Americká bezpečnostná stratégia: ohrozenia nepochádzajú iba z Ruska a Číny

Národná bezpečnostná stratégia USA (NSS) špecifikuje globálne záujmy, víziu a ciele štátu na nasledujúcu dekádu. Aké sú jej priority a kde NSS identifikuje najväčšie výzvy a ohrozenia?

Národná bezpečnostná stratégia (National Security Strategy – NSS) formuluje národné a globálne záujmy USA. Ide o strategický dokument, ktorý prezident každoročne predkladá Kongresu.

V posledných rokoch publikácia NSS býva buď oneskorená, alebo k nej vôbec nedochádza. To bol aj prípad administratívy Joe Bidena, ktorá musela prvú publikáciu stratégie odložiť kvôli ruskej invázii na Ukrajine. Dokument tak bol zverejnený až 12. októbra tohto roku.

Nová stratégia v úvode opisuje nasledujúce obdobie ako rozhodujúce, kedy USA stoja pred dvoma hlavnými navzájom prepojenými strategickými výzvami. Sú nimi geopolitická konkurencia a spoločné nadnárodné hrozby.

Na úspešné zvládnutie týchto výziev NSS identifikuje tri základné strategické kroky: USA budú investovať do základných zdrojov a nástrojov amerického vplyvu a moci, plánujú budovať silnú koalíciu národov a tiež modernizovať armádu, aby bola schopná brániť národné záujmy a čeliť iným mocnostiam.

Boj proti domácemu terorizmu

Stratégia sa osobitne zameriava na stav a kvalitu demokracie. Uvádza, že demokracia v USA v posledných rokoch čelí početným vnútorným a vonkajším výzvam, napríklad vo forme domáceho terorizmu či zahraničných zásahov do amerických volieb. Bidenova administratíva sa preto v NSS zaväzuje k ochrane demokratického procesu v USA.

Na potlačenie domáceho terorizmu bola v roku 2021 vypracovaná prvá Národná stratégia pre boj proti domácemu terorizmu. Tá upozorňuje na kumuláciu nenávisti v spoločnosti, ktorá vyústila v posledných rokoch do veľkého množstva násilných teroristických činov. Mimo iného išlo o útoky v kostoloch, židovských synagógach či obchodných centrách.

Čoraz aktívnejšími sú rôzne nacionalistické a extrémistické skupiny (napríklad Proud Boys). Učebnicovým odtrašujúcim príkladom vyústenia násilia v spoločnosti bol protest krajne pravicových síl v Charlottesville v roku 2017 (pod názvom „Unite the Right“, teda „Zjednotenie pravice“), počas ktorého zomreli tri osoby a mnoho ďalších bolo zranených.

Vzmáhanie nenávistných a extrémistických myšlienok, ktoré sa šíria na sociálnych sieťach, je teda obrovskou výzvou pre národnú bezpečnosť. Okrem násilného obsahu si stratégia všíma aj problém dezinformácií, ktoré taktiež môžu podnecovať polarizáciu a viesť k násiliu.

Problém terorizmu a extrémizmu tak má byť adresovaný komplexne, a to nielen vďaka osobitnej národnej stratégii, ale aj prostredníctvom kooperácie vlád, občianskej spoločnosti a technologického sektora.

Zdravá demokracia stojí na slobodných voľbách

Významným ukazovateľom kvality demokracie je úroveň slobody a integrity volebných procesov. Výzvy v tejto oblasti pritom nesužujú iba USA, ide o globálny problém, s ktorým zápasí aj Európa. Pre zaistenie slobodných volieb sa NSS orientuje na posilnenie úlohy aktivistov, slobody tlače či slobody zhromažďovania.

Zároveň, stratégia predstavuje aj ambície smerom k odstraňovaniu negatívnych javov spojených s voľbami – napríklad korupcie, útokov na právny štát či manipulácie s informáciami. Dôležitou kategóriou je aj zahraničné zasahovanie do volieb, kde NSS avizuje, že Bidenova administratíva bude reagovať „pomocou všetkých vhodných nástrojov národnej moci“.

Ovplyvňovanie volebných procesov je v prípade USA dôležité aj z pohľadu vzťahov s Ruskou federáciou. Deň pred konaním tohtoročných „mid-terms“ sa známy ruský oligarcha a zakladateľ Wagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin priznal k ovplyvňovaniu predchádzajúcich amerických volieb. Mal na to využívať tzv. „troliu farmu“ z Petrohradu.

Včasná identifikácia a náprava nedostatkov americkej demokracie, napríklad v podobe vyššie zmienených zraniteľností, môže podľa NSS slúžiť ako inšpirácia pre ďalšie krajiny. Cieľom nemá byť „vývoz americkej demokracie“, ale mierový medzinárodný systém, v ktorom prosperujú ekonomické a diplomatické vzťahy medzi krajinami.

Táto medzinárodná spolupráca s demokratickými krajinami má nielen idealistickú, ale aj pragmatickú stránku. Je v súlade s národnými záujmami USA, keďže zvyšuje bezpečnosť amerického ľudu či rozširuje ich ekonomické príležitosti vo svete.

Čína ako hlavný vyzývateľ v medzinárodnom prostredí

Ciele dosiahnuté na domácej pôde v podobe posilnenia demokracie, budovania silných partnerstiev a modernizácie armády majú podľa NSS slúžiť aj pre získanie prevahy v kompetitívnom medzinárodnom prostredí a napĺňanie globálnych záujmov USA.

Z dlhodobého hľadiska NSS ako najväčšiu hrozbu identifikuje Čínu, ktorá má podľa stratégie nielen zámer, ale aj moc a prostriedky na dosiahnutie cieľov svojej revizionistickej zahraničnej politiky na regionálnej a globálnej úrovni.

USA preto plánujú naďalej súťažiť s Čínou na medzinárodnom poli. Stratégia pritom stojí na troch základných pilieroch – investovaní do vlastnej konkurencieschopnosti, inovácií a odolnosti; zosúladení vlastného úsilia s úsilím spojencov a partnerov; konkurovaní Číne v oblasti zabezpečovania svojich záujmov.

Konkurencia USA a Číny sa má odohrávať primárne v technologickej, hospodárskej, politickej, vojenskej, spravodajskej oblasti, ako aj vo sfére globálneho vládnutia.

USA budú okrem toho naďalej podporovať spojencov v regióne (hlavne v Indo-pacifiku) a budú usilovať, aby sa Peking zodpovedal za zločiny proti ľudskosti v Sin-ťiangu, porušovanie ľudských práv v Tibete a potláčanie autonómie v Hongkongu.

V záujme zachovania mieru a stability v regióne USA odmietajú zmenu status quo v otázke Taiwanu. USA tak naďalej uznávajú politiku jednej Číny a odmietajú podporu nezávislosti Taiwanu.

V kontexte dlhodobej podory USA voči Taiwanu sa však téma stáva veľmi citlivou. Krehký mier v regióne môže byť ohrozený inváziou Číny na Taiwan so scenármi v roku 2027 alebo už v roku 2024. Odborníci sa domnievajú, že jedným z dôvodov pre inváziu na Taiwan by boli práve hrozby, ktoré Čína identifikuje vo vzťahu k prehlbujúcej sa americko-taiwanskej obrannej spolupráci.

Bezprostrednou hrozbou je Rusko

NSS sa okrem Číny venuje aj Rusku, ktoré je v dokumente opísané ako upadajúca veľmoc, ktorá predstavuje bezprostrednú hrozbu pre stabilitu medzinárodného systému. Agresiou a vedením vojny na Ukrajine narúša medzinárodný poriadok a porušuje Chartu OSN.

Napriek tomu prezident Biden v septembri rozhodol o nezaradení Ruskej federácie na zoznam štátov sponzorujúcich terorizmus. Hlavným argumentom boli možné nezamýšľané dôsledky tohto kroku, ktoré by podľa Bidena mohli ohroziť poskytovanie pomoci na územiach Ukrajiny alebo oslabiť schopnosť USA podporiť Ukrajinu v rokovaniach. Európsky parlament k zaradeniu Ruska medzi štáty podporujúce terorizmus pristúpil 23. novembra.

Na druhej strane, Bidenova administratíva spolu so spojencami v NATO a v EÚ poskytla vojenskú, ekonomickú a humanitárnu pomoc Ukrajine vo vojne s Ruskom. V jej podpore USA plánujú pokračovať a zároveň deklarujú záväzok pomôcť Ukrajine ekonomicky sa zotaviť a následne podporiť jej integráciu do EÚ.

Na prípadnú hrozbu použitia jadrových zbraní v konflikte dokument neurčito reaguje slovami: „Spojené štáty americké nedovolia Rusku ani žiadnej mocnosti dosiahnuť svoje ciele použitím alebo hrozbou použitia jadrových zbraní.“ Stratégia však pripúšťa, že Rusko sa po vojenskom oslabení môže začať viac spoliehať na svoj jadrový potenciál.

Zmene klímy môžeme čeliť iba silnou medzinárodnou spoluprácou

Veľmi aktuálnou je kapitola zameraná na moderné globálne výzvy. NSS tu konštatuje, že tak ako zvyšok sveta, aj USA dennodenne čelia nadnárodným výzvam, ktoré môžu ohroziť národnú bezpečnosť a destabilizovať svetový poriadok. Podľa dokumentu je nevyhnutné týmto výzvam čeliť prostredníctvom posilnenej medzinárodnej spolupráce.

Ako najväčšiu zdieľanú výzvu, ktorá so sebou prináša ďalšie problémy ako je nedostatok vody, potravinová neistota, pandémie či masová migrácia, označuje stratégia zmenu klímy. Keďže USA si uvedomujú jej aktuálny závažný rozsah a komplexnosť, plánujú spolupracovať nielen s demokratickými spojencami, ale aj so zvyšnými krajinami.

V tomto kontexte sa ako produktívna javí najmä kooperácia s Čínou, ktorá je spolu s ďalšími štátmi ochotná konštruktívne sa podieľať na riešení existenčných hrozieb vyplývajúcich zo zmeny klímy, a to podľa pravidiel medzinárodného systému.

Po konaní novembrového klimatického summitu COP 27 sa čínsky prezident Si Ťin-Pching vyjadril, že s americkým vyslancom pre klímu Johnom Kerrym absolvoval aktívny a konštruktívny dialóg v zmysle obnovenia vzťahov oboch štátov pre riešenie klimatickej krízy. 

Partnerstvo sa pritom začalo črtať už pred rokom na COP 26, kde sa obe krajiny dohodli na znižovaní emisií vrátane metánu. Treba však dodať, že stále ide o dve najväčšie svetové ekonomiky a zároveň najväčších svetových producentov skleníkových plynov.

Ciele Parížskej klimatickej dohody sú na strane Číny napĺňané veľmi nedostatočne a v prípade USA nedostatočne. Nie je teda isté, na akej forme spolupráce sa lídri dohodnú a tiež nakoľko budú záväzky implementovať v praxi.

Ďalšie globálne výzvy: od zdravotných rizík ku kyberpriestoru

NSS okrem klímy identifikuje ako globálnu výzvu moderné technológie slúžiace ako dôležitý nástroj pre zaistenie bezpečnosti, prosperity, ale aj dominancie v medzinárodných vzťahoch. Ako príklad napredovania technológií a ich dôležitosti pri prekonávaní spoločných nadnárodných výziev môže slúžiť vývoj liekov, potravín či alternatívnych zdrojov energií.

Významný potenciál pre prevenciu sa podľa stratégie nachádza v oblasti ochrany pred zdravotnými hrozbami ako bola pandémia Covid-19, ktorá si v USA vyžiadala približne jeden milión obetí. Dôležité je preto zvýšiť úsilie pre dohľad nad šírením chorôb, včasné varovanie, prekonávanie nerovností v poskytovaní zdravotnej starostlivosti naprieč USA.

V globálnom meradle to okrem iného znamená pokračovanie angažovanosti USA v iniciatíve COVAX slúžiacej pre zabezpečenie väčšej dostupnosti vakcín proti Covid-19. Apel je kladený napríklad na zvyšovanie výroby vakcín v Afrike a Južnej Ázii, aby tieto regióny mohli byť v boji s ochorením samostatnejšie.

Okrem toho sa NSS zameriava napríklad na problémy potravinovej bezpečnosti, kontrolu zbrojenia, terorizmus a organizovaný zločin. Samostatnou kategóriou, ktorej stratégia venuje pozornosť, sú aj digitálne technológie, čoraz častejšie využívané v rámci kritickej infraštruktúry USA.

Kľúčové sú napríklad v energetickom sektore, ktorý sa tak stáva potenciálnym terčom kybernetických útokov. Preto treba pracovať na zlepšení kybernetickej odolnosti a na budovaní schopností na rýchlu reakciu voči útokom od štátnych alebo neštátnych aktérov.

Zároveň sa USA budú chrániť pred nezákonným používaním sledovacích technológií a zneužívaním ich údajov. V tomto kontexte dokument zdôrazňuje nutné zvýšenie odolnosti 5G sieťovej infraštruktúry a diverzifikáciu jej poskytovateľov.

O tom, že ide o bezprecedentné globálne výzvy, na ktoré je nevyhnutné adekvátne a včasne reagovať, svedčí aj zaradenie veľkého množstva zmieňovaných problémov (terorizmus, hrozby v kyberpriestore, potravinová bezpečnosť, energetika, klimatická zmena a pod.) do Strategickej koncepcie NATO 2022 ako aj do nového Európskeho strategického kompasu.

Spoluautorka: Veronika Masárová

CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/

Interná doktorandka na Katedre politológie Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Absolvovala stáž v Kancelárii prezidenta Slovenskej republiky na Odbore medzinárodnej politiky. Pôsobila ako editorka obsahu v rámci newsletteru o dezinformáciách Digital Infospace Security Initiative. Publikuje ako stážistka v think-tanku Stratpol. Venuje sa témam ako je environmentálna geopolitika, geopolitika Arktídy a dôsledky klimatickej zmeny. Kontakt: michaela.ruzickova@infosecurity.sk