Americký prezident Joe Biden poukazuje na možné ruské ovplyvňovanie budúcoročných volieb

Prezident Putin a zásahy do amerických volieb

V júni tohto roka sa v Ženeve stretol americký prezident Joe Biden so svojím ruským náprotivkom Vladimírom Putinom. Jednou z hlavných tém summitu boli kybernetické útoky, o ktorých Biden vyhlásil, že musia prestať. Zdá sa, že jeho slová zatiaľ nemajú veľký dopad.

Pred niekoľkými týždňami sa Joe Biden po prvýkrát od nástupu do Bieleho domu verejne vyjadril na adresu Úradu riaditeľstva pre národné spravodajské služby (ODNI). 

Hlavným posolstvom jeho vystúpenia bolo odlíšenie sa od svojho predchodcu Republikána Donalda Trumpa. Ten počas svojho funkčného obdobia na ODNI opakovane útočil. Súčasný prezident ocenil prácu spravodajskej komunity a zároveň sľúbil, že nebude službu politizovať.

Šéf Bieleho domu sa vo svojom vyjadrení dotkol aj vzťahov s Ruskom. Podľa neho fakt, že je Rusko ekonomicky oslabené, činí z Vladimíra Putina nebezpečnejšieho protivníka. Biden v tejto súvislosti tiež povedal, že ak Spojené štáty vstúpia do vojny, bude to zrejme v reakcii na kybernetický útok.

Ruská taktika ovplyvňovania verejnej mienky v USA

Ako píše spravodajský portál CNN, stratégia Moskvy je dnes sofistikovanejšia, než bola v minulosti. Počas prezidentských volieb v roku 2016 bol ruský vplyv očividný. Najmä vďaka tomu, že boli používané ľahko vystopovateľné kanály, ako napríklad platená reklama na Facebooku.

V roku 2020 už mali ruské spravodajské služby „spojenca“ priamo v Bielom dome. Zavádzajúce a klamlivé informácie teda šírili oficiálnymi kanálmi, prostredníctvom niektorých amerických médií a významných štátnych činiteľov. Niektorí z nich boli veľmi blízki Donaldovi Trumpovi.

Americká Národná spravodajská rada (NIC) vo svojej správe, zverejnenej v marci tohto roka, prišla k záveru, že samotný Vladimír Putin si nielenže bol vedomý dezinformačnej kampane v prospech Trumpa, ale ju dokonca aj aktívne riadil. 

O tom, že sa Putin osobne angažoval v ovplyvňovaní volieb v roku 2016, sme informovali v júli na našom Facebooku a v rozsiahlejšej analýze.

Ruská dezinformačná mašinéria pracuje neustále a už dnes pozerá vpred, smerom k voľbám do Kongresu a Senátu, ktoré sa budú konať v novembri 2022. 

Joe Biden vo svojom prejave hovoril o snahe Ruska ovplyvniť ich prostredníctvom šírenia dezinformácií. Podľa niektorých zdrojov z prostredia kyberbezpečnostnej komunity sa Kremeľ snaží vo svoj prospech využiť to, že americkú spoločnosť dnes rozdeľuje debata ohľadom vakcinácie a protipandemických opatrení.

Podľa Emily Hardingovej, bývalej zástupkyne predsedu Spravodajského výboru Senátu, si Moskva nevyberá stranu, na ktorú sa pridá. Namiesto toho rozdúchava vášne z oboch strán. 

V minulom roku takto ruskí agenti ovplyvňovali spoločenskú debatu o hnutí Black Lives Matter (BLM), kedy využívali internetové fóra na šírenie obsahu zameraného proti BLM aj proti polícii.


Súvisiace: Zraniteľná americká spoločnosť a Donald Trump ako najperspektívnejší kandidát. Čo všetko uniknuté dokumenty z Kremľa prezrádzajú?


Mal ženevský summit význam pre kybernetickú bezpečnosť?

Na júnovom stretnutí s Putinom pomenoval úradujúci prezident Joe Biden hranice, ktoré nesmú byť prekročené. Už na začiatku júla sa však Republikánska strana stala terčom útoku zo strany ruských hackerov a Bidenove slová o primeranej reakcii sa nenaplnili.

Spojené štáty však bojujú s kybernetickými útočníkmi ekonomicky. V apríli uvalilo americké ministerstvo financií sankcie na 32 osôb a skupín, vrátane ruských spravodajských služieb, pre podozrenie z machinácií počas prezidentských volieb v roku 2020.


Súvisiace: Biden obvinil Rusko z pokusov ovplyvniť voľby do Kongresu v roku 2022. Hovorí o narúšaní suverenity


Rusko nie je jediným zahraničným aktérom zapleteným do volebných zásahov

Minuloročné prezidentské voľby sa podľa amerických spravodajských služieb snažil ovplyvňovať aj Irán. Cieľom mala byť porážka vtedajšieho prezidenta Trumpa, pričom ale Teherán otvorene nepodporoval žiadneho z jeho protikandidátov. 

Podľa všetkého šlo o snahu zlepšiť iránsko-americké vzťahy, nakoľko práve pre nepriateľský postoj sa ekonomická situácia Iránu v roku 2020 prudko zhoršovala.

Súčasné vyjadrenia prezidenta Bidena nenasvedčujú tomu, že by malo dochádzať k manipuláciám pred budúcoročnými voľbami zo strany iného štátu ako Ruska.