyňa taktiež uviedla, že tento krok je pokusom o zásah EÚ do ruskej sféry vplyvu.
Ako reaguje slovenský informačný priestor na kandidátsky status Ukrajiny?
V slovenskom informačnom priestore zatiaľ správy o priblížení Ukrajiny k EÚ nezískali väčšiu pozornosť. K téme sa však vyjadril predseda hnutia Republika Milan Uhrík. Ten podľa svojho facebookového statusu považuje krok Európskej rady za „falošnú nádej“ pre Ukrajincov.
Uhrík nevidí Kyjev ako vhodného kandidáta pre vstup do EÚ, pričom využíva argumenty nápadne sa podobajúce oficiálnej ruskej propagande. Predseda strany totiž v statuse označil ozbrojený konflikt prebiehajúci na Ukrajine za „občiansku vojnu“, pričom na ukrajinskej strane majú operovať nacistické jednotky.
Uhrík tiež zdôrazňuje ekonomické prekážky pre integráciu Ukrajiny do EÚ. Ozbrojený konflikt prebiehajúci medzi dvoma štátnymi aktérmi, Ruskom a Ukrajinou, zo svojej podstaty nemôže byť označovaný za občiansku vojnu, keďže tá prebieha medzi občanmi jedného štátu.
Vyvrátený bol taktiež naratív o údajnom nacistickom režime na Ukrajine. Príbeh o sovietskom boji proti západnému nacizmu však má v kolektívnej pamäti ruského národa dodnes silné postavenie.
Na Ukrajine, podobne ako takmer v celom svete, pôsobia krajne pravicové zoskupenia. Hovoriť o nich však ako o súčasti kyjevského režimu je nezmysel. Krajne pravicová politická scéna na Ukrajine totiž postupne prichádza o svoju voličskú základňu. Taktiež, aktuálny ukrajinský prezident Zelensky je židovského pôvodu, k čomu sa aj otvorene hlási. Antisemitizmus ako jeden zo znakov nacizmu je možné identifikovať práve v kremeľskej propagande.
Podobne ako Milan Uhrík sa k téme vyjadrila aj bývalá predsedníčka Slovenskej národnej strany Anna Belousovová, ktorá vo svojom facebookovom statuse popísala udelenie kandidátskeho štatútu ako „nič neznamenajúce“.
Aktuálna situácia u našich východných susedov skutočne do značnej miery znemožňuje pokročiť v snahách o začlenenie do Únie. Jednou z najzásadnejších prekážok je prebiehajúca vojenská invázia Ruskej federácie. Kvôli nej nemôže Ukrajina spĺňať tzv. Kodanské kritériá, ktoré upravujú podmienky pre začlenenie krajiny do EÚ.
Udelenie kandidátskeho statusu je však mienené najmä ako silné politické gesto, značiace ochotu členov EÚ prijať Ukrajinu medzi seba. Ďalšie zbližovanie Ukrajiny s EÚ bude teda závisieť od priebehu vojny. To môže pre Moskvu znamenať motiváciu pre udržiavanie prinajmenšom zamrznutého konfliktu, ktorý by znemožnil Ukrajine plne sa začleniť do Únie.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
