Analýza ukazuje, že Afganistan nemal 300-tisícovú armádu, ako tvrdil prezident Joe Biden v príhovore. Číslo je podstatne nadhodnotené

Člen afganskej armády na stráži

Nedávny pád hlavného mesta Afganistanu Kábulu, ktorý v podstate znamená víťazstvo Talibanu v krajine, obsadil titulné strany a vysielanie väčšiny médií vo svete. Táto udalosť prinútila amerického prezidenta Joe Bidena vystúpiť s príhovorom, v ktorom spomenul aj afganskú 300-tisícovú armádu, ktorá napriek 20 rokom tréningu a zbrojenia prehrala. Ako píše The Washington Post, tvrdenie nie je úplne pravdivé.

Denník The Washington Post sa vo svojej analýze pozrel bližšie na skutočný stav armády a polície, ktorú spojenci v krajine takmer 20 rokov pripravovali na stav po odchode ich vojsk. Výsledok analýzy ukázal, že ide o nadhodnotené číslo.

Prezident Joe Biden však nie je jediný vysoký politický predstaviteľ, ktorý použil dané číslo v tomto kontexte. Počet okolo 300-tisíc vojakov sa už dlhodobo objavoval v politických prejavoch, médiách aj iných diskusiách na danú tému.

Naratív o státisícoch

Po zvrhnutí Talibanu v roku 2001 sa spojenci pod vedením USA snažili pripraviť bezpečnostné zložky Aganistanu na situáciu po tom, čo ich vojská opustia krajinu.

Postupným budovaním týchto zložiek sa počty aktívnych vojakov a policajtov priebežne zvyšovali, až sa ustanovil naratív o približne 300-tisíc členoch.

Napríklad v roku 2012 mali bezpečnostné zložky približne 170-tisíc členov. Výsledné čísla sa pritom pravidelne menili. Postupne sa prešlo od 80-tisíc k záväzku aspoň na spomínaných 300-tisíc. V roku 2018 sa už v médiách pravidelne objavovalo práve toto číslo.

V roku 2019 The Washington Post zverejnil sériu článkov pod názvom „The Afghanistan Papers: A Secret History of the War“, kde sa v jednom z nich venoval situácii v bezpečnostných zložkách krajiny. 

Hlavná téma článku bola stava bezpečnostných zložiek, ktoré boli napriek dlhoročnému výcviku poznačené nekompetentnosťou a korupciou.

Už tu sa spomínalo, že na papieri síce vyzerajú afganské bezpečnostné sily robustne s počtom 352-tisíc vojakov a policajtov. 

Afganská vláda však v danom období disponovala len 254-tisícmi, z čoho bolo približne 160-tisíc vojakov. Zvyšok, približne 91-tisíc, tvorili členovia policajných zložiek.


Súvisiace: Zlé NATO, USA, Izrael a utečenci. Mazurek zneužíva situáciu v Afganistane na získavanie politických bodov


Nepravdivé čísla šíril aj prezident Joe Biden

Analýza od The Washington Post sa zameriava na príhovor amerického prezidenta Joe Bidena zo 16. augusta 2021. V príhovore povedal: „Vycvičili a vyzbrojili sme afganskú armádu v počte približne 300-tisíc  mužov – neuveriteľne dobre vybavenú – ktorá je väčšia ako armády mnohých našich spojencov v NATO.“ Rovnaké tvrdenie o počte vojakov opakoval predtým 8. júla aj 10. augusta

Autor analýzy Glenn Kessler sa v argumentácii opiera o výročnú správu vydávanú Medzinárodným inštitútom strategických štúdií (IISS), ktorá metodicky uvádza veľkosť a schopnosti armád vo svete. 

Najnovšia správa z roku 2021 uvádza, že armáda mala celkovo len 178-tisíc členov personálu.

IISS tiež uvádza, že Afganistan mal 99-tisíc „polovojenských“ jednotiek – príslušníkov Afganskej národnej polície. Na druhej strane, Afganistan nemal vojenské rezervy, ako napríklad členské štáty NATO. 

Čo teda plynie z výsledku analýzy od The Washington Post?

Na základe uvedených údajov je možné vidieť, prečo ide o misinformáciu. K číslu 300-tisíc vojakov bola totiž prirátaná aj polícia, ktorá podlieha afganskému Ministerstvu vnútra. 

Jej úlohou však nebolo bojovať, ale strážiť hranice, operovať na kontrolných stanovištiach a spravovať územie, ktoré armáda ovládala.

V nadväznosti na vyššie uvedené fakty a taktiež správu od Osobitného generálneho inšpektora pre obnovu Afganistanu (SIGAR) vo finálnom hodnotení autor analýzy pre The Washington Post uvádza, že skutočná veľkosť bojaschopnej armády Afganistanu bola približne iba 30-tisíc vojakov zo 178-tisícov na papieri.

Realita bola pravdepodobne naozaj veľmi ďaleko od avizovaných 300-tisíc, čoho výsledkom bol pád Kábulu a víťazstvo hnutia Taliban.

Súvisiace analýzy uskutočnili napríklad aj médiá ako CNN či France 24, prípadne inštitút Royal United Services Institute (RUSI).