Médium The Guardian nedávno publikovalo informácie o uniknutých dokumentoch z Kremľa, ktorých obsah autori zadefinovali ako bezpríkladný exkurz do ruského rozhodovacieho procesu. Plán pomôcť mentálne nestabilnému Donaldovi Trumpovi zasadnúť za stôl v Oválnej pracovni bol v strategickom záujme Moskvy.
Po zverejnení informácie sa diskusia sústreďovala predovšetkým okolo polemík o autenticite materiálov. Redakcia The Guardian túto otázku nebrala na ľahkú váhu a obrátila sa na nezávislých odborníkov, ktorí skonštatovali, že obsah dokumentov kopíruje línie strategického myslenia Kremľa.
Achillova päta – americký marazmus
Premisou nasledujúcich riadkov sú slová poprednej novinárky Julie Ioffe, v ktorých sa odvolala na nemenovaného bývalého riaditeľa Národnej bezpečnostnej agentúry (NSA). Zúčastnenému publiku počas staršej diskusie vtedy predostrela, že formujúce sa vplyvové operácie nevytvárajú spoločenské priepasti, ale naopak, využívajú existujúcu polarizáciu.
Jedna z pasáží materiálu adresuje prehľad slabín americkej spoločnosti. Spomínané je prehlbovanie politickej priepasti medzi ľavicou a pravicou, americký mediálno-informačný priestor a anti-establišment nálady za prezidenta Baracka Obamu.
Z načrtnutých podrobností nám vyplýva, že vnútrospoločenské zraniteľnosti dláždia cestu nepriateľským ťaženiam. Výrok o tom, že vplyvové operácie čerpajú z existujúcej polarizácie, nadobúda týmto konštatovaním reálne kontúry. Vlády by mali mať teda na zreteli, že hranice týchto dvoch svetov sa stierajú. To znamená, že nezažehnané záležitosti prameniace zvnútra štátu sú esom v rukáve vplyvových operácií cudzej mocnosti, ako sa ukázalo aj na americko-ruskom príklade.
Jedným z pilierov odolnosti je adresovanie zraniteľností
Existencia a pretrvávanie problematických oblastí, ktoré nie sú tmelom spoločnosti, ale naopak polarizačným elementom, a ich neskoršie využitie v prospech záujmovej agendy zahraničného aktéra, nie sú problematické len z tohto uhľa pohľadu, ale aj v kontexte volaní po potrebe odolnejších štruktúr štátu alebo spoločenstiev.
Uvedené konštatovanie sa viaže na fakt, že úsilie adresovať a konfrontovať hybridné hrozby na národnej, nadnárodnej, medzinárodnej úrovni či len v rámci odborných debát, sa vo všeobecnosti sústreďuje okolo nutnosti budovať a posilňovať odolnosť.
Danú problematiku reflektuje think-tank GLOBSEC v príspevku, ktorý sa venuje pilierom odolnejšej Európy.
Jedným zo základných východísk je poznanie, že ľudia predstavujú kritický prvok. Životaschopnosť záujmových operácií realizovaných zahraničím spočíva v zasiahnutí zraniteľných bodov ľudskej podstaty.
Inými slovami, efektívne sú tam, kde má určitá časť verejnosti pocit, že je prehliadaná elitami a na úkor inej skupiny obyvateľov, odsúvaná na okraj. Rovnako prosperujú v prostredí, ktoré je poznačené nízkou mierou dôvery vo vzťahu k subjektom v štáte. Dôležité je dodať, že takýchto premenných existuje nespočetne veľa.
Ďalší pilier vymedzuje problematickosť zraniteľných miest výhradne v kontexte partnerstiev. Avšak, danú ľudovo interpretovanú paradigmu o tom, že reťaz je len taká silná, aký je jej najslabší článok, možno uplatniť aj v podmienkach štátu, konkrétnejšie jeho základnej subkategórie, ktorou je spoločnosť. Ako celok teda dokáže odolávať vonkajším tlakom v prípade, ak je toho spôsobilé najzraniteľnejšie spektrum.
Najperspektívnejší kandidát Donald Trump
Neopomínajme podiel najsľubnejšieho kandidáta Donalda Trumpa a čiastočne si pripomeňme jeho rétoriku počas kampane.
Vtedajší republikánsky kandidát výrazne apeloval na anti-elitárske naladenie spoločnosti. Úsilie načúvať ľudu pretavil do hesla „vypustíme bažinu“, ktoré symbolizovalo očistu Washingtonu stavaného do pozície skorumpovaného systému popretkávaného politickými a ekonomickými záujmami mocných. Signalizoval nádej na zmenu a vrátenie moci suverénovi – ľudu.
Predsa len úvodné konštatovanie v inauguračnom prejave o dlhoočakávanom prenášaní moci z politickej kolísky späť ľuďom je pomyselnou čerešničkou na torte.
Sentiment zmeny dominoval v prieskume verejnej mienky, ktorý zverejnil spravodajský portál CNN. Respondenti mali zodpovedať, ktorá kvalita ich kandidáta je najdôležitejšia.
Príchod z prostredia mimo mocenských vôd Donaldovi Trumpovi prospieval. Podporovatelia politického outsidera najviac (82%) ocenili schopnosť priniesť zmenu.
Základňa demokratky Hillary Clintonovej nazerala na túto otázku inou optikou. Predpoklad otočiť politický kurz sa stretol s najnižšou (14%) podporou, čo je pochopiteľné, ak berieme do úvahy fakt, že bola súčasťou establišmentu, a ďalšiu skutočnosť, že tieto nálady neboli záležitosťou jedného politického spektra, ale viac-menej odrážali spoločenskú klímu.
Na báze tohto bližšie načrtnutého príkladu sa snažíme zdôrazniť, že na Kremľom vymedzené zraniteľné miesto reflektoval Donald Trump, a teda podčiarknuť titul najperspektívnejší kandidát.
Aké sú závery?
Kremeľ predpokladal, že Donald Trump v Bielom dome vo všeobecnosti zobudí všetko to, čo v tichosti driemalo. Vsadil na destabilizáciu spoločensko-politického systému a položenie americkej demokracie na kolená.
Vyvrcholením štvorročného prezidentského mandátu bol „Pochod za záchranu Ameriky“, ktorý porazený Donald Trump autorizoval z presvedčenia, že o volebné víťazstvo bol neoprávnene ukrátený.
V tomto ohľade je dôležité zmieniť, že útok na Kapitol bol výsledkom dezinformácií a konšpirácií, ktoré prichádzali buď priamo od štyridsiatehopiateho prezidenta alebo z jeho bezprostredného okolia, či boli živené ďalšími subjektmi.
Spravodajský portál Politico priniesol minulý rok v novembri prieskum verejnej mienky, ktorý ukázal, že 70% voličov Republikánskej strany si nemyslí, že prezidentské voľby boli slobodné a spravodlivé.
Je teda na mieste zodpovedať, či vízie Kremľa boli naplnené. Úvodné slová, na ktoré odkazuje Julia Ioffe, sú pravdivé, ale vyžadujú si dodatočné zhodnotenie. Polarizácia je síce živnou pôdou pre vplyvové operácie, ale obrátenou stranou mince je, že rovnako prispievajú k prehlbovaniu spoločenských priepastí.
